Študijný materiál

1.STAROVEKÁ LITERATÚRA
- vznikla približne 3 500 pred našim letopočtom v Mezopotámii. (územie medzi riekami Eufrat a Tigris) (dnešný IRAK a IRÁN) Starovekú literatúru delíme:  a, orientálna 
           b, antická - staroveká grécka
                           - staroveká rímska
 Orientálna literatúra
Epos o Gilgamešovi – je najznámejšou literárnou pamiatkou sumerskej literatúry. Epos sa skladá zo 4 častí.
1. časť - obyvatelia Uruku požiadajú bohov o pomoc. Aby mohli bojovať proti nenávidenému panovníkovi Gilgamešovi. Bohovia vytvoria polodivokého človeka, ktorý sa volá Enkidu. Dochádza k súboju medzi Enkidom a Gilgamešom. Súboj skončí bez víťaza. ENKIDU s GILGAMEŠOM sa stanú priateľmi.
 2. časť - do Gilgameša sa zaľúbi bohyňa Ištar. Gilgameš ju odmietne a preto kliatba padne na Enkida. Napadne ho zákerná choroba a zomiera.
 3. časť - Gilgameš sa rozhodne, že vyslobodí Enkida z podsvetia. Gilgameš hľadá večný život. Chce získať nesmrteľnosť. Putuje krajinami. Zažije dobrodružstvá. Nesmrteľnosť nezískal, pretože nevydržal bdieť 6 dní a 7 nocí. Hoci nájde rastlinu nesmrteľnosti nevie ju využiť, lebo ju zožerie had.
 - je to rozhovor medzi Gilgamešom a Enkidom o pochmúrnom živote. Gilgameš pochopí, že človek nesmrteľnosť získa svojou prácou.
 
BIBLIA -  je druhou najznámejšou literárnou pamiatkou hebrejskej literatúry .Skladá sa z dvoch  Starý a Nový zákon. 
Starý zákon je literárny odkaz o židovskom národe. Skladá sa z 24 kníh.

Jadrom starého zákona je 5 Mojžišových kníh. Starý zákon sa začína stvorením sveta a človeka. (Genesis) Prví ľudia ADAM a EVA boli vyhnaní z Raja. Stratia nesmrteľnosť, lebo zjedia jablko zo zakázaného stromu. Za ich hriech musí ľudstvo pracovať a stíhajú ich choroby a súženia. Kain syn Adama a Evy zo závisti zabije svojho brata Ábela. Boh potrestá ľudí potopou. Zachráni sa iba Noe so svojou rodinou, ktorú vezme do korábu živočíchov. Keď chce pyšné ľudstvo dosiahnuť stavbou vysokej veže v Babylone nebesia, Boh zmetie jeho jazyky aby sa ľudstvo nemohlo dorozumieť. Tak podľa Biblie vznikli národy. Podľa Starého zákona Židia sa stanú vyvoleným národom. Neskôr Mojžiš vyvedie s Božou pomocou Židovský národ z Egyptského zajatia. Prevezme od Boha 10 božích prikázaní.

Nový zákon - skladá sa z 27 gréckych písaných kníh. Vzniká v 2 až 4 storočí nášho letopočtu. Základ tvoria 4 evanjelia. Marek, Matúš, Lukáš, Ján.
 
ANTICKÁ LITERATÚRA
(od 9 stor. p. n. l do 5 stor. nášho letopočtu)

STAROVEKÁ GRÉCKA LITERATÚRA : 

HOMÉR - - najznámejší predstaviteľ starovekej gréckej literatúry. Preslávil sa eposmi - Ilias a Odysea. (Ilion - trója)
 1. časť - Ilias
Epos hovorí o poslednom roku Trójskej vojny, ktorá trvá 10 rokov. Trójsky princ Paris uniesol spartskému kráľovi manželku krásnu Helenu. Preto vypukla vojna medzi Grékmi a Trójanmi. Na strane Grékou bojovali slávni hrdinovia ako napr. Achiles. Na strane Trójanov bojoval Parisov brat Hektor. Po vojne zomierajú všetci hrdinovia aj Achileus, ktorý má jediné zraniteľné miesto na svojej päte. Nakoniec je Trója dobytá lsťou. Gréci na Odyseovu radu postavia veľkého koňa, do ktorého sa skryli. Trójania si mysleli, že je to dar od bohov. Vtiahli koňa do mesta a Gréci večer dobili mesto.
 2. časť - Odysea
Epos hovorí o dobrodružstvách itackého kráľa Odysea, ktorý sa po skončení Trójskej vojny chce vrátiť domov.Z vôle bohov, blúdi 10 rokov. Doma ho čaká verná manželka Penelopa, ktorú nútia nápadníci aby si z nich jedného vybrala a aby sa tak niektorý z nich stal kráľom. Penelopa statočne odoláva. Odyseus sa konečne vráti domov, dobyje nápadníkov a žijú šťastne so svojou manželkou. Obidva eposy oslavujú hrdinské činy Grékov, ktorých osudy riadia bohovia. Obidve diela sú napísané v časomiere. (Verš sa volá Hexameter)
 (EPOS - je rozsiahla výpravná báseň. Zachytáva činy hrdinov, ktorým bohovia dali mimoriadne vlastnosti. Do deja zasahujú bohovia. EPOS bol doprevádzaný lýrou. (hudobný nástroj))
      
GRÉCKA TRAGÉDIA - DIVADLO
Grécka dramatická tvorba okolo 5 st. p. n. l. Predstavenia sa hrali v amfiteátroch s výbornou akustikou. Divadelné predstavenia sa konali na počesť Dyonýza. Na predstaveniach hrali len muži, aj ženské úlohy. Na tvárach mali masky.
 SOFOKLES
- Najznámejším predstaviteľom gréckeho divadla bol Sofokles-Jeho najznámejšie tragédie sú:
a, Antigona
b, Kráľ Oidipus
c, Elektra
 
Antigona – odohráva sa v Tébach, začína sa vojnou medzi Oidipovými synmi. Vojna sa skončila smrťou obidvoch bratov. Oidipov nástupca – Kreon nechce pochovať jedného z bratov, toho ktorý bojoval proti nemu. Antigona, sestra obidvoch bratov nerešpektuje Kreonov zákaz, považuje ho za odporujúcim božím zákonom. Napriek zákazu brata pochová zo všetkými poctami. Keď sa to Kreon dozvie, rozhodne sa, že ju zaživa zavrie do skalnej hrobky. Kreona pre odpustenie márne prosí aj vlastný syn, Antigonín snúbenec, ktorý po nevydarenom pokuse napadnúť svojho otca sa prebodne  mečom. Keď sa to dozvie jeho matka, spácha samovraždu. Kreon je takto potrestaný za to, že pohrdol starými božskými zákonmi.
 
Kráľ Oidipus - bol synom Tébskeho kráľa. Keď sa narodil, vyveštili mu, že zabije svojho otca a vezme si za ženu svoju matku. preto ho rodičia zavrhli, keď bol malý. Našiel ho pastier, ktorý ho odovzdal Korintskému kráľovi, ktorý ho vychoval. Keď sa ako dospelý dozvedel o veštbe, odišiel z domu. Aby sa veštba nenaplnila, po ceste zabije neznámeho človeka, ktorý bol jeho vlastný otec. Prišiel k Tébam, rozlúštil záhadu sfingy a tak oslobodil mesto od obludy. Vďační občania mu dali za ženu vdovu, jeho matku. Na Téby padol mor, všetci pátrali po príčine. Oidipus zistil, že príčinou je on sám. Oslepil sa a manželka sa obesila. Odišiel z Téb ako pustovník.
 
AISCHILOS
- najznámejšia jeho hra bola Pripútaný Prometeus
Prometeus - priniesol ľuďom oheň z Olympu, za to ho Bohovia potrestali, prikovali ho ku skale, napokon po hrozných útrapách bol oslobodený hrdinom Heraklom.
EZOP - písal bájky, kde vystupujú zvieratá, ktoré majú ľudské vlastnosti.
 
STAROVEKÁ RÍMSKA LITERATÚRA
Rímska literatúra sa začína rozvíjať v čase, keď už grécka literatúra prekvitala. Preto hovoríme, že staroveká rímska literatúra je mladšou sestrou starovekej gréckej literatúry.
VERGILIUS - jeho najznámejšie dielo je epos Aeneas. Je pokračovaním Homérovho eposu Ilias.
 Aeneas - po skončení trójskej vojny hľadá trójsky hrdina Aeneas so svojimi ľuďmi novú vlasť. Po rozličných útrapách a dobrodružstvách sa usadí na území.
OVIDIUS -  Metamorfózy - (premeny) - zbierka 250 básní, ktorá spracováva najslávnejšie grécke rímske báje. (Daidalos a Ikaros)
 
***********************************************************************************************************************************************

2. SLOVENSKÁ LITERATÚRA STREDOVEKU sa delí na dve vývinové obdobia:

1. veľkomoravské obdobie

2. literatúra písaná po latinsky, česky alebo slovakizovanou češtinou.

1. Veľkomoravské obdobie charakterizuje pokus o formovanie literatúry. Slovania prišli na naše územie okolo 6. storočia. Knieža Mojmír I. založil Veľkomoravskú ríšu.

Začiatky literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré do 9.storočia šírili na VM najmä franskí  kňazi v latinskom jazyku. Tým sa šíril nielen kultúrny, ale aj politický vplyv Východofranskej ríše na naše územie. Preto knieža Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestov. Ten žiadosť vyplnil a roku 863 prichádzajú na Veľkú Moravu /ďalej VM/ bratia Konštantín a Metod, ktorí poznali slovanské nárečie z okolia Solúna.

Pred príchodom na naše územie zostavil Konštantín prvé slovanské písmo – hlaholiku, na základe malých písmen gréckej abecedy a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu. V tomto jazyku šírili kresťanstvo.

Podstata ich práca na VM spočívala v organizovaní cirkvi, zakladaní škôl, výchove duchovenstva a v zavádzaní cirkevného právneho poriadku.

Konštantín a Metod vytvorili prvú staroslovienskú literatúru:

a/ Prekladová staroslovienska literatúra vznikla na území VM. Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny najmä bohoslužobné knihy, ktoré slúžia pre liturgické potreby a tomisál /omšová kniha/, Starý a Nový zákon, breviár /modlitebná kniha pre kňazov/, žaltár /zbierka žalmov/, rituál /kniha obradných predpisov/, Spevník, Skutky apoštolské, Súdny zákonník pre svetských ľudí.

b/ Pôvodná staroslovienska literatúra vznikla na veľkomoravskom a bulharskom území. Zachovali sa diela Proglas a Moravsko – panónske legendy.

PROGLAS  - je prvá slovanská báseňa veršovaný Predslov k svätému Evanjeliu. Autor Konštantín sa prihovára k Slovanom, pre ktorých preložil Božie slovo do ich rodného jazyka: „ ...čujže, všetok ľud slovanský, čujte slovo od Boha prišle... slovo umožňujúce poznanie Boha.“ Oslavuje v ňom teda slovanský preklad Písma, obhajuje práva každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku:„Lebo sv. Pavel učiteľ toto riekol ... Chcem radšej päť slov povedať... aby všetci bratia rozumeli, než hŕbu slov nezrozumiteľných.“ Tzn., že obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk. Vyzdvihuje domáci jazyk, ako základ knižnej vzdelanosti. Veľmi expresívne vykresľuje situáciu národov, ktoré nepochopili potreby vlastnej kultúry:"Naozaj nahé sú všetky národy bez kníh ... určení sú na korisť večných múk.“Naopak národy, ktoré prijali knihy: „... nepadnú oni, ale pevne zastanúc pred Bohom ako chrabrí sa ukážu...“

Autor bohato využíva výrazové prostriedky stredovekej poézie – biblické citáty, podobenstvá, prirovnania, básnické otázky, oslovenie a pod.

MORAVSKO – PANÓNSKE LEGENDY - Autori pridržiavajúc sa konkrétnych faktov a udalostí nám približujú životy vierozvestov. Legendy tvoria dve časti:

1.časť Život sv. Konštantína - Autor Kliment, Konštantínov žiak, v úvode konštatuje, že všetky národy dostanú svätých mužov, ktorí ich povedú správnou cestou k spaseniu. Pokračuje narodením Konštantína. Konštantínovi sa sníva sen, že spomedzi krásnych neviest si vyberá tu pravú – Sofiu t.j. Múdrosť. Študuje v Carihrade, vybral sa na cestu k Arabom a Kazárom, vracia sa do Carihradu. Dostáva pozvanie od Rastislava a odchádza s Metodom na VM. Autor zobrazuje aj spoločenskú, politickú a kultúrnu situáciu na VM.

Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno - kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Filozof im odpovedal: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce takisto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy, nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? Povedzte mi, Boha robíte bezmocným, že nemôže toto dať alebo závistlivým, že nechce? My však národov mnoho poznáme, knihy majúcich a Bohu slávu vzdávajúcich každý svojím jazykom.“

Pápež Hadrian II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienské preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Staroslovienčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom.

Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril.Onedlho zomrel.

Legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom a obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, biblické citáty, podobenstvá a pod.

2.časť Život sv. Metoda - Autorom je Gorazd, Metodov žiak a nástupca. Je bohatšia na životopisné fakty – obsahuje charakteristiku Metoda, pomoc bratovi Konštantínovi, činnosť na VM, spory s franskými kňazmi, vymenovanie za arcibiskupa, uväznenie, proroctvá Metoda, ustanovenie Gorazda za svojho nástupcu, zachytenie smrti a miesta pohrebu Metoda.

Po Konštantínovej smrti ďalšie osudy slovanskej liturgie sú späté s Metodom, ktorý sa vrátil z Ríma na VM. Tu sa však medzitým stal vládcom knieža Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Metod musel znovu v Ríme obhajovať starosloviensku bohoslužbu pred pápežom Jánom VIII. – potvrdil stsl. liturgický jazyk. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienských kňazov musela opustiť VM, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii.

Štýl legendy je jednoduchší, niet v nej prvkov zázračností.

Staroslovienska literatúra nezanikla ani po odchode Metodových žiakov z Veľkej Moravy.Nasledovníci pôsobiaci v Bulharsku, Chorvátsku, Čechách, Poľsku, Macedónii, Srbsku a Kyjevskej Rusi vytvorili ďalšie diela. V týchto krajinách zo základov staroslovienskej vzdelanosti a literatúry vyrastali slovanské národné literatúry. V Bulharsku na začiatku 10. storočia zostavili nové písmo – cyriliku /na základe veľkých písmen gréckej abecedy/.

Prínos Konštantína a Metoda:

a/ politický – oslabili vplyv franských kňazov a feudálov šírením kresťanstva v staroslovienčine,

b/ literárny – umožnili svojou činnosťou vznik prekladovej a neskôr pôvodnej staroslovienskej literatúry a ich žiaci položili základy slovanských literatúr,

c/ jazykovedný – Konštantín vytvoril písmo hlaholiku, obidvaja spolupracovali pri vzniku staroslovienčiny t.j. prvého slovanského jazyka a ich žiaci vytvorili písmo cyriliku.

***************************************************************************************************************************************

3. Slovenská baroková literatúra (1650-1780)

Spoločenská situácia

Kríza v Uhorsku, protihabsbuské povstania uhorskej šľachty, turecké vpády, dôsledky vojen – spôsobili návrat k náboženstvu a orientáciu na záhrobný život. Proti sociálnemu útlaku protestoval poddaný ľud  - útekmi do hôr a vznik zbojníckych družín / Juraj Jánošík/.

Pre toto obdobie boli charakteristické náboženské boje, prenasledovanie nekatolíkov, ale aj šírenie vzdelanosti a osvety.

 

Literárny barok

Prejavil sa záujem o slovenské dejiny, úcta k slovenskému jazyku, ktorý sa intenzívnejšie začína  používať  ako literárny jazyk,

Literárnym jazykom je latinčina, nemčina (exulantská literatúra), čeština (slovakizovaná,  bohemizovaná slovenčina ).       

               

Náboženská baroková literatúra: katolícka a evanjelická

vznikala z náboženských potrieb a sporov medzi katolíkmi a evanjelikmi, odvracala sa od   pozemského k záhrobnému životu.

Žánre: spevníky ( modlitby, kázne ).

evanjelická –Juraj Tranovský– Citara Sanctorum (Citara svätých)

katolícka – Benedikt Szöllösi – Cantus Catholici (Piesne katolícke)

 

Svetská baroková literatúra: meštianska a ľudová

pripútaná k pozemskému životu a bola žánrovo bohatšia.

Žánre: ľudová, umelá, poloľudová poézia – silne ovplyvnená ľudovou poéziou, zábavná, cestopisná, memoárová, dráma.

 

 Didakticko–reflexívna lyrika

·         poučno – úvahová poézia => mravoučné úvahy o rozmanitých životných otázkach,

·         autori spájali ľudovú múdrosť s vlastnými skúsenosťami, s cieľom vzdelávať ľud a podávať   praktické rady ako sa zachovať

           v akejkoľvek životnej situácii,

·         prebásňovali sa ľudové príslovia,

 

Peter Benický – Slovenské verše;  v zbierke - vychádzal z praktickej životnej skúsenosti a múdrosti, odsudzuje a kritizuje ľudské chyby

Hugolín Gavlovič – Valaská škola mravúv stodola

- je to kniha o životnej múdrosti a skúsenosti pastierov, ich mravných ponaučeniach,  praktických radách o najrozmanitejších veciach  

   a životných otázkach,

- námet čerpal z prostredia salašov, kam sa chodieval v lete liečiť,

      - v popredí je oslava dobra a kladných hodnôt života a odsudzovanie zla a záporných javov   života,

- odsudzuje poverčivosť a upozorňuje nevyhnutnosť smrti,

      -zatracuje bohatstvo a boháčov, kritizuje ich život, morálku a vzťah k poddaným,  sympatizuje s chudobnými, kritizuje spoločenské 

         pomery, sociálnu nespravodlivosť

Bohatý má mnoho peněz a chudobný detí

- porovnáva svet chudobných a bohatých

- vyjadruje antipatie k pánom, lebo sú príčinou biedy a trápenia chudobného ľudu

Velmi je hlúpý, kdo vlast svú tupí

- vyzdvihuje lásku k rodnej vlasti, odsudzuje odrodilcov a podceňovanie domáceho

Hle, člověk opilý – žádnému nemilý

- opisuje opitého človeka, jeho výzor, hovorí že opitý človek prestáva byť človekom a stáva 

  sa zvieraťom

- odsudzuje opilstvo, vystríha pred zlozvykom

 

PRÓZA

1. Zábavná próza

- bájky, anekdoty, facécie (krátke žartovné až samopašné rozprávanie)

2. Memoárová a cestopisná próza -

  Štefan Pilárik st. – Osud Pilárikovský

- je to epicko-reflexívna básnická skladba – zaraďuje sa do poézie,

- vykresľuje osobné zážitky z tureckého zajatia a svoje vyslobodenie.

 

Ján Simonides – Väznenie, vyslobodenie, putovanie

- najcennejšia memoárová próza tohto obdobia,

- cestovný denník, ktorý vznikol na základe denných záznamov,

- Simonides  bol obvinený a odsúdený za účasť na sprisahaní ( Vešeléniho ) a väznený v Leopoldove,

 -rozpráva o ceste väzňov na španielske galeje v Neapole,- opisuje utrpenie väzňov, ku kt. sa vojaci správali   hrubo a neľudsky,

- z vojenského sprievodu sa mu podarilo ujsť, bol však chytený, vykúpil ho nemecký kupec,

- pri návrate domov, keď bol slobodný a finančne zaopatrený, sa jeho záujem sústreďuje na  krásy a zaujímavosti krajín, ktorými prechádzal ( Taliansko, Nemecko, Švajčiarsko),

- v týchto krajinách sa zaoberal hospodárskymi, geografickými, politickými, spoločenskými,  sociálnymi a náboženskými pomermi,

- dlhší čas pobudol v Taliansku – opisuje tu veľké a významné mestá, život v nich a ich   kultúrne pamiatky

 

3. Svetská vecná próza – baroková veda

- rozvoj odbornej prózy bol predzvesťou nastávajúceho osvietenského veku,

- vznikajú encyklopedické diela.

Matej Bell  / veľká ozdoba Uhorska

- rodák z Očovej,

- bol polyhistor, evanjelický kňaz ( protestant ), štúdiá v Halle: teológia, medicína, jazyky,  prírodné vedy, stal sa rektorom Bratislavského lýcea,

- svoje diela písal vo viacerých jazykoch – nemčina, latinčina, čeština, maďarčina,

- zaoberal sa uhorskou kultúrou, históriou, jazykovedou, literatúrou, národopisom,  zemepisom, hospodárstvom a prírodnými vedami,

- usiloval sa zhromaždiť vedecké poznatky o minulosti a prítomnosti Uhorska => opieral sa   o historické pramene a archívne dokumenty,

Dielo: Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku

- obsahuje historické, politicko-administratívne, zemepisné, národopisné a prírodovedné   poznatky z niekoľkých uhorských stolíc,

- obdivuje nadanie a pracovitosť slovenského ľudu, vyzdvihuje starobylosť Slovákov    v Uhorsku.

Adam František Kollár – O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci

- významný historik, právnik, riaditeľ cisárskej knižnice a poradca Márie Terézie pri štátnych reformách,

- v pedagogickej činnosti významný tým, že žiadal, aby pri vyučovaní neboli rozdiely medzi   chudobnými a bohatými a žiadal vyučovanie v materinskom jazyku,

- žiadal aby dane platili nielen chudobní, ale aj bohatí a najmä šľachta a cirkev.

**********************************************************************************************************************************************

4. HUMANIZMUS   A  RENESANCIA

·         myšlienkové spoločenské a umelecké hnutie, ktoré sa šírilo od 14.stor. z Talianska do ostatnej Európy.

·         Slovo humanizmus pochádza z lat. = ľudský a renesancia z franc. slova renaissance = obroda a znovuzrodenie.

·         Cieľom tohto hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a znovuzrodenie antiky. Používali sa antické žánre (ódy a eposy), ďalej v tematike a v štylistike, v jazyku (používala sa klasická latinčina). Preto sa humanizmus obmedzoval len na vzdelanecké kruhy spoločnosti.

·         Humanizmus a renesancia odmietali princípy feudálneho spoločenského zriadenia a cirkevnú ideológiu. Kládli dôraz na pozemský život a odvracali sa od záhrobného. Oproti stredoveku zdôrazňovali nové hodnoty a to právo človeka na radostné prežívanie pozemského života, úctu k rozumu (racionalizmus), zmyslové poznanie (senzualizmus) a význam jedinca (individualizmus). V centre záujmu stál človek, oslava jeho dôstojnosti, nadania a rozumu.
 

TALIANSKA LITERATÚRA

Dante Alighieri - bol najvýznamnejším básnikom humanistickej a renesančnej literatúry .

Božská komédia- epická báseň. Má 100 spevov, zobrazuje základné problémy stredovekého človeka. Básnikova duša putuje záhrobím, v Pekle ho sprevádza básnik Vergílius. Tu trpia hriešnici pre svoje vášne a zločiny. Obaja postupne prechádzajú do očistca, ktorý je prechodom k radosti neba. Rajom sprevádza Danteho jeho milá Beatrice, ktorú chcel autor svojou básňou osláviť. Skladba má 3 významy: duša Danteho predstavuje celé ľudstvo, Vergílius predstavuje rozum, Beatrice predstavuje náboženstvo a pozemskú dokonalosť. Dante kráča záhrobím ako vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť.

Giovanni Boccaccio- zakladateľ talianskej renesančnej prózy.

Dekameron -  obsahuje 100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ľudí počas 10-tich dní na florentskom vidieku, kam ušli pred vyčíňaním mora. Ich rozprávania sú veselé, vyjadrujú radosť zo života, sú zakončené ponaučením. Autor kritizuje pokrytectvo, hlúposť a do popredia kladie lásku k žene.

 

NOVELA
- predstavuje stredný epický žáner, vznikla v Taliansku v období renesancie
- názvom novela sa pôvodne chcelo naznačiť, že ide o umelecké zobrazovanie udalosti alebo epizódy, ktorá sa vyznačuje novotou, neobyčajnosťou, snažila sa spracúvať nové, originálne námety
-  nepodáva komplexný a široký obraz človeka, ale iba určitý výsek, súbor niekoľkých udalostí, ktoré však majú svoje vnútorné napätie
- má menší počet postáv ako román, jednoduchší dej, menej zložitú kompozíciu
- postavy novely sú obvykle na začiatku deja už ľudsky a charakterovo sformované a neprekonávajú počas trvania deja väčší vývin, čo súvisí aj s neveľkým rozpätím času zobrazených udalostí.
- dej má rýchly spád a nastáva v ňom obyčajne nejaký prekvapujúci obrat

 

Francesco Petrarca – písal lyriku

Spevník  -  týmto svojim dielom sa preslávil .Obsahuje 366 lyrických básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval svojej milovanej Laure. Do svojich veršov vložil smútok, melanchóliu a únavu zo života. Lauru predstavuje ako symbol, ale aj ako reálnu bytosť. Výber básní z tohto diela u nás vyšiel pod názvom Sonety pre Lauru.

SONET
-  skladá sa zo štrnástich veršov ( najčastejšie 4 4 3 3 )
- Shakespearove sonety sa napr. skladajú z jednej dvanásťveršovej a jednej dvojveršovej strofy
- kvartetá sonetu majú najčastejšie rým obkročný (a b b a), nie je zriedkavosťou spoločný rým pre obidve kvartetá
- sonety mávajú okrem vonkajšej výstavby i svoju vnútornú kompozíciu. Každý obsahuje uzavretú myšlienku, rozčlenenú na tézu, antitézu a syntézu. Prvá časť sonetu (štvorveršia a niekedy i prvé trojveršie) nastoľuje a rozvíja tému (téza a antitéza), druhá časť tému uzatvára pointou (syntéza).
 

ANGLICKÁ LITERATÚRA

William Shakespeare  - je autorom viacerých komédií, tragédií a historických hier
Znaky Shakespearovskej drámy:
- neobmedzenosť tém, času, miesta
- obraz pozemského života, kladných i záporných vlastností ľudí
- hrdinovia sú silní jednotlivci, ktorí sú sami strojcami svojich osudov, ich činy vyplývajú z ich charakterov, preto sú to často rozporne žijúce postavy, ktoré sa nevzdávajú svojich ideálov (ani vtedy, keď musia pre ne zomrieť)
- postavy žien samostatne rozhodujú o svojom živote, sú rázne, cieľavedomé a sú pôvabným stelesnením renesančného ideálu
- príčinou tragédie je ľudská vášeň alebo náhoda
- komické prvky nie sú ostro oddelené od tragických
- veršovaný jazyk sa strieda s prózou
- sú osnované na konfliktoch dobra a zla, ľudskosti a podlosti.

Rómeo a Júlia – mladí milenci zomierajú, lebo ich rody žijú v nenávisti a bránia im v láske. Zmieria sa až nad zbytočnými obeťami svojich detí.

Hamlet – syn dánskeho kráľa Hamlet sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca , ktorého zabil vlastný brat, aby sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou vdovou. Po dlhom váhaní Hamlet vykoná pomstu, ale zomierajú pritom i nevinní ľudia. Hamletova láska Ofélia sa pomiatla a utopila. Oféliin brat vyzve Hamleta na súboj, v ktorom má zomrieť otráveným mečom. Hamleta zraní, ale pri zámene  kordov je sám smrteľne zranený. Kráľovná pripíja na Hamletovo víťazstvo a úspech otráveným vínom a zomiera. Ranený Hamlet zabije i vraha svojho otca. Hamlet je renesančný hrdina, verí v čisté ľudské vzťahy, ale styk s drsnou ľudskou skutočnosťou v ňom vyvoláva sklamanie a pesimizmus, napriek tomu sa nevzdáva vznešených ideálov. Charakteristický je jeho monológ o zmysle života : „Byť, či nebyť - to je otázka.“

**************************************************************************************************************************************

5. K L A S I C I Z M U S  V  S L O V E N S K E J  L I T E R A T Ú R E

Idea slovanstva, všeslovanskej vzájomnosti sa stáva aktívnym myšlienkovým prúdom slovenského národného obrodenia - posilňovanie vedeckého záujmu o slovanstvo, štúdium slovanských jazykov .

Slovenské národné obrodenie:  1. fáza: 1780 - 1820
Nastupuje Jozef II., ktorý pokračuje v reformách: zrušenie poddanstva, vydal tolerančný patent
Anton Bernolák - v roku 1787 uzákonil slovenský jazyk na základe západoslovenského nárečia (nemal dvojhlásky, fonetický pravopis, len i)
Jeho diela: Slovenská gramatika, Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, Etymológia slovanských slov, Slovanko-česko-latinsko-nemecko-uhorský slovár
Jozef Ignác Bajza - sa ako prvý pokúsil uzákoniť slovenský spisovný jazyk;, René mľádenca príhody a skúsenosťi - René na svojich cestách veľa videl, čo ho obohatilo. Toto dielo obsahuje príbehy zo skutočného života.
Juraj Fándly - ľudovýchovné diela - Pilní domajší a poľní hospodár; O úhoroch a čelách rozmlúvané; Zelinkár; Ovčiar; náboženské diela - Dúverná zmlúva mezi mňíchom a ďáblom
/ Slovenské učené tovarišstvo /

2. fáza: 1820 – 1835    Ján Hollý,Ján Kollár
Klasicizmus sa vyvíjal v druhej fáze slovenského národného obrodenia (1820 - 1835) a toto obdobie sa považuje za vrcholné obdobie klasicizmu

JÁN  KOLLÁR
- študoval v Kremnici aj v Banskej Bystrici
- 30 rokov pôsobil ako evanielický kňaz v Budapešti, ako univerzitný profesor na viedenskej univerzite a zomrel vo Viedni a slávnostne ho previezli do Prahy a na cintorín v Olšanoch
- Jeho slovenské vedomie sa rozvinulo v nemeckom Jene (študoval tu), ktoré sa stalo po porážke Napoleona strediskom nemeckej mládeže volajúcej po zjednotení všetkých nemeckých krajín. V Jene stretol aj svoju veľkú lásku Frideriku Schmittovú, do jej rodiny chodil pomáhať. Matka Frederiky jej vzťah s Kollárom nechcela dovoliť, že ona ju do barbarského Uhorska nepustí. Po smrti Frederikynej matky si ju zobral za ženu.

Základnou osou tvorby Jána Kollára bola idea slovanskej vzájomnosti. Myšlienka slovanskej vzájomnosti bola v Kollárovom čase oporou národnoho hnutia. Praktické uskutočnenie slovanskej vzájomnosti zakladal predovšetkým na výmene kultúrnych hodnôt. Neznamenala politické zjednotenie Slovanov, ani zjednotenie v jednej reči.
Ideu slovanskej vzájomnosti začal prirovnávať k štvorkmeňovej lipe (1 kmeň znamená jeden národ) - ruský, poľský, srbochorvátsky a československý (Slovensko považoval len za vetvu kmeňa, takže Slovensko nepovažoval za národ iba za jednu vetvu.
Na Kollárovu tvorbu zapôsobila idea slovanskej vzájomnosti a téma lásky.

Prvou zbierkou bola zbierka sonetov Básne Jána Kollára - vystupuje tu aj Friderika ako Mína, je to zbierka o láske. Hovorí, že láska k žene sa rovná láske k vlasti. Súčasťou zbierky sú aj epigramy (nápisy) a samostatná báseň Vlastnec ("Že vzdělanosti nemá náš lid, cizozemci mluvíte? Jakž? Vy musíte lidu zpívati, nám pěje lid") - epigram (vy hovoríte, že my nie sme vzdelaní, vy musíte spievať národu, u nás spieva každý) - oslava ľudovej slovesnosti
Zaslúžil sa o zbierku ľudových piesní - Národňie spievanky
Tiež napísal knihy:
O literárnej vzájomnosti medzi kmeny a nárečími slávskými
Hlasové opotřebie spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slovákov (proti štúrovskej slovenčine)
Jeho tvorbu ovplyvnili dvaja nemecký filozofi: Hegel, Herder
Herder tvrdil, že Slovania máj najkrajšiu a najlepšiu ľudovú    slovestnosť.

Slávy dcéra
V tejto básnickej skladbe vyjadril autor najúčinnejšie myšlienku slovanskej vzájomnosti.
Prvé vydanie vyšlo v roku 1824 a obsahovalo - Prědspev, Sála, Labe, Dunaj
PRĚDSPEV je napísaný časomernou prozódiou (striedanie dlhých a krátkych slabík) v elegickom distichu - (žalospevné dvojveršie) hexameter (6 stôp) a pentameter (5 stôp), využíva už aj stopy (stopa - striedanie prízvučných a neprízvučných slabík - daktyl, trochej, spodnej; spodnej sa vyskytuje len v češtine, pretože tam neplatí rytmický zákon). Jednotlivé spevy majú formu sonetu (4433), sú písané voľným veršom a viazaným veršom.
Bolo napísané češtinou.

Obsahová stránka:
Témy: láska, idea slovanskej vzájomnosti
Předspev: O minulosti, prítomnosti a budúcnosti Slovanov. Naznačuje o čom bude dielo.
 Druhé dvojveršie: pozerať sa na prítomnosť; symbol Slovenska: Tatry

Druhé vydanie Slávy dcéry bolo v roku 1832 a obsahovalo:
Předspev
1. spev Sála
2. spev Labe, Rín, Vltava
3. spev Dunaj
4. spev Léthe - slovanské nebo
5. spev Acheron - slovanské peklo
V druhom vydaní už autor vypustil ľúbostné sonety, nahradil ich úvahami o idei slovanskej vzájomnosti. Bolo napísané česko-slovenčinou.

Obsahová stránka:
1. spev
Bohyňa Sláva, ktorá predstavuje Slovanstvo. Na zasadnutí rady Bohov, hovorí Sláva o ťažkom živote Slovanov. Bohovia rozhodnú, aby Milek (syn bohyne Lady) stvoril dcéru Slávy, ktorá má odčiniť krivdy, ktoré boli napáchané na Slovanoch. Dostane meno Mina a všetky dobré vlastnosti Slovaniek. Mina (od Frideriky Vilhelmíny) sprevádza autora po slovanských krajinách, po nebi aj pekle.
2. spev
Zamýšľa sa nad vlastnosťami Slovanov, nabáda ich k vlastenectvu. Vyjadruje smútok nad stratou svojej lásky a dúfam, že ešte stretne lásku, kým je mladý. Autor naznačuje, že pravú vlasť nosíme len v srdci a zo srdca nám ju nemôže nikto zobrať. Nabáda Slovanov, aby sa spojili, a potom bude vlasť celá, k pracovitosti, nerobí rozdiely medzi chudobnými a bohatými.Kollár prirovnáva Slovanov k holubom a povzbudzuje ich, aby sa spojili a boli ako celok, boli svorní, nie rozdrobení.
3. spev
V treťom speve autor rozoberá budúcnosť Slovanov. Je veľmi kritický, ale verí, že nás čaká pekná budúcnosť. Mína sa mení na vílu a Kollár dúfa, že sa s ňou stretne v posmrtnom živote.Hovorí, že slovanský jazyk bude slávny a zvyky, kultúra, veda Slovanov budú známe. A Slovania sa rozšíria do všetkých krajín.Vystupujú tu aj duchovia, ktorý sa ho pýtajú koho má radšej a on povie, že pol lásky dá vlasti a druhú polku Míne.
4. spev - 5. spev
Inšpiroval sa Aligierovovo Božskou komédiou
Slovanské nebo Léthe - ľudia, ktorí prispeli k povzneseniu Slovanov
Slovanské peklo Acheron - ľudia, ktorí proti Slovanom bojovali

JÁN  HOLLÝ
Pôsobil ako katolícky kňaz, raz keď horela fara, nemohol uniknúť, lebo bol chorý a skoro oslepol. Išiel na Dobrú vodu, kde ho pozval kamarát Lackovič. Tam ho prišli navštívť Štúr, Hodža, Hurban a povedali mu, že sa chystajú uzákoniť spisovný jazyk a Hollý s tým súhlasil.
Ján Hollý bol katolík, a preto písal bernolákovčinou.
Ovládal latinčinu a gréčtinu, eposy písal podľa vzoru Homéra a bol ovplyvnený gréckymi a rímskymi spisovateľmi.

Tvorba:
- preklady: Rozličné básne hrdenské, elegické a lyrické (preklady z gréckej a latinskej literatúry)
- lyriky: Selanky
- eposy: Svätopluk, Cyrilometodiáda (náboženský epos), Sláv
- písal aj elégie a ódy (Óda na krásnu záhradu)

 Svatopluk
Ide o prvé umelecké spracovanie slovenských dejín. Skladá sa z 12 spevov, na začiatku každého spevu podáva autor krátky obsah. Dejovou osnovou eposu je Svätoplukova cesta k víťazstvu nad Nemcami a boje medzi slovenskými a nemeckými vojskami.
Je napísaný časomernou prozódiou v elegickom distichu. Je tu aj epická šírka - odbočuje od hlavného deja.
1. spev
invokácia - úvod, vzývanie bohyne básnictva Umky (Umka je odvodené od umenia a rozumu)
Nemci uväznia Svätopluka, pretože zradil svojho strýka a obávajú sa, že zradí aj ich. Nemci sa báli, že Svätopluk bude chcieť samostatnosť. Karolmanovi - franský (nemecký) kráľ, syn Ľudovíta Nemca - sa zjaví posol a hovorí mu, aby Svätopluka prepustil. Karloman ho nakoniec oslobodí. Avšak, Svätopluk sa musel oženiť s Karlomanovou dcérou. Tým, že sa s ňou oženil sa stal vazalom.
2. spev
Na počesť Svätopluka zorganizuje Karloman rytierske hry a víťaz získa za odmenu dubový veniec. V boji vyniká Britvald (z Franskej ríše).
3. spev
Černobog (alebo Černoboh) núti ľudí, aby sa vrátili k pohanstvu, no ľudia ho vysmejú, lebo už vyznávajú kresťanstvo. Samozrejme, že to Černoboga rozzúri a chce sa pomstiť Metodovi (on spolu s Cyrilom priniesli Slovanom kresťanostvo).

4. spev
Černobog sa zjaví členovi z rady starších Slavomírovi v podobe Rastislava a povie mu, že sa Nemci chystajú zaútočiť na Veľkú Moravu. Slavomír preto posiela posla do Franskej ríše.
5. spev
Zasadá rada starších. Nemci sa už chystajú na boj a Slovania nevedia, či budú bojovať alebo sa vzdajú a prijmú nadvládu Nemcov.
6. spev
Karloman pripravil hostinu a tu vyzval Svätopluka, aby porozprával o histórii Slovanov. Svätopluk povedal, že Slovania pochádzajú z Indie, no potopa ich vyhnala do Európy.
7. spev
Karloman daruje Svätoplukovi zbroj s najkrajším štítom, na ktorom je Svätý Michal v boji proti Satanovi. Svätopluk sa dal ovplyvniť a stane sa kráľom Veľkej Moravy, no musí to byť vazalské kráľovstvo.
8. spev
Nemci idú so Svätoplukom na Devín.
9. spev
Nemci sú pod hradbami Devína a Svätopluk ide vyjednávať so Slavomírom - Slovania nakoniec idú bojovať a len tak sa Nemcom nevzdajú. Slavomír navrhne Svätoplukovi, že ak sa pridá k Slovanom, stane sa kráľom. Svätopluk samozrejme súhlasí a za Britvaldom pošle Zvestoňa.
10. spev
Boj medzi Nemcami a Slovanmi.
11. spev
V boji pomáha Svätoplukovi aj Pán z nebies, ktorý posiela Michala, aby zabil Černoboga.
12. spev
Rozhodujúci boj. Slovania majú prevahu nad Nemcami. Britvald volí boj len so Svätoplukom, len oni dvaja proti sebe. Svätopluk nakoniec zvíťazí. Neďaleko miesto, kde bojovali Svätopluk a Britvald bojuje aj slovanský a germánsky boh.

*********************************************************************************************************************************************

6. SLOVENSKÝ PREROMANTIZMUS A ROMANTIZMUS

sa spája s treťou fázou slovenského národného obrodenia. Tej predchádzali sedliacke vzbury 30. rokov, revolučné hnutie a kríza feudalizmu v Uhorsku. Na čele povstaní stála stredná šľachta a zemianstvo, pretože v Uhorsku nebola silná buržoázia. Uhorské národnooslobodzovacie snahy viedol silný maďarizátor Lajos Kossuth, ktorý žiadal používanie maďarčiny na celom území Uhorska, vrátane Slovenska. Ocitli sme sa tak pod dvojitým útlakom.

1.) národnostný maďarský

2.) hospodársky rakúsky

1843 – KODIFIKÁCIA SLOVENČINY

11. júla 1843 sa Štúr, Hurban a Michal Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom a dohodli sa na uzákonení novej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia s použitím fonetického pravopisu. 17. júla so svojím zámerom oboznámili aj autoritu spomedzi bernolákovcov Jána Hollého, ktorý ich konanie schválil.

ZNAKY PREROMANTICKEJ A ROMANTICKEJ LITERATÚRY

1.) láska k vlasti

2.) slovanský humanizmus

3.) zdôrazňovanie a čerpanie z ľudovej slovesnosti

4.) snaha o priblíženie sa ľudu (hovorová reč, ľudová slovesnosť)

5.) žiadna imitácia (antiky či západu)

6.) odmietanie individualizmu a titanizmu (okrem Janka Kráľa)

7.) obrana národa a jazyka

8.) dominuje lyrika (balady), potom povesti, rozprávky, prózy z bežného života

9.) nové žánre: duma,

 

SAMO CHALUPKA

JÁNOŠÍKOVSKÁ (PROTIFEUDÁLNA) TEMATIKA

Likavský väzeň u  - väznený Jánošík, kolektívny hrdina, verí vo svoje oslobodenie

Kráľohoľská  - slovenskí junáci bojujúci za národnú slobodu

Junák  - hrdinský boj Jánošíkovcov, všetci padnú

PROTITURECKÁ TEMATIKA

Boj pri Jelšave

Turčín Poničan

Branko

MOR HO!

je hrdinská epická báseň, najvýznamnejšie autorovo dielo. Námet čerpá zo Šafárikovych Dejín slovenskej reči a literatúry, kde je opísané vtrhnutie rímskeho cisára Constantina do Panónie v roku 358 a porazenie odboja kmeňa Lemiakov. Chalupka ich premenil v Slovákov a prisúdil im ideálne vlastnosti. Junáci prinášajú mierové posolstvo, keď je odmietnuté, s pokrikom „Mor ho!“ idú do boja .Cisár pyšne neuznáva slobodu junákov, čo vyvolá boj.Cisárske vojská v obrovskej presile napokon junákov porazia, cisár si však pri pohľade na svojich mŕtvych vojakov uvedomí svoju morálnu prehru (a víťazstvo Slovákov).

JANKO KRÁĽ

prezývaný aj „divný Janko“, bol najromantickejší, najbúrlivejší a najradikálnejší zo Štúrovcov. Študoval v Kežmarku, Levoči a Bratislave, kde naňho zapôsobil Ľudovít Štúr. Keď toho prepustili z Katedry, Janko Kráľ opustil Bratislavu a odišiel do Levoče. Spolu s Jánom Rotaridesom bol zatknutý za burcovanie ľudu, po prepustení sa pridal k dobrovoľníkom bojujúcim s Habsburgovcami. Po porážke revolúcie sa stiahol z verejného života.

Janko Kráľ sa ako jediný spomedzi slovenským romantických autorov priblížil európskemu romantizmu, v jeho dielach sa vyskytujú prvky titanizmu a mesianizmu (viery v spasenie ľudstva). Spojením osobného zážitku s osudom národa položil základy modernej slovenskej reflexívnej a revolučnej lyriky.

LYRIKA

Duma Bratislavská -  odchod z Evanjelického lýcea do Levoče,

Orol vták -  lepšie umrieť ako žiť v neslobode (orol = sloboda)

Jarná pieseň - báseň o slobode, výzva k boju o ňu

Šahy -  pesimistický, tragický pohľad na výsledok revolúcie

Výlomky z Jánošíka  - ideovo najlepšie spracovanie Jánošíka

BALADY

čerpajú z bežného života, z ľudových povestí a povier – z Kollárovych Národnie spievanky a vlastnej zberateľskej činnosti. Zobrazujú cítenie ľudu. Využité sú ľudový jazyk, gradiácia, príslovia a porekadlá.

ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO

Janko si nanešťastie zabudne vyvrátiť vrecká a tak v snahe o oslobodenie zakliatej panny umiera. Prométeovský hrdina Janko (symbol štúrovcov) umiera pri titanskom čine (záchrana panny symbolizujúcej Slovensko) pre rozpor medzi snom a skutočnosťou.

a) romantizmus: citovosť, autoštylizácia, titanizmus, čerpanie z ľudovej slovesnosti, individualizmus, ilúzie

b) realizmus: zobrazenie života, komplikovaný vzťah Janka a jeho rodičov

 

JÁN BOTTO

bol najmladší štúrovský básnik. Zo všetkých autorov najdôslednejšie vychádzal z ľudovej slovesnosti. Bottova tvorba sa často točila okolo témy zakliatosti Slovenska.

Orol -  báseň, ľud čakajúci na oslobodenie

Báj na Dunaji  - Slovensko ako zakliata krajina čaká na osloboditeľa, stane sa ním symbol  Štúra

Žltá ľalia  - balada

 

SMRŤ JÁNOŠÍKOVA lyricko-epická skladba

je lyricko-epická skladba s dominujúcou lyrickou zložkou, ktorá odráža porážku revolúcie a smútok Štúrovcov. Inšpirovaná bola Máchovým Májom a ľudovou slovesnosťou.

Skladá sa z lyrického predspevu a deviatich nepomenovaných spevov:

1.) dvanásť zbojníkov sa dozvedá o Jánošíkovom zajatí, dohorieva vatra

2.) opis Jánošíkovho zajatia (baba zradí vojakom jeho slabé miesto na opasku)

3.) Jánošík vo väzení sa lúči so svojou milou – symbol Slovenska

4.) Jánošík spí vo väzení, no spomína na mladosť

5.) Jánošík rozmýšľa o spravodlivosti, myšlienka mesianizmu (národu pomôže len silný jednotlivec)

6.) Jánošík sa modlí nie za seba, ale za slovenský ľud. Tragédia je v jeho pasivite, nie v Jánošíkovej smrti.

7.) poprava

8.) Slovensko je zakliata krajina, ľudia si rozprávajú o Jánošíkovi

9.) alegorický obraz svadby Jánošíka s kráľovnou víl Kraľkou

Použitý je sylabický veršový systém s prevládajúcim 12 slabičným veršom alexandrínom, ktorý má prestávku po 6. slabike. Dielo je bohaté aj na jazykové prostriedky:

 

ANDREJ SLÁDKOVIČ

vlastným menom Andrej Braxatoris, študoval v Banskej Štiavnici, Bratislave a v Halle. Počas súkromných hodín v meštiackych domoch sa zoznámil s Máriou Pišlovou, ktorú ale jej rodičia vydali za bohatého medovnikára. Revolúcie sa priamo nezúčastnil, pôsobil do konca života ako evanjelický kňaz v Radvani.

Sládkovičova tvorba sa od klasickej štúrovskej líšila vo viacerých aspektoc napr. výskyt ľúbostnej tematiky – kritizované Štúrom, Sládkovič tvrdil, že láska k žene muža posilňuje

MARÍNA

je skladba, ktorá sa dá rozdeliť na dve časti:

1.) lyricko-epická – opis lásky k Maríne (Márii Pišlovej), príchod zvodcu (motýľa, neskôr hada)

2.) reflexívno-symbolická – úvahy, láska nadobúda spoločenský charakter (láska k vlasti)

Napriek strate svojej lásky skladba končí optimisticky – básnikovi ostávajú spomienky a láska k vlasti. Uznáša sa na poslaní človeka, ktorým je zaplniť svoj život krásou. Sládkovič sa týmto považuje za básnika životného optimizmu. Skladba je napísaná v 10-veršových strofách.

DETVAN

je lyricko-epická skladba, oslava slovenského ľudu a prírody. Venovaná tým, ktorí neuznávajú slovenský ľud.

- Martin Hudcovie mladík ideálny slovenský junák bez konfliktov (neromantické)

- Elena dievčina ideálna slovenská dievka; verná, múdra, hrdá na svoj pôvod

- Matej Korvín kráľ idealizovaný kráľ Matej Korvín, zaujíma sa o ľud

Dielo sa skladá z 5 spevov, v ktorých dominuje lyrická zložka, obraz špatnokrásneho slovenského ľudu.

1.) Martin - Martin zabíja sokola, ktorý napadol zajaca

2.) Družina - Martin zachraňuje Elenu z rúk zbojníkov

3.) Slatinský jarmok- Martin obhahuje zabitie sokola pred kráľom, ktorý ho odmení (najepickejší spev)

4.) Vohľady - Elena odmieta kráľa, je verná Martinovi

5.) Lapačka -  Martin ide do Čierneho pluku, no necháva si Elenu, kroj, fujaru, valašku a vrkoče

**********************************************************************************************************************************************

7. Európska realistická literatúra   (   pol. 19. st. - zač. 20. st.)
Realizmus (z gréc. realis - skutočný) vznikol v podmienkach priemyselnej revolúcie (manufaktúrna výroba nahrádzaná strojovou), v čase zániku feudálneho spoločenského poriadku (nástup kapitalizmu). Jeho zrod má súvis s rozvojom prírodných (exaktných) vied. Ideové základy prebral z pozitivizmu - filozofický smer 19. stor., zakladateľ fr. Auguste Comte. Odmietal subjektivizmus a proti nemu staval objektívne poznanie skutočnosti; za existujúce považoval to, čo sa dalo overiť ľudskými zmyslami, exaktne dokázať skúsenosťou alebo experimentom. Pozitivizmus ovplyvnil aj umenie: umelci sa snažia objektívne zachytiť skutočnosť, každodenný život a pravdivo ho zobraziť - tak sa zrodil realizmus.                               

Realizmus

• vznikol ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus - síce popiera jeho estetické princípy, no zároveň naň   nadväzuje
•  vyvolal ústup fantazijných, nereálnych tém a postáv, neskutočného alebo vylepšeného prostredia, orientoval pozornosť na každodenný reálny život skutočných ľudí z rôznych spoločenských vrstiev (začínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi buržoázie a aristokracie). Realistický spisovatelia pravdivo zobrazovali nedostatky spoločnosti, boli kritikmi i žalobcami pričom často využívali iróniu a satiru. Zobrazovali život na zákl. spoločenskej alebo vlastnej skúsenosti, odhaľovali kapitalistický systém a jeho zástoj v mrzačení ľudských charakterov a vzťahov
• kritická analýza nedostatkov v spoločnosti sa nevyhýba tabuizovaným témam, skôr naopak - vyhľadáva ich (prostitúcia, karierizmus, problémové manželstvá, nevery).
•  prináša novú literárnu postavu - typický charakter (typ). Typ je taká literárna postava, ktorá je nositeľom vlastností väčšej skupiny ľudí, žije v typickom prostredí, hovorí typickým jazykom svojej spoločenskej vrstvy; autor pravdivo zobrazil človeka v spol., v kt. žil
• neobracia do minulosti, zaujíma ho predovšetkým súčasnosť.
•  L žánre: próza – román, novela, poviedka, črta, cestopis atď.; román bol schopný poskytnúť dostatočný priestor na zobrazenie "hroznej poézie života" meštiactva
•  realizmus prebiehal v 2 etapách: 1. opisný realizmus – autori poukazujú na nedostatky spoločnosti i ľudí ale neriešia ich
                                                       2. kritický realizmus – ostrá kritika spoločnosti, hľadanie ciest k náprave

PREDSTAVITELIA:

ANGLICKÁ REALISTICKÁ LITERATÚRA:

 CHARLES DICKENS

V Dickensovej rozsiahlej tvorbe je zjavná spätosť osudov hlavných hrdinov s jeho vlastným životom, na povrch prenikajú jeho trpké skúsenosti z detstva a dôkladná znalosť spoločenskej štruktúry Anglicka 19.stor.  Záujem orientuje na stredné spoločenské vrstvy, všíma si však aj život detí, ktoré sa často stávajú obeťou pokryteckej spoločnosti. Jeho otec bol zadĺžený úradník, ktorého aj zavreli do väzenia a on dobre poznal chudobu. Ako dvanásťročný začal pracovať v továrni na výrobu krémov na topánky, po večeroch sa vzdelával, bol advokátskym pisárom, parlamentným spravodajcom, kým sa stal spisovateľom a reportérom. Vzdelanie nadobudol vlastnou usilovnosťou. Práca v továrni a návštevy vo väzení v ňom zanechali pocit poníženia a odporu. Mnohé jeho diela čerpajú z osobných skúseností a zážitkov. Oženil sa ako 25ročný a s manželkou mal 10 detí.

- žiadal ľudské práva pre najchudobnejšie vrstvy anglického ľudu

- útočil na úzkoprsosť anglického súdnictva

- obviňoval anglického meštiaka a aristokrata z krívd, ktoré páchali na chudobe

- do svojich románov uviedol všedné typy

- hrdinovia sú často spätí s jeho vlastným osudom

- črty niektorých hrdinov sú zdôraznené až do komickej grotesky alebo satirickej nadsádzky

- postavy charakterizuje rečou, reč vyjadruje aj osobné vlastnosti

- časté sú aj symboly

- vedia presnú hranicu medzi dobrom a zlom

Hrdinovia sú ľudia, na ktorých bola spáchaná nejaká spoločenská krivda, typickým znakom jeho tvorby je láskavý humor. Vo svojej tvorbe vystupoval proti zaostalosti meštiakov a proti štátnym inštitúciám a jeho humor sa mení na iróniu a satiru. Na konci diel je zmierlivý tón.

Kronika klubu Pickwickovcov  - autor napísal tento román na objednávku pre noviny ako komentár ku karikatúram. Kniha je humoristicky ladená aj keď v niektorých situáciách útočí na spoločenskú nespravodlivosť. Sú to voľne pospájané príbehy zo 7 ciest príslušníkov P. klubu po – Anglicku zač. 19stor. Hlavnou postavou je pán Pickwick, láskavý a trochu natvrdlý človek, ktorý sa snaží pôsobiť ako dobrák. Spolu s 3 spoločníkmi sa vyberú napráva krivdy, ale oni nepoznajú pravé utrpenie a predstavou o vlastnej dôležitosti sa dostávajú do komických situácii. Vydiera ho advokátska firma, kvôli ktorej sa dá radšej zatvoriť akoby mal platiť vydieračom.  

Oliver Twist – Kritika ang. buržoázie, osirelý malý chlapec zažíva trpkosti, ponižovanie v najbiednejších londýnskych vrstvách, podsvetie ho donúti stať sa zločincom.

Oliver je sirota, jeho minulosť je nejasná , tajomná, celý jeho doterajší život je poznačený sklamaním. Najskôr býva v mestskom chudobinci, neskôr sa dostane do sirotinca, potom si ho zobral majiteľ istého pohrebného ústavu ako pomocníka, ale správali sa k nemu horšie ako k psovi, preto sa Oliver rozhodol ujsť do Londýna. Tu sa stretáva s bandou zlodejov, ktorej velí  Monks. Aby sa uživili a zabezpečili  Monksovi  peniaze musia kradnúť. Nešikovný Oliver sa dostane do problémov a výjde najavo jeho skutočný pôvod – jeho otec je šľachtického pôvodu.. Stretávame sa tu aj s postavou Nancy, medzi zlodejov sa dostala ako 9 ročná a bola nútená zarábať si na živobitie krádežami, ale napriek tomu v nej zostalo veľa ľudského a za svoje odhodlanie ukázať odpor voči takémuto spôsobu života zaplatila vlastným životom.

David Copperfield – autobiografické dielo, kritika ang. školstva

Nevlastný otec a sestra, ktorú si so sebou priviedol, vládnu nad Davidom železnou rukou. Aj v škole zažíva telesné tresty a krutosť. Zomrie mu matka za čo viní otčima. David. začne tvrdo pracovať, ale stále nemá čo jesť. Nakoniec nájde šťastie s Agnes, ktorá ho celý život ľúbila. ....

FRANCÚZSKA REALISTICKÁ LITERATÚRA

HONORÉ DE BALZAC  

Je zakladateľom kritickorealistického románu vo franc. lit. Pochádzal z vidieckej rodiny a veľmi túžil dostať sa do vyššej spoločnosti.Študoval právo a pracoval ako notár. Sám chcel podnikať, ale sa mu príliš nedarilo. Stále mal dlhy, aj preto, že žil ľahtikárskym spôsobom života. Musel stále písať, aby získal prostriedky na živobytie.

Vo svojej tvorbe zachytáva spoločnosť vo svojej celistvosti.Základom jeho tvorby je názor o spoločenskej podmienenosti charakterov.Podľa neho sa povahy ľudí prejavujú uprostred medziľudských vzťahov, teda v spoločenskom dianí.

Balzacovo lit. Dielo je obrovské. Jeho cyklus ĽUDSKÁ KOMÉDIA obsahuje takmer 100 románov a poviedok, ktoré zobrazujú franc. spol. 19. storočia. Autor rozdelil Ľudskú komédiu na 3 časti:

1. Štúdie mravov – osvetľuje sociálne vzťahy a morálku spoločnosti
2. Filozofické štúdie – vysvetľujú príčiny spoloč vzťahov
3. Analytické štúdie – všeobecné

Najznámejšie romány: Otec Goriot, Lesk a bieda kurtizán, Šagrénova koža, Plukovník Chabert, Fyziológia manželstva.

 OTEC GORIOT - 

Je to skľučujúci príbeh o ľudskej bezcitnosti. Je to tragický pribeh obetavej otcovskej lásky, je svedectvom o tom , že morálka spoločnosti a túžba po peniazoch narúšajú najzákladnejšie ľudské vzťahy.

Goriot bol cestovinár, ktorý svojou prácou zarobil veľký majetok. Mal dve dcéry, ktorým chcel otvoriť dvere do lepšej spoločnosti. Postopne im dal celý svoj majetok, dal im veľké veno, platil za ne dlhy a sám úplne schudobnel. Jedna sa vydala za baróna, druhá za bankára. Goriot neche vidieť, ako ho zneužívajú a dokonca sa hanbia za neho. On sám je nútený presťahovať sa do chudobného penziónu. Okolie sa mu vysmieva a opovrhuje ním, jediný, kto sa s ním chce  rozprávať a cíti s ním je študent Rastignac. Goriot zomiera opustený a na smrteľnej posteli sa vyznáva Rastignacovi: „Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú deti.“

Počas deja sa mení aj charakter Rastignaca. Chce preniknúť do vyššej spoločnosti za akúkoľvek cenu.Tragédia otca Goriota je v tom, že zmysel života videl vo finančnom a spoločenskom zaistení svojich dcér. Román je kritikou spoločnosti, v ktorej rozhodujúcu úlohu zohráva majetok, postavenie a ľudské city nemajú v nej miesto.

RUSKÁ  REALISTICKÁ  LITERATÚRA

NIKOLAJ VASILIEVIČ GOGOĽ    

Úvod k ruskému realizmu :je vyvrcholením hodnôt celej európskej realistickej tvorby. Autori sa nezaujímajú len o vonkajšie okolnosti, ale majstrovsky prenikajú do vnútra hlavných postáv.

Gogoľ vstupuje do lit. v čase krízy a rozpadu feudálno- nevoľníckeho zriadenia v cárskom Rusku. Narodil sa v chudobnej ukrajinskej šľachtickej rodine. Vystiedal viacero zamestnaní, kým sa rozhodol venovať lit. Svoj rozorávačský talent využil už vo svojich prvých zbierkach poviedok PETERBURGSKÉ POVIEDKY, VEČERY NA LAZE NEĎALEKO DIKAŇKY, MIRHOROD.

REVÍZOR  -   Je to 5 dejstvová divadelná hra, ktorej premiéra vyvolala neľúbosť u cára.. Vtejto hre poukazuje na klamstvo, korupciu, na ľudí, ktorí si myslia, že ke´d majú moc, môžu neobmedzene rozhodovať, väčšinou vo svoj prospech. Hlavný hrdina CHLESTAKOV prichádza so svojím priateľom do malého mestečka práve v čase, ke´d očakávajú príchod revízora. Ten má skontrolovať, či sa štátne peniaze použili na správne účely. Hladní a bez peňazí sa ubytujú v hostinci a okamžite sa rozchýri, že revízor už prišiel. Chlestakov si uvedomí svoju situáciu, využije pohostinnosť a postupne začínajú za ním prichádzať úradníci, aby ho podplatili, lebo chceli, aby kontrola dopadla dobre. Čitateľ sa dozvedá, ako to v skutočnosti vyzerá, že peniaze určené na školu alebo na nemocnicu sa rozkotúľali kdesi inde. Chlestakov aj s úplatkami odíde včas a do mestečka príde skutočný revízor.

Chlestakov je zobrazený ako človek, ktorý sa dokáže prispôsobiť okolnostiam a využiť ich vo svoj prospech.. Vtejto hre autor použil ostrú satiru na spločenské pomery, kritizuje predstaviteľov mesta, ich úplatkárstvo chamtivosť, ale aj strach prd odhalením. Táto komédia odhaľuje morálny aj materiálny rozklad cárskeho štátneho systému.

MŔTVE DUŠE -  Román je vrcholným Gogoľovým dielom. Námet mu poskytol priateľ Puškin. Román je kritikou prebujnelej byrokracie a štátneho systému. Sú to originálne dobrodružstvá budúceho podnikateľa a dobrodruha ČIČIKOVA, ktorý cestuje po Rusku a od statkárov skupuje mŕtve duše ( mená mŕtvych nevoľníkov). Títo nevoľníci boli ešte evidovaní a statkári museli za nich platiť dane ako za živých. Výška pôžičky, ktorú chcel Čičikov  od štátu závisela od počtu poddaných, a preto si kupuje mená ľudí do inventára. Román je odsúdením statkárskej šľachty prehnitej cárskej byrokracie, v ktorej drobný úradník rozhoduje o osude ľudí. Čičikov predstavuje životaschopnosť a prefíkanosť, ktorá má najmä v nefungujúcom režime svoje uplatnenie.

************************************************************************************************************************************************

8. Romantizmus vo svetovej literatúre
Svetová romantická literatúra, spoločné a špecifické črty literárnych diel romantických autorov.

Spoločenské pomery:

Rozvoj buržoázie, veľká franciska buržoázna revolúcia (rovnosť, sloboda bratstvo), rozvoj kapitalizmu, vzniká nové videnie skutočnosti. Idealizmus – prechod od rozumu k citu. Iracionalizmus – filozofia viery a inštinktu. Individualizmus – útek do prírody, pesimizmus, splín.
Základné znaky romantizmu:

• hlavný hrdina často trpí romantickým smútkom, splínom, pesimizmom
• výsledok individuálnej revolty je často tragický
• hrdina je často autoštylizáciou básnika
• v popredí je jeden človek s problémami, citmi
• konflikt so spoločnosťou, osamelý, nepochopený
• rozpor medzi snom a skutočnosťou

Téma, štýl, prostriedky:
Romantizmus spracúva všetky témy a odmieta vysoké umenie šľachty. Reč je hovorová, ľudová a často vychádza z ľudovej slovesnosti. Romantizmus vyjadruje kontrasty – harmónia kontrastov

FRANCÚZSKA LITERATÚRA:

JEAN JACQUES ROUSSEAU: snaží sa odkryť nové krasy života, ktoré nachádza v rodinnom alebo vidieckom živote. Súkromné vlastníctvo považuje za zlo. Rozprava o nerovnosti. Pedagogický román: Emil alebo o výchove. Napísal aj román Júlia alebo nová Heloisa: vrchol európskeho sentimentalizmu.

VICTOR HUGO: najvýznamnejší francúzsky romantický spisovateľ.

Napísal epické básne Legenda vekov. Drámy: Cromwell, Hernani: romantický hrdina túži po láske a odpor voči šľachte.

Jeho najvýraznejšie dielo je historický román Chrám matky Božej v Paríži. Dej sa odohráva v Paríži, zachytáva obraz celej spoločnosti, ktorá je plná rozporov a protikladov. Zobrazuje život šľachty v období vlády Ľudovíta XI. Bezstarostný, bezcieľny, hýrivý a prázdny život. Cirkevná aristokracia, ktorá si hromadí majetky. Reprezentuje ju pretvárka, faloš, pokrytectvo (Frollo). Kráľovské súdnictvo bolo nespravodlivé a skorumpované. Autor si vyberá aj najnižšie vrstvy spoločnosti – najchudobnejší, zlodeji, bedári, úbožiaci. Sem patrí aj Quasimodo. Je zvonár v chráme matky Božej. Fyzicky je veľmi škaredý, až ohyzdný avšak duševne a mravne je čistý a krásny ( harmónia protikladov). Autor využíva psychologickú kresbu postáv.

Dej: Kňaz Frollo sa ujme Quasimoda a príjme ho do chrámu. Postupne si však z neho spraví otroka. Quasimodo bol hluchý, hrbatý a škaredý, ale mal dobré srdce. Často sa z veže pozeral na námestie, kde tancovala mladá cigánka Esmeralda. Zaľúbil sa do nej. Avšak do nej sa zaľúbi aj Frollo. Esmeralda však ľúbila namysleného kapitána Phoeba. Phoebus ju zachránil, keď ju raz chcel Quasimodo uniesť. Phoebus dal Quasimoda zbičovať. Frollo sa ho zriekol. No Esmeralda mu pomohla. Neskôr Esmeraldu obvinili z čarodejníctva, ale Quasimodo ju ukryl v chráme. Raz Frollo prichytil Esmeraldu s Phoebom a zo žiarlivosti ho prepichol. Obvinili z toho Esmeraldu, ale Quasimodo ju opäť ukryje v chráme. Frollo ju však unesie a zavrie k starej pustovníčke. Tá sa k nej správa veľmi zle. Nenávidí cigánov, lebo jej raz uniesli dcéru. Náhodou zisťuje, že Esmeralda je jej dcéra. Rozhodne sa ju chrániť. Esmeraldu však popravia a stará pustovníčka umiera pri nej od smútku. Frollo aj Quasimodo to všetko sledujú z veže. Quasimodo je zúfalý, ale Frollo sa zákerne smeje, preto ho Quasimodo zhodí z veže a sám umiera pri Esmeraldinom hrobe.
Román sa vyznačuje napätím, protikladmi, pátosom, údesnými scénami podfarbenými dobovým koloritom. Autor vyjadruje sympatie s ľudom.
Ďalšie diela: Bedári, Robotníci mora, 93

NEMECKÁ LITERATÚRA:

 Základné hnutie mladej generácie sa volalo Sturm und Drang. Príslušníci sa búrili proti spoločnosti. Žiadali nadvládu citu, lásky.

JOHAN WOLFGANG GOETHE: nemecký básnik a prozaik.

Napísal ódu Prometheus – oslava človeka, ktorý verí vo vlastné sily.

Faust – je to dvojdielna veršovaná básnická skladba. Je spracovaná podľa stredovekej povesti o učencovi Faustovi, ktorý v túžbe po poznaní upíše svoju dušu diablovi (Mefistoteles). Faust túži po poznaní, plnom rozvinutí svojej osobnosti. Na sklonku života prichádza Faust k názoru, že len ten si zaslúži život, kto o neho bojuje. Zmysel života nachádza v činorodej práci. Faust umiera ale Mefistoteles aj tak prehrá, lebo Faust je zachránený zásaho vyššej moci. Oslava ľudskej práce a rozumu.

Utrpenie mladého Werthera: je to sentimentálny román. Je písaný vo forme listov. Mladý, vzdelaný Werther sa zaľúbi do Lotty, ktorá sa stáva ženou jeho priateľa Alberta. Pretože sa nedokáže vyrovnať so svojimi vlastnými túžbami a skutočnosťou, nedokáže sa vyrovnať so spoločenskými konvenciami. Končí svoj život samovraždou

ANGLICKÁ LITERATÚRA:
GEORGE GORDON BYRON: búri sa proti neslobode, zúčastňoval sa bojov za slobodu. Child Haroldova púť: lyricko-epická básnická skladba. Hlavný hrdina sa cíti osamelý, nepochopený. Búri sa proti tyranii. Spomína na vojnu.
Don Juan: je to satira na vyššiu spoločnosť. Chillonský väzeň: báseň. Obsahuje myšlienky o slobode.
 

RUSKÁ LITERATÚRA:
ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN: sympatizoval s jednoduchými ľuďmi.

Napísal román Eugen Onegin: vytvoril typ zbytočného človeka, ktorý je rozčarovaný životom a nie je schopný urobiť šťastným seba ani druhých. Je znechutený životom v Petrohrade, odchádza na vidiek, zabíja v súboji svojho priateľa, básnika Lenského. Odmieta lásku Tatiany, cestuje po Rusku. V Petrohrade opäť stretáva Tatianu, ako manželku jedného kniežaťa. Vyznáva jej lásku, avšak Tatiana ho odmieta. Ostáva osamelý, pesimistický, nepochopený.

Kapitánova dcéra: V tomto diele Puškin opisuje najväčšie sedliacke povstanie v roku 1773, za panovania cárovnej Kataríny II. Hlavným hrdinom je Griňov, šľachtický syn, bojar. Peter Andrejevič Griňov bol od narodenia zapísaný u Semionovského vojenského pluku, kde mal jeho otec starého priateľa, vyššieho dôstojníka. Už ako sedemnásť ročného ho otec poslal so sluhom Saveľjičom ku svojmu pluku do Belogorskej pevnosti, Orenburskej gubernii. Cestou kočom ich zastihla snehová metelica, zišli z cesty a stratili smer na šírej, snehom pokrytej planine. Natrafili na tuláka, ktorý ich priviedol v tej fujavici do neďalekého hostinca. Konečne po viacdennom utrpení prišli do Belogorskej pevnosti. Prihlásil sa u svojho veliteľa, kapitána Mironova, ktorý mal dcéru Máriu Ivanovnu. Máriu mal rád tamojší seržant, no ona ho odmietala. Bolo to jednoduché nenápadné ruské dievča s múdrymi dobrými očami, krásnou dušou a verným srdcom. Tým si získala aj Griňova.

Medzi ľudom, nevoľníckymi sedliakmi, vznikali nepokoje a vzbury. Búrili sa uralskí kozáci, celé Povolžie i celé Baškírsko. Viedol ich samozvanec Jemaľjan Pugačov, ktorý sa vyhlásil za cára Petra III. Bol to ten tulák, ktorý sa stretol s Griňovom vo fujavici a bol mu vďačný za jeho láskavosť a štedrosť. Povstanie nadobudlo rozsiahle rozmery a plienilo všetko. Keď sa Pugačov so svojimi povstalcami dostal do Belogorskej pevnosti, dal povraždiť aj Máriiných rodičov. Máriu zachránila popova žena, u ktorej sa skrývala. Vtedy sa Pugačov stretol aj s Griňovom, spoznal ho a omilostil. Griňov poslal Máriu so svojim sluhom Sevaľjičom ďaleko k rodičom, ktorí síce boli najprv proti ich vzťahu, no neskôr si ju veľmi obľúbili. To sa mu podarilo len po známosti s Pugačovom. Ale neskôr bol Griňov ako Pugačov špeh cárovnou obvinený a vyhnaný na Sibír. Mária išla za cárovnou, a tá, keď vypočula celú pravdu, prepustila Griňova.

******************************************************************************************************************************************

9. Slovenská realistická literatúra

Hoci sa vznik a rozvoj realizmu v dejinách slovenskej literatúry v porovnaní s viacerými európskymi literatúrami oneskoril takmer a polstoročie, čo súviselo s národným útlakom, ekonomickou zaostalosťou Slovenska a nedostatkom kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, znamenal výrazný vývinový pokrok. Najvýznamnejší autori sa usilovali o priame zobrazenie skutočnosti, preto dávali prednosť súčasnej tematike, častým konfliktom sa stáva vzťah predstaviteľov jednotlivých spoločenských tried  k národnoobrannému zápasu. Čoraz viac sa témou literatúry stával slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život.

Prvá vlna slovenského realizmu -  je typická záujmom autorov o tzv. zemiansku otázku. Zemania boli príslušníci šľachty, boli pomaďarčení, žili konzervatívnym spôsobom života. Autori  1.vlny slovenského realizmu sa zaoberajú problémom ich postavenia v spoločnosti, uvažujú nad ich budúcnosťou a ich vzťahom k národnostnej otázke.

• Predstavitelia 1. vlny slovenského realizmu – P.O.Hviezdoslav, S.H.Vajanský, M.Kukučín, E.M.Šoltésová, T.Vansová

P.O.HVIEZDOSLAV

-považujeme ho za najväčšieho slovenského básnika a to kvôli rozsahu jeho tvorby. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne.Pochádzal zo zemianskej rodiny, ale jeho rodičia žili ako prostí sedliaci. Študoval na gymnáziu v Miškovci (Maďarsko), neskôr na Právnickej akadémii v Prešove. Väčšinu života prežil na Orave, pôsobil v Námestove a Dolnom Kubíne.

-jeho tvorbu delíme na lyriku, epiku a drámu

Lyrika P.O.Hviezdoslava – tvorí ju 8 lyrických cyklov(lyrický cyklus je zbierka zameraná monotematicky, autor sa venuje jednej téme). Sú to:

1. Sonety – lyrický cyklus, obsahuje 21 sonetov, obsahujú osobnú lyriku

2. Letorosty I,II,III – letorosty znamená letokruhy. Obsahujú básne, ktoré vznikli ako reakcia na konkrétne udalosti autorovho života.

3. Žalmy a hymny – cyklus venovaný duchovnej poézii. Žalm je útvar pochádzajúci z Biblie, hymnus je oslavná báseň, oslavný spev. V tomto cykle sa autor vyrovnáva so svojim vzťahom k Bohu.

4, Prechádzky jarom

5. Prechádzky letom – 2 cykly venované prírodnej lyrike

6.Stesky – Cyklus je poznačený pocitom smútku z autorovej staroby a hodnotením vlastného života.

7.Dozvuky

8.Krvavé sonety – autor týmto cyklom reaguje na prvú svetovú vojnu a je hrôzy.

Epika P.O.Hviezdoslava – tvoria ju lyricko epické skladby Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský

Najvýznamejšou z nich je básnická skladba Hájnikova žena. Autor v nej pomocou kontrastov porovnáva svet zemianstva a svet prostých ľudí a porovnáva morálne hodonoty zemanov a prostého ľudu. Hlavné postavy diela sú – Mišo Čajka a jeho žena Hanka a mladý zeman Artuš Villáni.

Mišo Čajka – mladý muž, pracovitý, hrdý, čestný, po smrti otca žiada miestneho zemepána Villániho o miesto hájnika po svojom otcovi. Ožení sa s Hankou a po svadbe odchádzajú žiť do hájovne, hlboko v horách. Mišo sa stará o les, riadi ťažbu dreva, väčšinu času trávi v práci.

Hanka – mladá hájnička, jediná dcéra svojich rodičov, jej najvýraznejšou črtou je láska a vernosť Miškovi. Často je doma sama, lebo Mišo pracuje.

Artuš Villáni – mladý zeman. Jeho životný štýl je veľmi ľahkovážny. Väčšinu času venuje zábave, poľovačkám, pijatike, ženám. Pohŕda prostými ľuďmi, správa sa k nim povýšenecky a arogantne.

Dej: Mišo a Hanka žijú šťastne v horárni uprostred lesa. Su chudobní, ale žijú šťastne, lebo sa majú radi. Do ich života jedného dňa vstúpi zlo v osobe Artuša Villániho, ktorý sa pri poľovačke zatúla k hájovni a zbadá Hanku. Začne ju zvádzať, ale ona ho dôrazne odmieta. Artuš o niekoľkfurthero dní usporiada poľovačku, na ktorej sa musí zúčastniť aj Mišo. Artuš ho pred ostatnými zamestnancami a poľovníkmi poníži, dá mu facku a pošle ho loviť jeleňa. Sám sa poberie do hájovne a pokúsi sa Hanku znásilniť. Tá ho v sebaobrane zabije. V tejto sitácii ju nájde Mišo, ktorý sa rozhodne vziať celú vinu na seba a donúti Hanku, aby prisahala, že bude mlčať. Miša uväznia a Hanka sa vráti k rodičom. Otec ju chce vyhnať, mama sa jej zastáva. Pri konflikte v rodičovskom dome dochádza k tragédii, Hankina mama umiera, otec ju viní zo smrti matky. Hanka sa z celej situácie pomätie. V stave pomätenia príde na súd, kde povie celú pravdu o smrti Artuša Villániho. Súd Miša oslobodí. Po čase sa vrátia do hájovne, kde sa Hanka postupne vylieči a po narodení dieťaťa sa ich život dostáva do normálnych koľají. Mišo pri povodni zachráni život starého pána Villániho, ktorý Hanke a Mišovi odpúšťa smrť syna.

Hlavná myšlienka diela : autor poukazuje na kladné morálne hodnoty prostého ľudu a naopak kritizuje zemianstvo a jeho životné hodnoty. Dáva do kontrastu 2 mužské postavy – Miša a Artuša a ich vlastnosti (ich postoj k žene, k životu, k iným ľuďom). Hviezdoslav má výrazne kritický postoj k zemanom, považuje ich za upadajúcu spoločenskú vrstvu, ktorej budúcnosť vidí v splynutí s prostým ľudom.

• básnická skladba ma lyrické a epické časti. Lyrické časti autor venoval  najmä opisu krás prírody (Napr. Pozdrav lesom), epické časti podávajú samotný dej.

Básnické skladby Ežo a Gábor Vlkolinský su tematicky prepojené, odohrávajú sa v rovnakom prostredí dediny Vlkolín (pravdepodobne vytvorená podľa autorovho rodiska Vyšný Kubín), v dielach vystupujú rovnaké postavy. Obe básnické skladby sú venované kritike zemianstva a jeho nesprávnych morálnych hodnôt. V skladbe Ežo Vlkolinský Hviezdoslav kritizuje postoje tzv. starého zemianstva, ktoré v diele reprezentuje Ežova matka Estera. Svojho jediného syna vydedí, lebo si chce zobrat za ženu obyčajné sedliacke dievča Žofku Bockovú. Eža sa ujme strýko, ktorý je zástancom teórie, že zemiansky pôvod človeku nestačí a učí Eža tvrdo pracovať a tak si získať nielen majetok, ale aj úctu. Estera a Ežo sa po rokoch zmieria prostredníctvom Ežovho malého syna Benka. Ežo v diele symbolizuje „nové zemianstvo“, ktorého budúcnosť nespočíva v dodržiavaní starých, nezmyselných zvykov, ale v splynutí s ľudom.

V básnickej skladbe Gábor Vlkolinský autor poukazuje na ekonomický úpadok zemianstva zapríčinený neschopnosťou prispôsobiť sa potrebám novej doby a neochotou zemanov pracovať. Výrazne negatívne postavy diela sú Gáborovi rodičia, ktorí prepadli alkoholizmu a prestali sa starať o hospodárstvo.

Dráma P.O.Hviezdoslava- Hviezdoslav napísal 5 dejstvovú tragédiu s biblickou tématikou Herodes a Herodias.

Martin Kukučín

• pochádzal z Oravy, z dediny Jasenová, kde istý čas pôsobil ako učiteľ
• neskôr študoval medicínu v Prahe, ako lekár pôsobil v Chorvátsku, na ostrove Brač, časť života prežil v Južnej Amerike kde pôsobil ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami.
• je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine

Tvorba: písal krátke prózy s dedinskou tématikou, novely, romány, historické prózy a cestopisy.

• pre jeho diela je typický tzv. láskavý humor – kritika formou jemného humoru (napr. v poviedke Rysavá jalovica)

Rysavá jalovica – humorný príbeh, odohráva sa v dedine Adamovce (fiktívna dedina), hlavné postavy diela sú Adam Krt a jeho žena Eva a Adam Trnka a jeho žena Eva. Sú to susedia a duchovní kmotrovia, ktorí sa pre malichernosť dostanú do sporu a hnevajú sa. Pred Vianocami sa Adam Krt vyberie na jarmok do Mrhanova, kde chce kúpiť jalovicu. Stretne kmotra Trnku s ktorým sa zmieri a kúpi od neho rysavú jalovicu. Kým v krčme pijú oldomáš, Trnkova žena odviaže spred krčmy jalovicu a odvedie ju domov. Po chvíli podnapití Adamovia zistia, že jalovica zmizla a začnú ju hľadať. Pri hľadaní sa rozvadia a rozídu sa. Opitý Adam Krt sa po tme horko-ťažko dostane domov a bojí sa ženy, že ho bude hrešiť kvôli jalovici a minutým peniazom. Ráno Adamova žena začne s mužom „účtovať“ a keď zistí že nemá peniaze, ani jalovicu, vyženie ho, aby ju hľadal. Adam s plačom odchádza hľadať jalovicu. Po chvíli sused Trnka so ženou privedú ku Krtovcom jalovicu a vysvetlia, ako sa dostala domov. Krtova žena začne mať výčitky svedomia, že vyhnala muža a poprosí Trnku, aby ho šiel hľadať. Trnka nájde Krta na píle kde sa zamestnal, aby zarobil peniaze, ktoré minul a privedie ho domov. Krt žene sľúbi, že sa už nikdy nedotkne alkoholu a svoj sľub aj dodrží.

• v diele autor humorným spôsobom kritizuje niektoré typické „zlozvyky“ dedinského života. Napr. zvady medzi susedmi kvôli malichernostiam, alkoholizmus, „podpapučové“ postavenie mužov a pod. Mená hlavných postáv symbolizujú muža a ženu vo všeobecnosti čím chcel autor naznačiť, že tento príbeh sa može týkať ktorejkoľvek dediny, ktorejkoľvek ženy, či muža.

Keď báčik z Chochoľova umrie – novela so zemianskou tématikou, ktorou autor kritizuje hospodársky úpadok zemianstva. Hlavná postava diela – mladý zeman Aduš Domanický (jeho priezvisko symbolizuje stav jeho majetku. Doma – nic), žije nezodpovedným spôsobom života, celé dni popíja, chodí po krčmách, nestará sa o majetok ktorý zdedil po rodičoch a čaká na dedičstvo po svojom ujovi – báčikovi z Chochoľova, ktorý je kňaz a je bohatý. Autor dáva Aduša do kontrastu s postavou sedliaka Ondreja Trávu, ktorý naopak nezaháľa, veľa pracuje, obchoduje a tak zveľaďuje svoj majetok. Ondrej a Aduš sa stretávajú v krčme, kde Aduš predá Ondrejovi jačmeň, ktorý v skutočnosti nemá a vezme si od neho predavok. Keď Ondrej po niekoľkých dňoch príde po sľúbený jačmeň zistí, že Aduš ho oklamal a nijaký jačmeň nemá. Adušov sluha Ondrejovi poradí, aby si miesto jačmeňa pýtal Drevo zo stromov, ktoré rastú za kaštieľom, na hrobe Adušových rodičov. Vtedy si Aduš uvedomí, kde sa svojim nezodpovedným spôsobom života dopracoval a vnútorne sa zmení. Sľúbi Ondrejovi, že mu predavok vráti, čo aj splní.

• v tejto novele autor vyjadril svoj názor na budúcnosť zemianstva, ktoré ako také považuje za spoločenskú vrstvu odsúdenú na zánik. Naopak sympatizuje s postavou Ondreja Trávu, ktorá v diele zastupuje novú spoločenskú vrstvu – podnikateľov, ktorú autor považuje za perspektívnu.

Medzi ďalšie známe diela Martina Kukučína patrí román Dom v stráni (chorvátske prostredie, analyzuje v ňom vzťahy medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami).

Svetozár Hurban Vajanský

 

• syn Jozefa Miloslava Hurbana, právnik, redaktor Slovenských pohľadov, Národných novín
• venoval sa písaniu poézie, prózy, aj literárnej kritike
• medzi jeho najvýznamnejšie diela so zemianskou tématikou patria:  novela Letiace tiene a romány Suchá ratolesť, Kotlín, Koreň a výhonky
• Vajanského pohľad na zemanov je idealistický, Vajanský verí v premenu zemanov na národne uvedomelých, ktorá sa má uskutočniť pod vplyvom pôsobenia všetkých spoločenských vrstiev.

 

Letiace tiene – novela, jednotlivé hlavné postavy v nej zastupujú rôzne spoločenské vrstvy. Vrstvu zemanov reprezentuje rodina Hrabovských, vrstvu inteligencie Milko Holan (syn národne uvedomelého učiteľa). Medzi negatívne postavy patrí veľkopodnikateľ Bauer (nemeckého pôvodu, špekuláciami pripraví Hrabovského o celý majetok). Autor za kladné postavy považuje Milka Holana a Elu Hrabovskú, ktorá sa postupne názorovo mení a aj vďaka citovému vzplanutiu k Milkovi sa stáva národne uvedomelou. Názov Letiace tiene symbolizuje neistú budúcosť zemianstva.

Druhá vlna slovenského realizmu

 

• je typická záujmom autorov o dedinské prostredie a sociálne problémy slovenskej dediny. Autori druhej vlny sú kritickejší pri zobrazovaní reality slovenskej dediny, preto ich zaraďujeme k tzv. kritickému realizmu
• najvýznamnejší predstavitelia druhej vlny slovenského realizmu sú Božena Slančíková Timrava, Jozef Gregor Tajovský

 

Božena Slančíková Timrava

• pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky v rodnom kraji, narodila sa v rodine evanjelického kňaza, kde získala aj základné vzdelanie
• písala poviedky a novely s rôznorodou tématikou. Napr. poviedka z dedinského prostredia Ťapákovci, poviedka s tématiou prvej svetovej vojny Hrdinovia, autobiografická próza Skúsenosť a pod.

Ťapákovci – rodina ktorá žije patriarchálnym spôsobom života v dome, v ktorom žili ich predkovia. Je ich 16, žijú v jednej izbe, sú leniví, málovravní, ľahostajní, pasívni. Z tejto rodiny sa vymyká Iľa (nevesta u Ťapákovcov, žena Paľa Ťapáka), ktorú Ťapákovci posmešne volajú „kráľovná“. Iľa neustále kritizuje ich spôsob života, núti ich pracovať, chce aby postavili nový dom, napomína ich, aby dodržiavali hygienu a považuje sa za vzdelanú, lebo absolvovala kurz pôrodnej babice v Rimavskej Sobote. Ťapákovci sa však z jej rečí iba vysmievajú a podpichujú ju. Najviac hádok s Iľou vyvoláva Anča Ťapáková, prezývaná Zmija. Anča je mrzáčka, po chorobe v detstve je ochrnuli nohy, nemože chodiť, iba sa plazí na rukách. Väčšinu času trávi vyšívaním svadobných čepcov pre nevesty v dedine. Autorka zobrazila jej vnútornú tragédiu, jej nenaplnenú lásku k susedovi Janovi Fuzákovie, ktorý sa však oženil s inou.

Po mnohých konfliktoch v rodine Ťapákovcov Iľa núti svojho muža Paľa, aby postavil nový dom a aby sa od Ťapákovcov osamostatnili. Paľo to nechce a tak Iľa odchádza do služby k miestnemu učiteľovi. Po čase Paľo zistí, že Iľa mu chýba a nakoniec ustúpi a dom postaví.

• Ťapákovci symbolizujú zaostalý spôsob života, ktorý je podľa Timravy príčinou úpadku slovenskej dediny. V diele stojí v protiklade chlapská ťapákovská neschopnosť konať a dve ženy, ktoré sú kontrastne vykreslené a v ich prezývkach je ukrytá základná charakteristika postáv.

Jozef Gregor Tajovský

 

• pochádzal z dediny Tajov pri B.Bystrici,
• jeho tvorbu delíme na prozaickú a dramatickú

Prozaickú tvorbu tvoria krátke prózy, najmä poviedky z dedinského prostredia, v ktorých Tajovský kritizuje negatívne javy života na slovenskej dedine. Patria medzi ne napríklad poviedky – Maco Mlieč, Apoliena, Mamka Pôstková

Maco Mlieč – rozprávačom príbehu je samotný autor (rozprávanie v 1.osobe), hlavným hrdinom príbehu je starý kraviar Maco Mlieč, ktorý roky slúži u bohatého gazdu. Kým žili Macovi rodičia, gazda Macovi za prácu platil. Keď zomreli, Maco slúžil už iba za jedlo, šaty, pálenku a tabak. Čím bol Maco starší, tým menej vládal robiť a neustále upadal. Najprv robil gazdovi kočiša, neskôr robil pri voloch a na staré kolená pásol už iba kravy. Autor porovnáva vzhľad gazdu a Maca, ktorý aj keď bol mladší, vyzeral horšie ako gazda, lebo sa v práci zodral. V závere poviedky autor opisuje chorého Maca, ktorý cíti že sa blíži smrť a má pocit, že sa musí s gazdom „porátať.“ Má pocit, že gazdovi niečo dlhuje, že mu je zaviazaný, myslí si, že gazda sa o neho celý život staral. Keď Maco zomrie, gazda mu vystrojí parádny pohreb a sluhovia v dedine hovoria, že „však ho mal za čo pochovať.“

• touto poviedkou autor poukazuje na sociálnu nespravodlivosť na slovenskej dedine, kritizuje bohatých gazdov, ktorí zneužívajú svoje postavenie a žijú z ťažkej práce sluhov.

Dramatickú tvorbu reprezentujú najmä veselohra Ženský zákon a dráma Statky-zmätky.

Statky-zmätky – realistická dráma zo slovenskej dediny, zaoberá sa problematikou nesprávneho vzťahu človeka k majetku.

Dej: Ďuro Ľavko a Zuzka Kamenská súhlasia s uzavretím manželstva bez lásky za prísľub majetku od Palčíkovcov.Obaja majú zatiaľ u nich bývať a pracovať na majetku. Mladí si nerozumejú. Ďurko chodí za svojou starou láskou Betou. Palčíkovci nie sú spokojní s prácou mladých, ktorí musia pracovať skoro ako sluhovia. Zuzka opúšťa Ďura, ktorý si privedie do domu Betu. Vzájomné spolužitie sa však skončí hádkou. Palčík strieľa na Ďurka, Ďuro vyženie Betu, Palčíkovci Ďura.Ten prichádza Zuzku prosiť o odpustenie, ale sa odmieta k nemu vrátiť a radšej si volí osud osamelej ženy s dieťaťom.

• divadelná hra sa delí na 4 dejstvá
• hlavnou myšlienkou diela je nesprávny vzťah človeka k majetkom, čo je vyjadrené aj v názve divadelnej hry. Statky(majetky) vyvolávajú zmätky medzi ľuďmi.

********************************************************************************************************************************************

 

10. Zoradiť básnikov v kontexte literárnych období, charakterizovať ich predstavy, vznik a riešenie konfliktov.

Diela na rozbor: Detvan a Hájnikova žena.

A.Sládkovič – predstaviteľ romantizmu ( viď. predchádzajúci študijný materiál)

Detvan  -  básnická skladba , pevná lyricko-epická skladba
V skladbe Detvan autor ospieval prírodu a slovenský ľud v postavách Martina a Eleny. Skladbu rozdelil na 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Dej básnickej skladby je jednoduchý, miestom deja je Detva a dej je umiestnený do čias kráľa Matiáša.
V 1. speve Martin je ťažisko v oslave krásnej podpolianskej prírody. Autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja syna prírody.
V 2. speve Družina sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin, pastier oviec. Tu sa u prejavia niektoré jeho dobré vlastnosti (cit pre spravodlivosť, nebojácnosť). Zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného zabije a Elenu si odnesie. V tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení o šikovnosti ľudu, čo je zárukou veľkej budúcnosti, ktorú svety nám závidieť budú.
3. spev Slatinský jarmok. Významnou udalosťou v tomto speve je stretnutie Martina s kráľom Matiášom. Rozhovor, ktorý sa tu uskutoční umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo ,keď kráľovi oznámi, že mu zabil jeho sokola.
Vo 4. speve Vohľady sa stretávame s Elenou a s jej úprimnou láskou, ktorá je v protiklade so záletníctvom Matiáša.
V 5. speve Lapačka sa Martin predstavuje ako hrdý, uvedomelý vlastenec, ktorý vstúpi do kráľovho čierneho pluku len pod tou podmienkou,že si uchová svoj národný charakter. Sládkovič je presvedčený,že silu netreba hľadať vo veľkých dejoch minulosti, najistejšia je opora v prítomnosti.
V závere básnickej skladby vyslovuje Sládkovič nádej, že jeho dielo prebudí aj národne ľahostajných.

 

Pavol Országh Hviezdoslav - je predstaviteľom realistickej literatury ( viď predchádzajúci studijný materiál) svojou tvorbou reagoval na situáciu vo vtedajšej spoločnosti

Zoradiť básnikov v kontexte literárnych období, charakterizovať ich predstavy, vznik a riešenie konfliktov.

Diela na rozbor: Detvan a Hájnikova žena.

A.Sládkovič – predstaviteľ romantizmu ( viď. predchádzajúci študijný materiál)

Detvan  -  básnická skladba , pevná lyricko-epická skladba
V skladbe Detvan autor ospieval prírodu a slovenský ľud v postavách Martina a Eleny. Skladbu rozdelil na 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Dej básnickej skladby je jednoduchý, miestom deja je Detva a dej je umiestnený do čias kráľa Matiáša.
V 1. speve Martin je ťažisko v oslave krásnej podpolianskej prírody. Autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja syna prírody.
V 2. speve Družina sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin, pastier oviec. Tu sa u prejavia niektoré jeho dobré vlastnosti (cit pre spravodlivosť, nebojácnosť). Zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného zabije a Elenu si odnesie. V tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení o šikovnosti ľudu, čo je zárukou veľkej budúcnosti, ktorú svety nám závidieť budú.
3. spev Slatinský jarmok. Významnou udalosťou v tomto speve je stretnutie Martina s kráľom Matiášom. Rozhovor, ktorý sa tu uskutoční umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo ,keď kráľovi oznámi, že mu zabil jeho sokola.
Vo 4. speve Vohľady sa stretávame s Elenou a s jej úprimnou láskou, ktorá je v protiklade so záletníctvom Matiáša.
V 5. speve Lapačka sa Martin predstavuje ako hrdý, uvedomelý vlastenec, ktorý vstúpi do kráľovho čierneho pluku len pod tou podmienkou,že si uchová svoj národný charakter. Sládkovič je presvedčený,že silu netreba hľadať vo veľkých dejoch minulosti, najistejšia je opora v prítomnosti.
V závere básnickej skladby vyslovuje Sládkovič nádej, že jeho dielo prebudí aj národne ľahostajných.

 

Pavol Országh Hviezdoslav - je predstaviteľom realistickej literatury ( viď predchádzajúci studijný materiál) svojou tvorbou reagoval na situáciu vo vtedajšej spoločnosti

Hájnikova žena - lyricko epická realistická básnická skladba. Idea diela: Rozpor medzi šľachtou a ľudom, autor stojí na strane ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, záhaľku a spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť a statočnosť prostého človeka. Ľud - nositeľ mravných hodnôt. Téma deja: Expozícia: Opis horskej prírody a horárne - autor oboznamuje čitateľa s prostredím, v ktorom sa bude dej odohráva. Obraz je jednoduchý, po smrti svojho otca sa mladý hájnik Michal Čajka so svojou ženou Hankou presťahujú do hájovne, ktorú Michal dal do poriadku, v lone prekrásnej hornooravskej prírody a tu si žijú nádherný život skromných a pracovitých ľudí. Michal statočne vykonával svoju prácu a po práci sa šťastne vracal ku svojej žene. žili spolu v zhode a pokoji. Zápletka: Pokojný a šťastný život dvoch mladých ľudí narušil mladý Villányi. V nedeľu v kostole sa uprú na Hanku vlčie oči z panskej lavice. Mladému Villánimu sa Hanka zapáči. Nastáva zápletka: Ukážu sa nové vzťahy medzi hájnikovou ženou a príslušníkom panskej šľachty - nadradenej spoločenskej vrstvy. Villányi začne za Hankou chodievať a láka ju krásnymi rečami a peniazmi. Hanka však statočne vzdorovala. Dej sa zauzluje - Villáni pri potulke lesom zájde k horárni, kde vidí opäť peknú Hanku. Dáva sa s ňou do reči a zalieča sa jej. Vyvrcholenie: Hanka jeho zaliečanie odmieta. Villányi preto usporiada poľovačku v Michalovom revíre a využije príležitosť aby získal Hanku. Dôjde medzi nimi k zápasu, pri ktorom Hanka v sebaobrane zabije Villániho. V tejto scéne dej vrcholí. Rozuzlenie: Michal, hrdý na vernosť svojej ženy zoberie vinu na seba. Hneď ráno ide oznámi súdu čo spravil a uväznia ho. Hanka zatiaľ hľadá útechu a ochranu u svojich rodičov, ktorí jej však vyčítajú, že je ženou vraha. Tá sa z toho pomätie a v deň súdu vkročí do súdnej siene a všetko tam vyrozpráva. Tam sa však všetko objasní, Michal je prepustený s tým, že pomätenosť Hanky je dostatočný trest za spáchaný čin. Hanka sa uzdraví a mladí manželia sa vracajú späť do horárne. Záver: Hoci súd oslobodil oboch, šťastie sa do horárne vráti až vtedy, keď Villáni napokon Čajkovcom odpustí smrť svojho syna a v prírode a v dušiach horárovcov zavládne opäť pokoj. Po narodení mladého Čajku nastáva celkové šťastie. Kompozícia a jazyková stránka: Kompozičná výstavba Hájnikovej ženy je síce skromnejšia, ale zato dobre premyslená. Vnútorná spojitosť medzi jednotlivými kapitolami je podmienená nielen dejovými zložkami, ale aj prostredím a vnútorným životom postáv. Zvláštnosťou kompozičného usporiadania skladby bola aj skutočnosť, že básnik na začiatku každej kapitoly skladal meditatívne lyrické alebo piesňové zložky, ktoré aktívne zasahovali do vytvárania i priebehu nasledujúceho deja i činnosti postáv. Najčastejšie je použitý jamb. Vlastná skladba obsahuje 15 spevov, úvodná báseň sa volá Pozdrav a záverečná Zbohom. Charakteristika postáv: Michal - čestný, svedomitý, sebavedomý, sebaobetavý muž, ktorý nezakrýval svoje vlastnosti - trošku vznetlivá povaha. Hanka - milá, pozorná, pracovitá, v láske verná i keď niekedy žensky rozmarná. Villányi - sebecký, panovačný švihák, neštítil sa žiadnej bezohľadnosti. Charakteristický je parazitizmus a prázdnota šľachtického života, prevyšuje úvaha pred opisom. Porovnanie diel Detvan a Hájnikova žena. Detvan: Dej skladby Detvan je umiestnený do čias kráľa Mateja Korvína a miestom deja je Detva. Básnikovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o pohľad do súčasnosti a o jej hodnotenie. Dej skladby je jednoduchý a niet v nej veľkých konfliktov. Ústredný konflikt tvorí Martinov čin - zabitie sokola kráľa Matiáša a jeho smelá cesta za priznaním. Spisovateľ vyriešil tento konflikt zmierlivo - kráľovi sa zapáčila Martinova smelosť, prijme ho do svojich služieb. Sládkovič nám v Martinovi predstavil typ uvedomelého a hrdého vlastenca - je schopný vstúpi do služieb kráľa, ale len s podmienkou, ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz. Hájnikova žena: Základný konflikt v diele vyrastá z dobového rozporu medzi šlachtou a ľudom, šľachta žije z mozoľov ľudu a predsa ním pohŕda. Páni si myslia, že keď im patria aj lesy aj polia, že im musia patriť aj ľudia. Preto zhýralec Artuš Villányi ml. siahne na česť mladej Hanky. Hviezdoslav však ukončil skladbu zmierlivo (Starý pán odpustil Hanke vinu a v horárni Čajkovcov opäť je pokoj. Miško zachránil Villányimu st. život.) Zmierlivé ukončenie volil Hviezdoslav preto, lebo jeho túžbou bol ľud čestný, šťastný, schopný prekonávať panské nástrahy

**************************************************************************************************************************************************

11. Slovenská dramatická tvorba 19.storočia

V 19. storočí neboli veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj divadla na Slovensku. Slováci boli vystavovaní národnému útlaku, chýbalo slovenské školstvo, kde by sa formovalo národné povedomie, neboli im povolené takmer žiadne národné inštitúcie (s výnimkou napr. Matice slovenskej v rokoch 1863 - 1875). Na Slovensku neexistovala žiadna stála slovenská divadelná scéna (žiadne kamenné divadlo), ale chýbali aj skúsenosti – herecké, režisérske, dramatické... 

Napriek všetkému sa našli ochotníci, ktorí sa začali venovať divadlu. Prvý ochotnícky divadelný krúžok založil v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Krúžok začal svoju činnosť veselohrou Jána Chalupku Kocúrkovo.
 
Ján Chalupka
Predstaviteľ klasicizmu
Veselohry Jána Chalupku majú kritický charakter. Odohrávajú sa v malomestskom prostredí. Pomocou irónie, satiry a humoru poukazujú na chyby a nedostatky mešťanov. Takými chybami boli podľa J. Chalupku konzervatívnosť, egoizmus, odnárodňovanie, nedostatok sebadôvery, klebetníctvo, prospechárstvo a napodobňovanie cudzích vzorov.
Chalupka však vytvára aj kladné postavy, ktoré reprezentujú nový život svojím vzdelaním, šľachetnosťou, ľudským a národným sebavedomím, príklonom k zdravým silám spoločnosti. Ktoré predstavuje ľud a jeho tradície.
 
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali
Hlavné postavy:
Pán z Chudobíc: pýši sa svojím zemianskym pôvodom a svojimi predkami, správa sa povýšenecky a spupne. Okrem pýchy však nič nemá (ako to naznačuje i jeho meno), je vdovec, žije sám so svojím obmedzeným synom Attilom, dom i dvor má vo veľkom neporiadku. Má veľké medzery vo vzdelaní, ovláda len pár latinských fráz. Je pôvodom Slovák, ale chvastúnsky sa hlási k maďarskému národu, chce zakoreniť v Kocúrkove maďarčinu, hoci sám po maďarsky nevie, iba pár skomolených slov. Zo svojho syna Attilu chce vychovať Maďara.
 
Čižmár Tesnošil: predstavuje remeselnícku vrstvu mešťanov. Ako prezrádza aj jeho meno, pracuje nekvalitne, svoju prácu zanedbáva. O to viac času venuje kartám a pijatike. Je namyslený a zadubený, vyvyšuje sa nad kocúrkovskú spoločnosť  používaním maďarských slov, ktorým sa naučil na vandrovke, čím sa však iba zosmiešňuje. Tesnošil sa považuje za hlavu rodiny, ale jeho žena a deti si robia, čo chcú. Jeho žena Madlena je typická malomestská intrigánka a klebetnica. Snaží sa vždy všetko zariadiť tak, „len aby sme v hanbe nezostali“. Syn Honzík je lenivý, dcéra Anička je rozmaznaná, neposlušná, bezočivá k rodičom, nevie ani navariť, je šikovná iba v kalkuláciách, koho si vziať, aby jej bolo čo najlepšie.
 
Učiteľ Sloboda: kladná postava hry, je predstaviteľom pokrokovej inteligencie. Ťažko dokončieval štúdium, lebo otec mu pred 6 rokmi zomrel. Snaží sa získať miesto učiteľa v Kocúrkove, aby mohol doopatrovať svoju matku. Je veselej, optimistickej povahy. Uznáva potrebu učiť deti maďarčinu, ale odmieta odnárodňovanie. Je uvedomelým Slovákom, je hrdý na svoju reč. Stará sa o povznesenie ľudu.  (učiteľ Sloboda je prvou národne uvedomelou postavou v dejinách slovenskej literatúry.)
 
Dejovou osnovou hry sú voľby nového učiteľa a jeho príchod do malého mestečka Kocúrkovo. Učiteľa chcú získať Pán z Chudobíc pre maďarizáciu a majster Tesnošil za muža svojej Aničky. Nového učiteľa si vyhliadli aj ostatné kocúrkovské mamičky. Jemu sa však páči Ľudmila, dcéra bývalého učiteľa, pretože je nielen pekná, ale aj úprimná a hrdá Slovenka. Slobodova svadba s Ľudmilou je symbolom víťazstva nezištnosti a úprimnosti citov nad vypočítavosťou Tesnošilovcov.
 
Pojmy Kocúrkovo a Kocúrkovčan dodnes používame pri označovaní pomerov a ľudí s obmedzenými malomeštianskymi názormi.
 
Ján Palárik
Matičné obdobie
 
J. Palárik považoval dramatickú tvorbu za vrchol slovesného umenia. Mal k nej blízky vzťah už od študentských čias. Divadelné hry však začal písať až v zrelom veku po dôkladnej teoretickej príprave. Jeho hry boli veľmi obľúbené a dodnes tvoria súčasť repertoáru slovenských divadiel.
Napísal tri veselohry: Inkognito, Drotár a Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.
 
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.
Cieľom autora bolo poukázať na potrebu tolerancie a zmierenia medzi oboma národmi. Odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň hovorí, že si treba vážiť aj príslušníkov iných národov. Ústrednou témou hry je boj proti odrodilstvu,  oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku.
Palárik v tejto veselohre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek.

Mladá grófka Eliza očakáva svojho ženícha, ktorého nepozná. Aby ho lepšie spoznala, vymení si so svojou spoločníčkou Milušou, dcérou vlasteneckého učiteľa Oriešku, úlohu: grófka vystupuje pred ním ako Miluša a Miluša ako grófka. Lenže mladý barón Ľudovít mal ten istý nápad a vymení si úlohu so svojím priateľom inžinierom Rohonom, pretože ani jemu sa nepozdáva, že podľa zvyklostí rodu so má zobrať dievča, ktoré dávno nevidel a ktoré dobre nepozná.

V kaštieli stretávajú Milušu, oblečenú v šatách grófky. Miluša je vzdelaná, bystrá a sebavedomá, hrdá na svoj slovenský pôvod a na grófku Elizu má veľký vplyv. Hostí privíta s oduševnenou, plamennou rečou, v ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. „Grófka“ vzbudí sympatie u Rohona, ale barón začína ľutovať, že si ju musí vziať za ženu. Jemu sa páči dievčina oblečená v kroji, ktorú považuje za grófkinu spoločníčku. Vadí mu však, že je to jednoduché dievča z ľudu, navyše ju pokladá za hlúpu a nevzdelanú. Postupne však svoje predsudky prekonáva, dokonca je odhodlaný riskovať i nerovné manželstvo a požiada učiteľa Oriešku o ruku jeho dcéry.
Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní a šťastní.
Idea: Obrazom dožinkových tradičných ľudových slávností Palárik dosiahol zmierenie ľudu; svadbou pomaďarčených Slovákov so Slovenkami načrtol maďarsko – slovenské zmierenie.
 
Jozef Gregor Tajovský
Predstaviteľ 2. vlny slovenského realizmu (kritický realizmus)
 
Vo svojich divadelných hrách (podobne ako v poviedkach) vykresľoval postavy z ľudu a sociálne problémy slovenskej dediny na prelome storočí.
Statky – zmätky
Hra má 5 dejstiev
Vzťahy medzi postavami naruší honba za majetkom. Kvôli majetku a peniazom zabúdajú na ľudskosť, na morálku a česť. (Túto hru napísal Tajovský, keď žil v Nadlaku – dnešné Rumunsko a jej dej sa odohráva tu, na Dolnej zemi.)
 
V centre hry stoja tri rodiny: Palčíkovci, Ľavkovci a Kamenskí.
Palčíkovci sú starí a bohatí manželia, ale nemajú deti. Sú príliš lakomí na to, aby si nejaké vzali za vlastné alebo aby si najali paholkov. Prídu na myšlienku, ktorá zničí život dvom mladým ľuďom. Presvedčia svojich príbuzných, Ďurka a Zuzku, aby sa vzali a nasťahovali sa k nim. Za pomoc v dome a okolo statku im sľubujú, že na nich prepíšu svoj majetok, hoci to nemajú v pláne urobiť. Chcú iba získať lacné pracovné sily.

Zuzka je tiché a pracovité dievča z chudobnej rodiny, zvyknuté poslúchať, a preto súhlasí so sobášom. Ďurko Ľavko je však ľachtikár, má rád krčmu, zábavu, tanec a ženy. Zuzka pri Ďurovi trpí, pretože sa k nej správa zle, robí si z nej posmech, neváži si ju, nepomáha jej v práci, navyše chodí za bývalou frajerkou Betou. Napokon sa rozhodne Ďurka opustiť, hoci čaká dieťa.

Ďurko si privedie do domu Betu, čo Palčíkovci tolerujú, no onedlho sa začnú hádať. Beta s Ďurom chcú prinútiť Palčíkovcov, aby na nich prepísali majetok hneď. Palčíkovci im však neveria, boja sa, že mladí by ich vyhnali z ich vlastného domu. Obviňujú ich, že nevedia gazdovať, nepracujú poriadne a okrádajú ich. Palčík napokon revolverom vyženie Ďura z domu.

Po roku prichádzajú Palčíkovci poprosiť Zuzku o odpustenie. Sľúbia jej, že sa postarajú o jej syna. Príde ju odprosiť aj Ďurko. Zuzka mu už všetko odpustila, ale vrátiť sa k nemu odmieta. Už mu viac neverí. Povie mu, že ho ako otca pred synom zaprie a ak by sa náhodou dozvedel, kto ním je, nechá ho, aby ho súdil sám...

****************************************************************************************************************

12.MODERNA A AVANTGARDY

Od polovice 19. storočia dochádza takmer vo všetkých európskych národných literatúrach k rýchlemu striedaniu a koexistencii viacerých nových literárnych smerov, prúdov, metód, k zrodu avantgardy a moderny. Tieto smery vyplynuli z nových spoločenských problémov, kapitalistických výrobných a spoločenských podmienok (strata ideálov, spoločenské perspektívy, blížiaci sa vojnový konflikt, silnejúca kapitalistická spoločnosť). Spisovatelia začínajú experimentovať, hľadajú nové metódy tvorby, nové výrazové prostriedky. Niektorí autori nadväzovali na romantizmus, najmä v tom, že hrdina je nespokojný so spoločnosťou - ide o rozpor medzi snom a skutočnosťou, medzi psychikou básnika a drsnou realitou. Tieto myšlienky sa prejavujú najmä v lyrike.

Literárna moderna

Obdobie literárnej moderny bol umelecký smer, ktorý vznikol ako reakcia na realizmus. Hlavným prvkom literárnej moderny bolo subjektívne chápanie sveta autorovými očami, kde sa samotný autor stavia do pozície osobnosti, ktorá niekedy až precitlivelo vníma a reaguje na pragmatické fakty vtedajšej doby. Literárna moderna sa prejavila hlavne v literatúre a výtvarnom umení, cez ktoré autori vnášali a prejavovali svoje pocity ostatným ľuďom.
 

Počas literárnej  moderny sa vytvorilo niekoľko na seba nadväzujúcich smerov.
Najrozšírenejšie smery sú dekadencia, symbolizmus a impresionizmus.
Pre modernu je typické:
- zdôrazňovanie autorského subjektu (vnútorného sveta autora)
- moderna vnáša do literatúry človeka samotára
- odklon od tradičných spôsobov tvorby a tradičných výrazových prostriedkov
- pochybovačnosť (skepsa) a nedôvera ako odraz neradostnej sociálnej a národnej situácie

 

Dekadencia (décadence – úpadok) – za dekadentov sa na konci 19. storočia označovali básnici, ktorí nepísali tradičnú poéziu. Je pre nich príznačný subjektivizmus, individualizmus a pesimizmus, zblíženie poézie s hudbou a maliarstvom. rozvíja sa lyrika, ktorá vyjadruje náladovosť a fantáziu, často úzkosť a depresie. Hlavnými predstaviteľmi boli Charles Baudelaire, Paul Verlaine. Dekadencia sa stala základom pre symbolizmus, impresionizmus a expresionizmus. Neskôr sa pod týmto termínom rozumel svetonázor a životný postoj časti spisovateľov na prelome storočí, ktorí sa zjednotili v myšlienke "čistého umenia".

Impresionizmus (impresio – dojem, vnem) obrátil pozornosť na vonkajší objektívny svet, jeho stúpenci stavali na prvé miesto konkrétny zážitok zo sveta, z prírody, z každodenného života pomocou zmyslov, ako je zrak, sluch, a pod. Tým priniesli do umenia vzrušujúce emócie, svieže farby v maliarstve (impresionizmus vznikol najprv v maliarstve - Eduard Manet a Claude Monet), potom sa jeho technika preniesla poézie, prózy a drámy. Preto sa senzualizmus (zmyslový princíp) pokladá za charakteristickú črtu impresionizmu.

Symbolizmus : Zaujal vedúce miesto medzi modernými básnickými smermi takmer vo všetkých literatúrach.Je pre neho charakteristické, že básnici nezobrazovali skutočnosť, vonkajší ani vnútorný svet priamo, ale pomocou znakov, symbolov (holubica - mier, srdce – láska…).Využívali metafory, metonymie, personifikácie, alegórie, prirovnania, dôraz kládli na eufonickú (hudobnú) výstavbu verša, rozvíjali obraznosť a zaslúžili sa o zhudobnenie poézie.  Ich básne sú preniknuté smútkom (osobné nešťastie, spoločenská situácia) a skepsou (nedôverou voči svetu, pochybovanie o chode sveta).

 Symbolisti sa štylizovali do roly nepochopených a "prekliatych".  (Termín prekliati básnici použil Paul Verlaine, ) Uvedomovali si svoju sociálnu vykorenenosť zo spoločnosti, preto si vybrali samotu v rušnom spoločenskom živote a osamelosť vo svojej básnickej tvorbe.

Cez poéziu hľadali "nové priestory" v neskutočne, v sne, teda mimo reality a v podvedomí. Pre báseň hľadali výnimočné zvukové efekty, ktoré mali evokovať (vyvolávať v mysli) vzťah medzi slovom a hudbou.  Básnik využíva na záznam svojich osobných stavov hru s asociáciou, čiže združovanie predstáv, vzniká voľný verš.

 

Avantgarda
je charakterizovaná organizovanou vzburou proti spoločenským literárnym konvenciám, základnými znakmi sú kolektivizmus ( zoskupovanie sa do skupín ) a vydávanie programu
- na rozdiel od umelcov literárnej moderny, avantgardisti neunikajú zo spoločnosti, chcú v nej existovať a aktívne ju pretvárať

Futurizmus (lat. futurus - budúci) - oslavoval techniku, vzburu, civilizáciu a usiloval sa o svojrázu dynamiku výrazu. Umenie má držať krok s technickým pokrokom. Futurizmus zrušil interpunkciu, dával prednosť slovesám, ktoré mali vyjadriť dynamickosť sveta. Futuristi oslobodili slovo z ustálených väzieb, chceli, aby sa literárne dielo dokázalo vyjadriť o prítomnosti cez onomatopoje (citoslovce) a kakofóniu (neľubozvučné zoskupovanie hlások).

Kubizmus (cube – kocka) je umelecký smer v maliarstve a sochárstve, ktorý sa vyznačuje geometrickým riešením zobrazovaných predmetov. Odkrýval krásu, zaujímavosť bežných vecí na základe geometrického stvárňovania. Pablo Picasso–vyše 6000 obrazov, kresieb a sôch.

Expresionizmus - zachytáva vnútorný, subjektívny svet človeka a vníma ju ako jedinú realitu. Expresionizmus je definovaný ako: Umenie výrazu, ktoré kladie dôraz na umeleckú presvedčivosť, štýl vyjadrujúci drsné, ostré, výjavy i pravdivé neskreslené zobrazenie pocitu, strachu, prežitkov.

Dadaizmus (dada – hračka) - výsmech nezmyselnosti kapitalistického sveta. Mnohí umelci odchádzajú na bojiská, iní emigrovali. Vzniká počas 1. svetovej vojny, bol proti literárnym konvenciám, propagoval nezlučiteľnosť umenia s logikou, poéziu nezmyslov zbavenú sociálneho významu, ideologických nánosov Odmietali konvenčné predstavy o umení, odmietali mravnú, estetickú a rozumovú kontrolu umeleckej tvorby.

JEAN ARTHUR RIMBAUD
- senzualizmus, impresionista
- zbierky Básne; Iluminácie; Pobyt v pekle
- znechutenie z mravov malomesta – Pri hudbe; sociálne motívy – Vystrašené deti
- potulky po prírode – Vzrušenie; mladícke predstavy o živote - Román
- milostné predstavy – V zelenej krčmičke

PAUL VERLAINE
- zakladateľ symbolizmu, narúša syntax: „Nech hudbou znie každý verš!“
- kniha - Prekliati básnici
- prozaické diela – Moja nemocnica; Moje väzenie; Vyznania
- zbierka – Saturnské básne
- jeho dramatický a rušný život dokazuje zbierka Múdrosť

CHARLES BAUDELAIRE
- zbierka Kvety zla – veľká časť kritiky ju odmietala, meštiacke kruhy ju odsúdili pre jej údajnú mravnosť, autor a jeho vydavateľ boli postavení pred súd a dostali peňažnú pokutu, aj napriek tomu Kvety zla ovplyvnili vývin modernej európskej poézie oveľa viac ako ktorákoľvek kniha veršov
- zbierka jedným pólom ústi do danteovského zlého sna, druhým do nádeje a súcitu s pokorenými a trpiacimi
- básnik zobrazil lásku na základe konkrétneho osobného zážitku, nezakrýva jej očarujúcu silu, ale ani sklamanie a pocity bolesti z nej
- vo väčšine básni vyjadruje smútok a sklamania zo svojich lások
- básne preniknuté pesimizmom – Rozhovor; Litánie k Satanovi (zúfalstvo, vzbura a nádej, tiež súcit s trpiacimi)

SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA

Bola to poézia národného a sociálneho vzdoru. Slovenská literárna moderna si dala za cieľ prehĺbenie umeleckej funkcie slovesnej tvorby. V úsilí o obohatenie výrazových prostriedkov sa vyrovnávala s európskym romantizmom. Sledovala však aj súveké moderné smery, najmä symbolizmus a impresionizmus. Slovenskí symbolisti a impresionisti písali väčšinou krátke lyrické básne. Ťažisko celej moderny je vlastne v lyrike a v krátkych veršovaných formách piesňového alebo melodického charakteru.

           Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto. Prvé verše uverejňoval pod menom Janko Cigáň, kým mu Vajanský nenavrhol pseudonym Krasko. Z počiatku tieto básne vyjadrovali osobný smútok. Sú to básne trúchlivé a pesimistické. Ivan Krasko je autorom dvoch básnických zbierok : Nox et solitudo ( Noc a samota ) a Verše. Krasko použil vo svojom básnickom diele viaceré zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti. Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrovanie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry a rozličných farebných kontrastov. Krasko zmenil vetnú stavbu verša, používal prirodzený slovosled. 

Solitudo
- básnik prosí za úbohých a ponížených, cíti sa jedným z nich, je osudovo spätý s utrpením národa, ale je bezmocný voči zlu.
Topole
- vyjadruje človeka osamelého smutného, keď čnie topoľ sám, ľahko sa zlomí, tak človek sám vzdialený od domova neodolá náporom života. Keď sú topole od náporov vetra ošarpané, v živote je to človek skeptický, beznádejný.
Vesper dominicae (Nedeľný večer)
- spomienka na matku, v malej učupenej dedinke má otvorený spevník, spomienka na syna ju rozplače.

Jehovah
- je boh pomsty, básnik ho privoláva na svoj rod, aby ho potrestal, lebo „nevie, že sa pripozdieva, že na chmúrny turmi poplašný zvon hučí“ nech večne narieka, nech sa on na cudzom potí, nech prosí, nech mu voda zhorkne, nech mu chlieb ztvrdne, nech sú prekliate deti, nech sa žiadny básnik nenarodí, nech má namiesto kríža šibenicu. Zbierka je v znamení prekonávania subjektívnych citov.

*****************************************************************************************************

13. Stratená generácia

Termín stratená generácia použila prvýkrát Gertrúda Steinová - označila tým mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojísk 1. svetovej vojny a nevedeli sa prispôsobiť (jej motto: „Vy všetci ste stratená generácia.“ a túto vetu použil aj Hemingway vo svojom prvom románe Slnko aj vychádza) Patrí sem najznámejšia skupina autorov svetovej medzivojnovej literatúry, ktorých spájala spoločná téma kritiky 1. svetovej vojny. Vo svojich dielach opisujú ľudí zničených vojnou, ktorí sa po jej skončení nedokázali zaradiť do normálneho života. Vo svojich dielach využívali expresionizmus (umelecký smer, zaujíma sa o vnútro človeka, o jeho city a pocity)
Predstavitelia Stratenej generácie – americký prozaik Ernest Hemingway, francúzsky prozaik Romain Rolland, nemecký prozaik Erich Maria Remarque
 
ERNEST HEMINGWAY
Je nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, americký prozaik, zúčastnil sa 1.svetovej vojny, bol zranený na západnom fronte. Posledné roky života prežil na ostrove Kuba, kde v roku 1962 spáchal samovraždu.
Román Zbohom zbraniam, ktorý zaraďujeme k dielam stratenej generácie. Dej románu sa odohráva na fronte, v poľnej nemocnici, kde sa americký poručík Frederik lieči zo zranení. Stretáva sa tam s anglickou ošetrovateľkou Cathy, s ktorou sa zblíži a postupne sa so seba zaľúbia. Ich láska je poznačená strachom z vojny, strachom z toho, že vojna ich rozdelí. Cathy otehotnie a to mladú dvojicu privedie k myšlienke na útek do neutrálneho Švajčiarska. Chcú dať symbolické „zbohom zbraniam“, aby pripravili pre svoje dieťa lepšiu budúcnosť. Frederik dezertuje a spolu s tehotnou Cathy nelegálne utekajú do Švajčiarska. Po namáhavej ceste cez hory a po celonočnom veslovaní cez jazero sa nakoniec dostávajú do Švajčiarska. Cathy po útrapách z cesty predčasne rodí a pri pôrode umiera ona, aj dieťa. Frederik ostáva zlomený, bez zmyslu života. Hl.myšlienka diela – kritika vojny, ktorá zabíja nevinných.
Novela Starec a more – ocenená Nobelovou cenou. Dej novely sa odohráva na Kube, hlavnou postavou je starý rybár Santiago, ktorý prežíva neúspech pri love už dlhé týždne. Ostatní rybári ho začnú obviňovať z toho, že prináša nešťastie. Santiago po čase ulovil veľkú rybu. Pri jej love sa vyčerpal a nevládal rybu vytiahnuť do lode. Priviazal ju o loď a privesloval k brehu. Tam zistil, že cestou k brehu mu rybu obžrali žraloky a z celej veľkej ryby ostala iba kostra. Santiago od vyčerpania zomiera. Santiago je symbolom nezlomnej ľudskej námahy.
 
ROMAIN ROLLAND
Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1915. Preslávil sa novelou Peter a Lucia. Dej novely sa odohráva v Paríži, v čase 1.svetovej vojny. Hlavné postavy príbehu sú: Peter – 18 ročný mladý muž, žije s rodičmi, jeho starší brat Filip je na fronte, kde má o pár mesiacov narukovať aj Peter. Petrov otec je malomeštiak, hovorí o vlastenectve a o povinnosti zomrieť za vlasť, odmieta prijať pravdu o skutočnej tvári vojny.
Lucia – mladé dievča, venuje sa maliarstvu, žije iba s matkou, ktorá ťažko pracuje v továrni na výrobu munície, Luciin otec zomrel.
Dej: odohráva sa v krátkom časovom úseku približne troch mesiacov(január až apríl) v Paríži, ktorý je bombardovaný Nemcami. Peter a Lucia sa stretávajú v metre, kam sa ukryjú pri bombardovaní. Strach pred smrťou a pocit osamotenosti ich rýchlo zbližuje. Začnú sa spolu stretávať, prežívajú spolu veľa času, plánujú si spoločnú budúcnosť, rozprávajú sa o svojich pocitoch, ich láska je úprimná a čistá. Na Veľký piatok vojdú do kostola, kde si sadnú a tešia sa zo svojej lásky. Nepočujú že je vyhlásený letecký poplach a že mesto znovu bombardujú. Peter a Lucia zomierajú spolu v ruinách kostola, ktorý je zasiahnutý bombou.

Hlavná myšlienka diela: kritika malomeštiactva a vojny. Autor poukazuje aj na morálne a sociálne následky vojny (ťažké životné podmienky v ktorých žije Lucia, malomeštiacke postoje Petrovho otca, citové odcudzenie Petrovho brata Filipa, ktorý sa mení po skúsenosti s vojnou)
 
ERICH MARIA REMARQUE
Nemecký prozaik židovského pôvodu. Zúčastnil sa 1.svetovej vojny. Negatívne skúsenosti z nej opísal v románe Na západe nič nového. Po nástupe nacizmu musel emigrovať z Nemecka, žil v USA.
Román Na západe nič nového – román opisuje osudy 18-ročného Paula Baumera, ktorý sa po vypuknutí vojny so spolužiakmi z maturitného ročníka dobrovoľne hlási na front. Mladí muži ovplyvnení vlasteneckými rečami svojho učiteľa majú skreslené predstavy o vojne. Ich pohľad na vojnu sa mení po prvých zážitkoch na fronte. Paul už neverí vlastenectvu, chce iba prežiť a vrátiť sa domov. Vnútorne ho zlomí otrasný zážitok – pri útoku skočí do krátera, kde narazí na nepriateľského vojaka a smrteľne ho zraní. Keďže útok pokračuje, Paul musí čakať v kráteri, kým neustane paľba. Vidí pomalé umieranie človeka, ktorého zabil vlastnými rukami. Vtedy pochopí aká je vojna nezmyselná a absurdná. V závere románu Paul zomiera. Jeho smrť je paradoxná a nezmyselná. Paul zomiera v deň, keď sa na západnej fronte nebojuje (na západe nič nového), 3 týždne pred koncom vojny, ktorú celú prežil.
Hlavná myšlienka románu: autor pomocou naturalistických opisov bojových scén vyvoláva odpor voči vojne, zobrazuje utrpenie zvierat aj ľudí, kritizuje zabíjanie a poukazuje na nezmyselnosť vojny, ktorá zbavuje človeka jeho ľudskosti.
- časť tvorby Remarque venoval opisu ťažkých osudov nemeckých emigrantov, ktorí utekali z krajiny v strachu pred fašizmom. Tejto tematike sú venované romány – Tiene v raji, Noc v Lisabone

**************************************************************************************

14. PRVÁ  SVETOVÁ  VOJNA  V SLOVENSKEJ  LITERATÚRE

Prvá svetová vojna otrasne zapôsobila na spoločnosť a zanechala ostré črty v psychike ľudí. Mala veľký ohlas aj v umeleckých kruhoch. Spisovatelia vytvárali diela protestujúce proti vojne, zachytávali v nich hrôzy vojny, snažili sa poukázať na jej zbytočnosť a nezmyselnosť. Autori zobrazujú jednak konkrétne vojnové udalosti, ale aj vplyv vojny na život v zázemí.

Medzi prvými reagoval na pošliapanie ľudskosti v časoch 1. svetovej vojny predstaviteľ prvej vlny slovenského realizmu Hviezdoslav.

Pavol Országh – Hviezdoslav

Lyrickú skladbu Krvavé sonety napísal po vypuknutí vojny v roku 1914 a možno ju rozdeliť na dve časti a záver.

V prvej časti vytvoril konkrétny obraz vojny a ničivých dôsledkov pre ľudstvo: „ A národ oboril sa na národ/ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa./ Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá:/ zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd ...“ Charakterizoval všetko zlé, čo vojna prináša: vo vojne umierajú najzdravší, najmladší ľudia; borí sa všetko čo človek v histórii vytvoril, pošliapava sa ľudská dôstojnosť a práva. Vojna ničí všetko, čo by prinieslo výsledky zajtra. Ťažko je toto všetko pozorovať staršej generácii, ktorá si už svoj život odžila. Za všetkých básnik vypovie, že by im ľahšie bolo v hrobe. Kladie si básnickú otázku: „ Pred spravodlivou kto raz históriou,/ kto pred Bohom to zodpovie!?“ Básnik obžalúva človeka, že sa nedrží Kristových naučení: „ Ó, ľudstvo! ľudstvo! tak si vzdialené/ nebolo nikdy od príkazu Krista...“ Obviňuje kresťanstvo z falše a nedostatočného protestu proti vojne: „Kresťanstvo tvoje – lož je, faloš, mam!/ Mlč o pohanoch! zle sa vyhováraš:/ Čo Tatár, Vandal raz, Hun, hľa! to stváraš,/ sa v majstra vyučiac ich remeslám.“ Konštatuje , že človek nedokáže vládnuť sám nad sebou, navrátil sa k barbarstvu: „Nuž, človeče, tys pánom prírody?/ Ty že máš právo rozhodovať nad ňou?/ Prv seba opanuj! skroť kázňou vládnou:/ kto pán je sebou, ten vyvodí ...“

V druhej časti si básnik kladie otázku kto je zodpovedný za vojnu a aký bude osud Slovákov a Slovanov. Za hlavnú príčinu vojny považuje sebectvo a panovačnosť ľudí: „ Kto zapríčinil tento úpadok,/ zosurovenie, zdivočenie mravov?/ Ech! sebectvo! to! – a niet nad ohavou/ tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok./ To oná panovačnosť nadutá,/ čo pancier odela a číha v zbroji...“ Básnik sa pýta čo bude po vojne. Bude pokoj? Zvíťazí pravda? Nevie si na otázky zodpovedať a utieka sa k Bohu. Neverí tím, ktorí vidia vo vojne trest Boží, Boh – Láska takéto skúšky nepotrebuje. Slováci dúfajú, že po vojne príde iná doba, že ňou končí bezprávie, že budú môcť používať slovenčinu a konečne o sebe rozhodovať sami .

V závere vyslovuje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie usporiadanie spoločnosti: „ Ó, vráť sa skoro, mieru milený!/ Zavítaj s ratolesťou olivovou/ a buď nám zdravím, veselím i chovou,/ v snažení ostňom, kovom v rameni.“

Protivojnové básnické dielo odsudzuje nezmyselné zabíjanie a ničenie hodnôt civilizácie. Presvedčivo vyjadruje právo človeka a národa na slobodnú existenciu. Podal tu teda protest proti vojne a vyjadril nádej v lepší mierový život.

 

Božena Slančíková – Timrava

predstaviteľka druhej vlny slovenského realizmu napísala prvé slovenské prozaické dielo s vojnovou problematikou. Obraz slovenskej dediny počas 1. svetovej vojny zobrazila v novele Hrdinovia.

Bubeník zobudí dedinu, ktorá sa zbehne počúvať oznam o vypuknutí 1. svetovej vojny. Dedinčania jeden druhého presviedčajú, že to očakávali. Najviac sa ozývali Paľo Peko, so zle zrastenou nohou, lebo ten sa vojny báť nemusí a Anča Demákovie, keďže jej muž pred dvoma rokmi umrel.

Na vojnu reaguje aj dedinská honorácia. Pán Moller sa pochválil, že jeho chovanica Gréta pôjde za ošetrovateľku. Pán Štepka vraví, že syn Ali je posadnutý oduševnením. Notár Baláň rozvíja svoje teórie o tom, že vojna potrvá najviac štvrť roka. Iba podnotár Širický je ticho. Musel však potvrdiť svoje vlastenectvo nahlas a zveličene. V srdci však nesúhlasí s vojnou.

Krčma je plná mládencov odobratých na vojnu. Vojna trvá dlhšie ako páni predpokladali. U pána Štepka sa zišla spoločnosť, jeho vlastenectvo už poľavilo, lebo syn miesto o vojenskej sláve vypisuje i listy o utrpení. Rozprávajú sa o vojne. Prichádza telegram. Mobilizujú ďalších chlapcov. Je medzi nimi i notár Baláň. Odrazu nemá chuť stať sa hrdinom. Sľúbi lekárovi úplatok, len nech ho neodoberie za vojaka. Podnotára Širického odobrali. V dedine sa rozšírila správa, že front je blízko a je možné, že budú musieť opustiť svoje domovy. Ďalšie ročníky musia ísť na vojnu. Čoraz viac domov je bez chlapov, množia sa ranený, úrady zakazujú šíriť paniku. Na dovolenku prichádza Paľo Dubovie a prináša zvesť – Širický padol, keď pomáhal ranenému. Do dediny v podvečer prišla pošta. Okolo poštárky sa zbehnú ľudia, aby prevzali oznámenie z frontu a listy.

Autorka v novele vyjadrila jednoznačne svoj protivojnový postoj. Novela bola vydaná roku 1918 a za svoj protivojnový charakter bola cenzurovaná. Názov novely je mnohoznačný. Ironicky je myslený na tých, ktorý sa vojnou oduševňujú, účasť v nej vyhlasujú za vlastenecký čin, ale keď majú narukovať sami, omdlievajú od strachu a zbabelosti ako notár Baláň. Prejaví sa ako zbabelec, keď nemusí ísť na vojnu stáva sa opäť hrdinom. Novela je usporiadaná na princípe kontrastu. Proti notárovi stojí ľud a podnotár Širický. Skutočným hrdinom je ľud, ktorý sa k vojne stavia negatívne, kritizuje tých, čo ich do nej posielajú. Uvedomuje si, že on bude najviac trpieť a znášať dôsledky, že on pocíti ťarchu vojny. Novela predstavuje dedinu ako kontrastný kolektív = páni - ľud.

 

Milo Urban

je predstaviteľom slovenskej medzivojnovej literatúry. Unamistický román ( una ánima = jedna duša; ľud Ráztok ako jedná bytosť ) s témou 1. svetovej vojny Živý bič zachytáva dopad vojny na civilné obyvateľstvo za frontovou líniou. Román sa skladá z dvoch častí.

Stratené ruky - oravská dedina Ráztoky sa o vojne dozvie, keď po troch rokoch jej trvania prišiel prvý zmrzačený vojak – Ondrej Koreň. Ilčíčka nespoznáva svojho krstného syna. Mal znetvorenú tvár, amputovanú ruku a bol nemý.

Dedinu vzruší klebeta. Eva Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž Adam je na fronte. Aj notár sa to dozvie. Eva trvá na tom, aby sa Adam mohol vrátiť domov, len za tú cenu nepovie nikomu v dedina, že otcom dieťaťa je notár Okolický. Dedina Evu odsúdila, nikto jej nechce pomôcť pri poľných prácach. Videla, že urobila chybu. Mala hneď vykričať Okolického čin. Listy od Adama prestali chodiť a Eva sa bojí, že to preto, lebo vie čo vykonala. Kňaz odmietol pokrstiť Evinho nemanželského syna. Eva spáchala samovraždu. Notár Okolický si zistil, že Eva ani pred smrťou nezradila meno otca a upokojil sa.

Ilčíčka sa dozvie, že jej jediného syna Štefana odobrali. Ostane na majetku sama. Štefan sa dostane v kasárňach pod vedenie krutého čatára Rónu. Trápi ich a najslabší spácha samovraždu. Štefan zabije Róna a je odsúdený na smrť zastrelením.

Veľa bolo trpiacich, ale našli sa i takí, čo sa im darilo. V dedine medzi nich patril krčmár Arón. Dedina sa zúčastní procesii za skončenie vojny, prosí Boha o zľutovanie.

Adam Hlavaj (názov druhej časti románu) zbehol z frontu. Zájde k Ilčíčke spýtať sa, kde je jeho žena. Dozvie sa o jej smrti. Adamovi sa nepáči pasivita ľudí v dedine: „ My sme v ich očiach nie ľudia ... my sme v skutočnosti pred nimi horší než dobytok. Koňa si cenia viac ako človeka, azda preto, že kôň ich viac stojí. My? Nám dajú prázdne heslá a musíme sa za ne zabíjať. Ak nie, ľahká pomoc: postavia ťa k vŕbe a bez výčitky svedomia zastrelia. Koňovi to neurobia.“ Musí sa skrývať . Najviac sa ho bojí notár Okolický. Podplatil Kúrňavu, aby zradil kde sa Adam skrýva. Chytili ho a zavreli v obecnom dome. Kúrňava zistí, že by mal ako zradca v dedine ťažký život a tak ho pustí. Adam sa skryje na samote. Dedina sa dozvie, že príčinou Evinej hanby je notár. Notár sa bojí a začne piť. Do dediny prichádzajú žandári. Dedina však Adama chráni. Adam prespáva i v hore, kde stretne notára, a ten od strachu dostal porážku. V dedine zúri červienka, deti umierajú, umiera i Evino nemanželské dieťa. Do Ráztok sa vracajú prví vojaci. Pod vedením Adama sa rozhodli postupne odzbrojiť vojakov. Žandári zabijú Ilčíčku. Dedina sa vzbúri: „ Ráztočania, ten mäkký, poddajný ľud, ktorý toľké roky dal sa hniesť príkorím, zmenil sa na živý bič, vystrel sa vo vzduchu, zapráskal a po dlhom váhaní, chvení sa zaťal do živého.“ Notár sa snaží zachrániť v slame. Nájdu ho však, namočia ho po hlavu do potoka a utopí sa. Dav pokračuje v zúrení v Arónovej krčme. Adam podpáli krčmu a pritom zaznie jeho slobodný smiech.

Zámerom autora bolo vystihnúť vnútorný svet ľudí vo vojne. Dedinčanov zobrazuje ako jednoliaty celok, ako jednu bytosť a prísne ich oddeľuje od vládnucej vrstvy a jej prisluhovačov. Ľud Ráztok koná ako jeden, hovorí ako jedna postava a nakoniec sa mení na živel a robí účtovanie s vojakmi, obchodníkmi, krčmárom a notárom.

******************************************************************************************************************************

15. Medzivojnová literatúra - rôznorodosť  literárnych postáv

Po roku 1918 / vznik ČSR/ nastal priaznivý kultúrno – spoločenský rozmach Slovenska. Nová situácia v spoločnosti prispela k rozvoju školstva, vzniku rôznych vedeckých a osvetových inštitúcií, rastu kultúrnych a literárnych časopisov a pod.

• Okrem zachytenia udalostí 1.svetovej vojny sa  témy prozaických diel sa dotýkali spomienok na roky mladosti, povojnovej sociálnej skutočnosti, historických udalostí i súčasných problémov.
• Medzivojnová prozaická tvorba sa snažila o celistvé zobrazenie človeka v danej epoche tzn., že človeka zobrazovala ako súčasť spoločnosti a kládla dôraz aj na jeho vnútorný život. Do popredia sa dostala najmä problematika existencie človeka. Od predvojnovej literatúry sa odlišuje najmä tým, že stráca národno – obranný charakter. Zo žánrového hľadiska je pre vývin prózy charakteristický vzostup románovej tvorby.

Pre toto obdobie je charakteristické aj rôznorodosť tém a pohľadov  na človeka, jeho osud a prežívanie.

Ladislava Nádašiho Jégé, - zaraďujeme ho do tretej vlny slovenského realizmu ,ktorý vo svojej tvorbe využíval klasický realizmus a naturalizmus. Do literárneho povedomia sa dostal historickým románom Adam Šangala. Román opisuje zložité obdobie náboženských vojen medzi katolíkmi a evanjelikmi v 17 st. Hlavnou postavou románu je mladý muž zo sedliackej rodiny Adam Šangala, ktorý sa dostáva do zložitého procesu politických a náboženských intríg. Adamov život je poznačený istou osudovosťou. Adam uteká z domu v strachu pred trestom smrti obesením. Je odsúdený v neprítomnosti za to, že ako poddaný udrel pána. Adam sa na svojej ceste stretáva s rôznymi ľuďmi, ktorí symbolizujú jednotlivé spoločenské vrstvy. Stretáva evanjelického kňaza Konôpku a zisťuje, že ľudí nemožno posudzovať podľa vierovyznania. Hoci je katolík, stáva sa jeho priateľom a dokonca ho bráni v čase prenasledovania nekatolíkov v Trnave, za čo ho odsúdia na smrť a obesia. V diele vystupujú aj členovia šľachtickej  rodiny Praskovských, ktorých autor vykreslil ako výrazne negatívne postavy. Kritizuje najmä ich nemorálnosť a náboženskú nestálosť.

V románe s biografickými prvkami Cesta životom vyjadril Jégé skeptický pohľad na život. Jozef Svoreň je zbabelý, hlási sa k Slovákom aj Maďarom , bojí sa zaujať stanovisko a hľadí len na svoj osobný prospech. Prikláňa s k tým, ktorí majú moc. Je zbabelý ako Slovák, lebo zaprie svoj pôvod, ako milenec, lebo nechá dievča,ktoré sa obáva, že s ním čaká dieťa, zradí kamaráta, ktorý nakoniec spácha samovraždu spolu so svojou snúbenicou. neváha si zobrať tehotnú milenku svojho šéfa, len aby si zachoval svoje miesto v administratíve. Nevyjadrí vďačnosť e ani človeku, ktorý mu pomohol Dr.Búrošovi, lebo patrí do inej strany. Až neskô sa ožení a nájde samého seba. Ako prevracač kabátov sa stane jedným z prvých vlasteneckých úradníkov.

Jozefa Cígera Hronského a Mila Urban predstavujú  sociálno-psychologický realizmus – do tejto skupiny zaraďujeme tvorbu autorov pre ktorých tvorbu je typické využívanie expresionizmu (umelecký smer, skúma vnútro človeka) a kritika sociálnych problémov ktoré priniesla vojna. Vo svojich dielach opisujú život jednoduchých ľudí na slovenskej dedine, hlavnou postavou ich diel je bežný človek.
Jozef Cíger Hronský - jeho tvorbu pre dospelých tvoria najmä romány, najznámejší z nich je román Jozef Mak. Dej románu sa odohráva na dedine, hlavnou postavou románu je obyčajný dedinský človek Jozef Mak (meno Mak je symbolické, Jozef Mak je nevýrazný ako zrnko maku), autor ho nazýva človek-milión, teda bežný človek, jeden z mnohých. Jozef je nemanželsý syn, ktorého mala jeho matka až ako vdova, čo poznačilo jeho život. Má staršieho brata Jana, ktorý Jozefa neustále ponižuje, až kým ho nedonúti odísť z domu do služby. Jozef sa po čase vracia a začína stavať nový dom. So svojou frajerkou Marou plánujú spoločnú budúcnosť. Do toho však prichádza vojna a Jozef odchádza na front. Po návrate z vojny zistí, že jeho brat Jano sa nasťahoval do jeho nového domu a vzal si za ženu Maru. V tomto kritickom životnom momente sa Jozef správa ako pasívny typ človeka, nebúri sa vôči svojmu osudu, ale prijíma jeho údery. Po čase sa zblíži s chorou Julou, s ktorou sa ožení a majú dve deti. Jula ticho trpí, lebo si uvedomuje že Jozef ju neľúbi. Mara, ktorá je nešťastná vo vzťahu s Janom sa snaží opäť nadviazať vzťah s Jozefom. Ten ju ale odmieta. Mara začne piť a nakoniec sa v stave opilosti utopí. Jula ochorie a umiera. V okamihu jej smrti si Jozef uvedomí, že túto ženu skutočne miloval a rozhodne sa v budúcnosti žiť pre svoje deti. Záver románu obsahuje hlavnú myšlienku diela – „Trp Jozef Mak, človek-milión si, nuž vydržíš všetko.“ Touto myšlienkou autor vyjadruje životnú filozofiu obyčajného dedinského človeka, ktorou je schopnosť znášať utrpenie.
- J.C.Hronský po nástupe komunizmu emigroval do Južnej Ameriky, po roku 1945 patril na Slovensku ku zakázaným autorom.
 Milo Urban - jeho psychologická novela Staroba patrí k vrcholom slovenského psychologického realizmu. Hlavná postava Pavol Duchaj si pomaly uvedomuje, že starne. Snaží sa to ignorovať, ale keď zadychčaný výjde za kamarátom do strmého kopca , poprosí ho, aby mu urobil palicu. Duchala s palicou vnímajú ako starého človeka a ako nevládneho ho vylúčia z dedinských aktivít. Žije v jednej domácnosti so synom a nevestou a dennodenne znáša pocit, že je zbytočný a dokonca plánujú ako budú žiť, keď zdedia jeho dom hoci ešte žuje.  Novela sa končí jeho smrťou.

Tretiu líniu tvorí socialistický realizmus. Autori zobrazovali život pracujúceho človeka v kríze hlbokého triedneho protirečenia. Umelecky a organizačne sa spisovatelia – intelektuáli združovali a formovali okolo časopisu DAV. K najznámejším predstaviteľom tejto línie patria Peter Jilemnický – Pole neorané, Kus cukru  a Fraňo Kráľ – Jano, Čenkovej deti

Janko Jesenský
Vo svojej prozaickej tvorbe spracúval tematiku z malomestského prostredia, ktoré najlepšie poznal. Kritizoval v nej maloburžoáznu spoločnosť, jej život, morálku a životný štýl. Používal pritom humor a satiru. Ukázal v nej, čo bolo obsahom života meštiackej spoločnosti: bola to hlavne túžba po majetku a peniazoch, prázdne rojčenie a zábavy, povyšovanie sa, ľahostajnosť vo veciach národných. Často sa zaoberal aj problémom vzťahu medzi mužom a ženou. Postavy si vyberal z vrstvy malomeštiackej (remeselníkov, obchodníkov), s obľubou spomedzi inteligencie (úradníkov, advokátov, učiteľov, lekárov, farárov, ...), postavy dedinčanov sa uňho vyskytujú zriedka. Časť z rozsiahlej novelistickej tvorby vydal ešte pred 1. sv. vojnou pod názvom Malomestské rozprávky. Obsahujú 10 noviel o tienistých stránkach života maloburžoáznej spoločnosti, pričom tú využíva humor a satiru. V novele Slnečný kúpeľ sa vysmieva obmedzenosti. Sásik v novele Doktor je klamár a pechorí sa za postavením a pod.  Pani Rafiková  - je obrazom klebetnej a samoľúbej ženy. Vo všetkých novelách sú majstrovsky zobrazené charaktery postáv, ich zovňajšok i prostredie, v ktorom sa pohybujú.

Vrcholným dielom Jesenského je román Demokrati. Zachytáva v ňom spoločensko – politické pomery buržoáznej republiky v 1. polovici 30-tych rokov. Podrobil v ňom kritike buržoáznu demokraciu a životný štýl buržoázie, jej verejný i súkromný život. Využíva v ňom humor, iróniu, satiru a už samotný názov románu je myslený ironicky: autor mieri na tých, ktorí demokraciu len hlásajú, ale ju neuskutočňujú.

Hlavnou postavou je tu ale dr. Landík. Hoci ide s buržoáziou, stavia sa voči nej kriticky. Landík je demokrat. Spolu s mäsiarom Tolkošom chce založiť v meste spolok Rovnosť, ktorý by propagoval demokratické idey. Svoje demokratické zmýšľanie chce Landík demonštrovať i skutkami: Začne chodiť so slúžkou Hanou, aby každý videl, že je za občiansku rovnosť. Aj Tolkošovi sa Hana páči, ale za to, že je len slúžka sa jej zrieka. Vzťah medzi Landíkom a Aničkou vzbudí všeobecné pohoršenie a Landíka preložia do Bratislavy. Tu sa odohráva dej druhej časti románu. V popredí je rodina Petrovičovcov. Petrovičovci sú predstavitelia veľkoburžoázie. Na tejto rodine kritizuje mnohé negatívne javy života buržoázie, ako napr. egoizmus, hmotárstvo, karierizmus, korupciu. Autor podáva i výjavy z práce úradníkov a úradov, z činnosti politických strán a politikov, napr. politické schôdzky, rôzne machinácie pri voľbách, predvolebný boj a pod. Dej románu sa končí stretnutím sa Landíka a Hany a nakoniec ich sobášom. Vzťah Landíka a Aničky však autor odproblematizoval t ým, že odhalil „panský“ pôvod Aničky (nemanželská dcéra statkára Dubca). Dr. Landík je sčasti autobiografická postava, na ňom autor ilustruje svoje predstavy o dobrom demokratovi.
 

Dobroslav Chrobák – predstaviteľ naturizmu . Z hľadiska zobrazenia ľudského osudu je zaujímavý príbeh hlavného hrdinu poviedky Návrat Ondreja Baláža -  vracia sa po 17 -tich rokoch z vojny bez nohy, nájde svoj hrob, ide do svojho domu, manželka ho nespoznáva, má iného – on jej povie, že „ Ondra“ poznal, no ten zomrel (žena spozná Ondrov nožík, no povie, že „mu ho daroval“) – spravodlivý muž: zranil by ju, i jej rodinu; vykreše si dátum smrti na hrob: „ O.B. zomrel!“

***************************************************************************************************************************

16. SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ DRÁMA

 

Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 vznikla po rozpade Rakúsko – Uhorska Československá republika. V tomto období sa začína aj proces formovania slovenského profesionálneho divadelníctva, ktorý sa stretával s mnohými ťažkosťami – bolo málo slovenských hercov, režisérov, dramaturgov i slovenských divadelných hier. Všetky tieto okolnosti zapríčinili, že rozvoj drámy zaostával za poéziou a prózou.

V medzivojnovom období vznikli na Slovensku tri profesionálne divadlá – Slovenské národné divadlo v Bratislave, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach a Slovenské ľudové divadlo v Nitre.

Ivan Stodola

Satirickú veselohru Jožko Púčik a jeho kariéra autor nazval „satirou na falošne chápaný humanizmus“. Dobráckosť hlavnej postavy /Jožko Púčik/ zneužívajú predstavitelia dobročinných spolkov /Humanitas/ na velebenie vlastnej predstieranej ľudomilnosti /riaditeľ Rohatý/. Charita sa tu predstavuje ako kratochvíľa bohatých žien – keď sa ukáže Jožkova nevina, strácajú o neho záujem. Kontrast je medzi hlavnou postavou a pretvárkou okolitého prostredia. Autor v hre odkryl nemorálnosť, príživníctvo a predajnosť úradníckeho meštiactva. Stodola satiroval svoje postavy aj menami a spôsobom reči /tento postup využíval aj v iných hrách/.

V tragédii Bačova žena zobrazil následky biedy vysťahovalectva a moc peňazí v živote slovenského ľudu. Nositeľkou tragiky je hlavná hrdinka Eva. Jej muž Ondrej Muranica, o ktorom dostane správu, že zahynul pri banskom nešťastí, ju nájde po návrate z Ameriky vydatú za priateľa /bača Mišo/. Ondrej sa domnieval, že citové i morálne problémy sa dajú riešiť peniazmi. Eva nezvládne rozdelenie svojich dvoch detí /synovia Miško a Ondrík/, materinský cit je silnejší ako láska k mužom, a preto konflikt rozuzlila vlastnou smrťou – samovraždou.

V hre sú dve matky: Ondrejova matka a Eva. Existuje tu súvis s postavou matky v hre Matka od J. Barča-Ivana. Aj jeho matka mala vízie a predtuchy. Predtuchy Ondrejovej matky súvisia s tým, že nik neverí, že by Ondrej mohol žiť, len ona. Tak isto tuší blížiace sa nešťastie.

Júliu Barč – Ivan

Komédia Mastný hrniec sa zakladá na omyle a zámene postáv /J. Palárik/, vďaka ktorej stredoškolského profesora Babíka považujú za novovymenovaného ministra financií. Dej je umiestnený do Ťuťotína – moderného Kocúrkova. Autor zameral satiru najmä na karierizmus a ziskuchtivosť skupiny ľudí, ktorá sa snažila získať v novom štáte výhodné postavenie. Vysmieva sa úplatkárstvu a pretvárky malomestských obyvateľov.

Vrcholom Barčovej tvorby je tragédia Matka z baníckeho prostredia. Rozpráva príbeh o matke a jej dvoch synoch – Jano, Paľo – ktorí sa nenávidia. V centre je spor o majetok, o ženu /Katku/ a prvenstvo v rodine. Dej ovplyvňujú matkine vidiny a predtuchy. Matka napokon obetuje vlastný život, aby zabránila bratovražde. Jej rozhodnutie obetovať svoj život, aby zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti osudu, proti jeho rozhodnutiu, ktoré vedela vždy dopredu /vízie, predtuchy/ a nedokázala mu zabrániť.

Dráma sa vyznačuje psychologickým expresionizmom: konanie postáv je vybičované do krajnosti; často je nastoľovaná otázka života a smrti.

Ivan Bukovčan

Kým kohút nezaspieva- vracia sa do obdobia potlačenia SNP. V ohrození života sa ocitne 10 ľudí – rukojemníkov (zverolekár, tulák, učiteľ, prostitútka, obchodník s drevom, babica, holič...) za zavraždenie nemeckého vojaka. Po dobu, kým kohút nezaspieva, musia vybrať jedného z nich, ktorého zastrelia. Pod bezprostrednou hrozbou smrti ich pud sebazáchovy núti konať inštinktívne, zhodiť masky. Situáciu nezvláda Uhrík, keď svojou holičskou britvou podreže tuláka. Na tomto psychickom tlaku postavil autor konflikt drámy a vystupňoval dramatické napätie medzi rukojemníkmi, aby sa napokon jeden z nich obetoval za ostatných, a tak im zachránil život. Fischl – pred domom ktorého sa našiel zavraždený nemecký vojak , prináša kľúč pre toho, kto sa rozhodne obetovať sa za ostatných. Ten musí iba otvoriť dvere a bežať, bude zastrelený na úteku. Fischl odchádza. Všetci v pivnici sa osopujú na Uhríka, že on zabil tuláka. Uhrík si to nechce priznať. Vyhovára sa, že tulák bol žid a on spravil len službu spoločnosti. Obhajuje sa, že zachránil ostatných. Ostatní ho privedú do stavu, že berie kľúč a vychádza z dverí...
 
Pštrosí večierok – Stretnutie abiturientov oktávy B po 25 r. poskytlo autorovi možnosť konfrontovať mladistvé ambície so skutočnosťou. Prejavilo sa to vo vzťahu abiturientov k bývalému profesorovi, ktorý bol v 50. rokoch nespravodlivo odsúdený. Z pohodlnosti a z obavy o vlastné postavenie ho zapreli, nedokázali mu pomôcť. Správali sa podľa hesla „čo ťa nepáli, nehas“.

Štefan Králik

Posledná prekážka – hra založená na  rozpore medzi osobnými túžbami a nadosobnými cieľmi. Doktor Lorenc hľadá východisko z manželstva, uzavretého z vypočítavosti, v láske k spolupracovníčke Helene. Tá jeho náklonnosť prijíma, ale keď sa objaví jej bývalá láska, teraz chorý Michal, odmieta Lorenca. Michalovi hrozí smrť a zachrániť ho môže iba chirurg Lorenz. Ten stojí  pred dilemou operovať ho a stratiť Helenu. Alebo  sa podriadiť  osobnej túžbe. Zvíťazí v ňom lekár, i keď jeho utrpenie v ňom len vzrastie. Lorencová žena Klára, ktorá roky trpí tým, že si ju muž vzal len z vypočítavosti, od neho nakoniec odchádza. Celý príbeh sa odohráva počas necelých 3 hodín. Za tento čas zvíťazí etický princíp. Hra rieši filozofické úvahy o človeku, o zmysle života.

**************************************************************************************************************

17.  PRÓZA   NATURIZMU  / Lyrizovaná próza /

Rok 1918 priniesol v slovenskej literatúre pomerne prudký zvrat v podobe existencie viacerých umeleckých smerov. Popri realistických tendenciách začali do slovenskej prózy spontánne prenikať lyrizačné tendencie. Objavila sa zatrpknutosť a nechuť k civilizačným javom moderného sveta a sklamanie z nových nepriaznivých spoločenských a mravných faktorov povojnového života.

Lyrizačné tendencie, tzn. lyrizovaná próza, majú niekoľko vývojových stupňov:

 1.stupeň tzv. ornamentálna próza –autori experimentujú s jazykom i slovom.

 2.stupeň lyricky tvarovaná próza – jej dominantou je lyrizácia postáv. Autori zobrazujú psychické stavy postáv. Patrí sem Jozef Cíger-Hronský,.

3.stupeň próza naturizmu je umelecký prúd, ktorý vznikol v 30. rokoch, kedy do literatúry vstupovali Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, František Švantner a Margita Figuli.

 

Znaky prózy naturizmu:

• Próza využíva umelecké postupy lyriky a jej prostriedky, napr. lyrické opisy prírody s využitím dejového opisu.
• Veľmi dôležitú úlohu v dielach zohráva príroda, s ktorou je hrdina úzko spätý, príbeh sa v nej odohráva

• Diela majú väčšinou jednu hlavnú postavu, resp. málo postáv. Postavy sa striktne rozdeľujú na kladné a záporné. Záporná postava je v deji vždy aktívnejšia. Jedine v diele Drak sa vracia nájdeme postavu, ktorá nie je zlá, len jej dedinčania pripisujú zlé vlastnosti. Kladnou postavou sú väčšinou ženy. Sú pasívne, často umierajú, bývajú obeťou násilia alebo zloby.

• V dielach je veľmi veľa úvah, rozmýšľania, čitateľovi sa neraz zdá, že prežíva príbeh s postavou.
• Všetky príbehy sú veľmi jednoduché, dejovosť je teda zúžená - dielo je väčšinou mozaikovým reťazením drobných príbehov, ktoré zažíva hlavná postava.

• V príbehoch dominuje množstvo lyrických motívov: láska k prírode, láska k žene, láska k svojmu rodnému kraju, k rodnej dedine, spomienky na detstvo, hodnoty priateľstva
• Diela obsahujú množstvo prvkov z rozprávok: často sa opakujúce číslo tri, boj dobra a zla, víťazstvo dobra na konci príbehu, postavy vyskytujúce sa v rozprávkach (Drak), nadprirodzené postavy a javy, kone (často sa vyskytujúce zviera v rozprávkach, symbol sily a krásy), rozprávkové premeny ľudí, (napr. na zvieratá alebo na iné bytosti), hrdina musí neraz splniť rôzne úlohy, prekonať rôzne prekážky,...
• Prvky tajomstva - príbeh, udalosť neraz nie je dorozprávaná, sme neustále udržiavaní v napätí, ako sa napr. príbeh skončí, kto zvíťazí.
• Miesto deja je len málokedy presne určené. Čas deja nie je tiež presne určený, často ho len odhadujeme.

Iniciátor a prvý realizátor naturizmu bol Ľudo Ondrejov. Jeho naturizmus sa označuje ako folklórny, pretože do motívov folklórnej tradície (zbojníctva) premietol osobné problémy i aktuálne spoločenské otázky medzivojnových čias.

Rozpor medzi vrchárskym životom v prírode a mestom s jeho civilizáciou je východiskom vrchárskej trilógie Slnko vystúpilo nad hory. Ústrednou postavou jednotlivých románov – Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy – je vrchársky chlapec Jerguš Lapin, ktorý si utvára vzťah k najbližším ľuďom, ale predovšetkým k prírode. Mesto a civilizácia sú mu cudzie, nepochopiteľné a nepriateľské.

 

Dobroslav Chrobák

Drak sa vracia.

 Eva čaká na manžela Šimona, ktorý si ju zobral, keď ostala slobodná s dieťaťom od Draka. Šimon sa konečne vracia a nesie novinu. Drak sa vracia do dediny. Eva spomína, ako sa Drak dostal do dediny, ako vyrastal so starým hrnčiarom. Keď dospel stal sa terčom zloby dediny. Vinili ho za všetko zlé, čo sa v dedine stalo. Ľudia mu vyrabovali chalupu a vybili jedno oko. Eva ho opatrovala dva týždne, než sa mu zahojila rana. Jedného dňa Drak bez rozlúčky odišiel. Do dediny sa vrátil koncom júna. Ľuďom prekážalo, že sa nepobil so Šimonom. Letné horúčavy spôsobili požiar v lese, a to v tej časti, kde pasie dedinský pastier voly. Richtár s chlapmi preberá všetky možné cesty, ako vyslobodiť dobytok. O takej ceste vie len Drak. Dovedie čriedu, ak mu sľúbia, že bude môcť opäť brať hlinu na hrnce pod Peklom. Dal si aj podmienku – chce pomocníka. Chlapi rozhodnú, že s ním pošlú Šimona.

Vydali sa na cestu. Uväznenú čriedu zachránili. Drak poslal do dediny chlapca, aby odkázal, že budú aj s dobytkom v Tomanovej. Konečne odchádzajú. Stretli sa s Poliakmi. Šimon podozrieva Draka, že dobytok im predal, a tak ho napadne. Martin musí Šimona udrieť, aby prestal útočiť. Stratí vedomie, keď sa preberie z bezvedomia myslí si, že ho Drak dobehol. Ticho sa vytratí a poberie sa domov. Po ceste podpálil Drakovu chalupu. Nemá pocit, že je víťaz, hanbí sa za to, čo urobil. Richtárovi zreferoval, čo sa stalo a ten sa rozhodol ísť po stádo. Odrazu však na obzore zbadal vracajúce sa stádo. Drakovi – Martinovi Lepišovi oznámia, že mu zhorela chalupa. Nechce počuť, kto mu ju podpálil, i keď to tuší. Odpúšťa Šimonovi. Drak sa stal rovnoprávnym členom dedinského kolektívu po boku dievčaťa, ktoré si priviedol z ďalekej cesty.

Novela má tieto charakteristické znaky literatúry naturizmu:

1. Novela zasadzuje časť deja do prostredia dediny a druhá časť deja sa odohráva v prostredí hôr.

2. Na ceste za dobytkom Šimon s Drakom sa stávajú súčasťou prírody. Pohybujú sa ticho a obozretne ako iné tvory v lese.

3. V novele ožíva praveká viera v nadprirodzené javy. Ľudia veria, že Martin Lepiš je bosorák,že vie pohľadom urieknúť človeka. Dajú mu prezývku Drak ( rozprávková bytosť).

4. Existuje tu rozprávkový konflikt dobra a zla. Drak víťazí nad zlom – nad dedinčanmi, ktorí sa ho báli, lebo sa od nich odlišoval.

5. Záporná postava Draka nesie v mysliach ľudí z dediny všetky vlastnosti výnimočnej postavy –tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav (počerný, vysoký, štíhly ), oblečenie, uhrančivý pohľad, šírenie zla a nešťastia.

6. Subjektivizácia deja – mení sa osoba rozprávača. Na začiatku je rozprávač neutrálny v 3. osobe sg. Neskôr rozprávač začne byť zainteresovaný na deji– rozpráva v 1.osobe pl. V epilógu sa dozvedáme,že celý príbeh nám rozprávala Eva ako stará mama.

7. Využíva prostriedky poézie – lyrické opisy, prirovnania, zvukomalebnosť (príroda).

 

Margita Figuli

V celej jej tvorbe hrá dôležitú úlohu problém ženy, ktorý spojila s mýtyckými, legendárnymi a rozprávkovými prvkami. Svedčí o tom aj novela Tri gaštanové kone. Dejová osnova je postavená na klasickom trojuholníku s jednou ženou a dvoma mužmi.

Peter sa vracal z poľských hraníc. Chcel ísť požiadať Magdalénu o ruku. Stretol sa s Gregušom a Janom Zápotočným. Jožko Greguš mu prezradil, že sa chce oženiť s Magdalénou. Zápotočný požiadal o Magdaléninu ruku jej matku. Tá súhlasila, lebo Jano bol bohatý gazda a ona chcela peniaze. Ráno si išli hneď kúpiť obrúčky. Peter sa rozhodol odísť. Ostal však ešte na oslave sv. Jána. Stretol sa tu s Magdalénou. Dali si sľub, že on postaví pre nich dvoch dom a ona bude čakať aj tri roky. Dohodli sa, že príde po ňu s tromi gaštanovými koňmi. Po rozlúčke sa Peter vracia do Turca. Býva u ujca a skoro za dva roky bola chalupa dostavaná. Vzal tri gaštanové kone a išiel po Magdalénu. Po ceste sa dozvedel, že Magdaléna sa vydala za Zápotočného. Ten s ňou zle zaobchádzal. Keďže neboli doma vybral sa za nimi na pole. Už z diaľky videl ako musí Magdaléna držať koňa za uzdu a Jano ho bije. Kôň sa jej vytrhol, zhodil ju na zem. Peter ju ochráni a pobije sa s Janom. Magdaléna krikom privolá ľudí a doma ochorie. Peter ju chcel vidieť, no Jano mu to nedovolí. Aj farár posiela Petra preč. Peter bol s chlapmi v krčme, keď začuli volať o pomoc Janovu sestru. Na dvore u Zápotočného držala Magdaléna koňa za uzdu a Jano mu chcel vypáliť na bok brucha slovo tulák. Peter sa cez okno dostal dnu. Práve vtedy pritisol Jano rozpálený kutáč o koňa. Kôň sa Magdaléne vytrhol. Ona uhla, ale Jano už nestačil. Kôň ho udupal na smrť. Magdaléna sa vzdala majetku v prospech Janovej sestry a s Petrom odišli do Turca.

Novela má tieto charakteristické znaky naturizmu:

1. Dej sa odohráva v prostredí dediny a okolitej oravskej prírody.

2. Autorka sa sústredila na dedinského človeka, lásku a detstvo.

3. Novela obsahuje mýtus o návrate „strateného raja“ detskej nevinnosti = Peter odvedie Magdalénu do kraja spoločného detstva. Atmosféra rozprávkovosti vyznieva z čísla tri (traja bratia, tri krajiny ...).

4. Konflikt je postavený na rozprávkovej konfrontácii dobra a zla. Zlo je potrestané ( vykonávateľom spravodlivosti je kôň).

5. Subjektivizácia deja – rozprávač je subjektívny (1.osoba). Rozprávačom príbehu je Peter

********************************************************************************************************************

18.  SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ POÉZIA

 

Vyvíjala sa v rokoch 1918-1945, bola ovplyvnená vznikom samostatnej Československej republiky v rámci ktorej sa formovala samostatná slovenská kultúra (vznikli nové kultúrne inštitúcie, vydavateľstvá, školy, prehĺbili sa kontakty slovenskej a zahraničnej kultúry).

Slovenská medzivojnová poézia sa vyznačuje veľkou pestrosťou, vznikom mnohých literárnych smerov a skupín ktoré využívali avantgardné umelecké smery (symbolizmus, vitalizmus, poetizmus, surrealizmus a iné)

Laco Novomeský

Autor ľavicovej poézie – myšlienkovo sympatizovali s ideológiou ľavicových politických strán, sústreďovali sa okolo literárneho časopisu DAV,

Nedeľa – básnická zbierka, v ktorej prejavil ako básnik sociálneho cítenia – báseň Fiasko – báseň o mladencovi, ktorý obdivuje figurínu vo výklade, ktorá má oblečené plesové šaty, ktoré šila jeho milá. Chceli by ísť na ples, nemajú však peniaze. Báseň Slúžka – predstaviteľka Mária Furková – slúžka, autor vyslovuje žiaľ nad postavením všetkých slúžok, pre ktoré neexistoval tanec, potešenie, radosť.

Romboid – básnická zbierka, ktorú venoval Jankovi Kráľovi, konfrontuje v nej krásne detské sny so zložitým svetom dospelých, v ktorom je všetko skrivené (tak ako sú krivé i tvary romboidu). Na rozdiel od poetistov si však nevšíma iba radostné, veselé stránky života, ale i smutné, tragické stránky.
Otvorené okná – Základným motívom zbierky je konfrontácia domoviny a sveta. Názov zbierky je symbolický. Otváranie okien do Európy sa po 1. svetovej vojne stalo heslom mladej generácie spisovateľov.

Svätý za dedinou – touto básnickou zbierkou reagoval na hrozbu nastupujúceho fašizmu, uvažuje o nezmyselnosti vojny, o tom, akú funkciu môže mať báseň a umenie v tejto dobe. Vyslovuje vieru v človeka, v silu ľudskosti, ktorá napokon zvíťazí nad vojnou.

Pašovanou ceruzkou – básnická zbierka, obsahuje básne protifašistického odporu, ktoré Novomeský napísal ešte počas vojny. Báseň Pašovanou ceruzkou, podľa ktorej nazval celú zbierku, napísal vo väzení v Ilave (bol uväznený orgánmi Slovenskej republiky za svoju politickú činnosť).

Ján Smrek

Je predstaviteľom VITALIZMU – umelecký smer, propagoval krásy života, životnú energiu (vitalitu), medzi jeho obľúbené témy patrili žena, láska, nočný život, zmyslové vnemy a pod. Celkovo vyjadroval radostný a optimistický postoj k životu.

Debutoval zbierkou Odsúdený k večitej žízni (večne smädný, večne hľadajúci), je to zbierka osobnej lyriky v ktorej autor naznačuje svoj príklon k vitalizmu, najmä v básni Dnes milujem svoj deň. Báseň vyjadruje radostný postoj k životu, túžbu autora prežiť život naplno.

Zbierka Cválajúce dni – kľúčová vitalistická zbierka. Titulná báseň zbierky s rovnakým názvom opisuje jazdcov cválajúcich na koňoch, ktorých bezhlavý cval vyjadruje rýchle plynutie času. Jazdcov autor prirovnáva k mladej generácii, ktorá chce svoj život prežiť naplno, ktorá chce využiť rýchlo plynúci čas.

V básnickej skladbe Básnik a žena Smrek spracoval ľúbostnú tematiku. Zbierka patrí medzi klenoty slovenskej ľúbostnej lyriky. Má 5 častí, opisuje stretnutia autora s neznámou ženou počas štyroch ročných období a po desiatich rokoch. Básnik v nej vzdáva hold žene ako takej, žene vo všeobecnosti, vzdáva hold láske ako pozitívnej životnej sile, opisuje rôzne podoby lásky, ako jeden z prvých slovenských básnikov vnáša do ľúbostnej poézie erotické motívy.

V čase druhej svetovej vojny písal protivojnové básne, ktoré vydal v zbierkach Hostina, Studňa.

Emil Boleslav Lukáč

básnický a myšlienkový protipól Jána Smreka. Bol vyznavačom dolorizmu. Dolorizmus – umelecký smer s pesimistickým pohľadom na svet, presadzuje sebatrýzeň, bolestínstvo. (Via dolorosa – krížová cesta).

Debutoval básnickou zbierkou Spoveď v ktorej po prvý krát prezentoval dolorizmus. Báseň obsahuje osobnú lyriku, autor v nej prechádza istým sebaodhaľovaním, stavia sa do pozície trpiteľa za hriechy všetkých.

Zbierka Dunaj a Seina vznikla v čase autorovho pobytu v Paríži, kde študoval. Autor porovnáva dva svety, svet veľkomesta v ktorom sa ocitol a v ktorom trpí a svet domova, ktorý považuje za harmonický. Rieky v názve zbierky symbolizujú tieto dva svety. Zbierka je poznačená pesimistickým pohľadom na svet.

V čase vydania Smrekovej zbierky Básnik a žena vychádza Lukáčova zbierka ľúbostnej poézie s názvom O láske neláskavej. Aj keď ide o zbierku ľúbostných básní, autor si všíma nešťastné podoby lásky, naznačuje že láska spôsobuje bolesť a utrpenie.

Nna hrôzy vojny reagoval vydaním zbierok Moloch, Bábel. (Moloch bol staroveký boh, ktorému prinášali ľudské obety. Autor ho prirovnáva k vojne. Bábel – Babylon je bilbickým mestom, ktoré je symbolom chaosu a nedorozumenia medzi ľuďmi)

Katolícka moderna – termínom katolícka moderna označujeme tvorbu kňazov (najmä katolíckych), ktorí v medzivojnovom období tvorili duchovnú poéziu a zároveň využívali niektorý z avantgardných umeleckých smerov. Ich duchovnú poéziu delíme na:

 a) časovú – reagovali ňou na aktuálne dobové problémy

 b) nadčasovú – týkala sa „večných“ otázok ako je napríklad zmysel    života, viera v Boha

Predstavitelia katolíckej moderny – Rudolf Dilong, Janko Silan

Rudolf Dilong – vedúca osobnosť katolíckej moderny. Po nástupe komunizmu emigroval do Južnej Ameriky, neskôr žil v USA, kde aj zomrel. V jeho tvorbe z obdobia emigrácie cítiť smútok za domovom, do ktorého sa z politických dôvodov nemohol vrátiť.

Vo svojej tvorbe zaujímavo spojil tradičné motívy duchovnej lyriky a prvkami modernej poézie. Využíval prvky surrealizmu a poetizmu, rád experimentoval s formou verša.

napísal zbierky: Mladý svadobník, Helena nosí ľaliu a iné.

Báseň Za múrom kláštora – ide o báseň osobnej lyriky, kde autor vyjadruje svoje hlboké vnútorné pocity, vyjadruje svoj vnútorný nepokoj a pocit úzkosti ktorý zažíva v kláštornej cele. Svoj pobyt v kláštore prirovnáva k väzeniu, jediným kontaktom so svetom je pre neho oblok. Má pocit bezvýchodiskovosti, volá na Boha, aby mu osvetlil jeho budúcnosť.

*********************************************************************************************************************************

19. Zobrazenie 2.svetovej vojny v slovenskej literatúre   V. Mináč, A. Bednár, R. Jašík,

Slovenskí autori, ktorí vo svojich dielach zobrazovali ľudský odpor proti fašizmu, mali zväčša vlastné skú senosti z bojov v 2. svetovej vojne. Zobrazovali utrpenie obyčajného ľudu, židovskú genocídu, SNP, takisto aj porovnávali, ukazovali život na nemeckej strane a na strane odporu, čiže povstania. Medzi najvýznamnejších autrov patria Vladimír Mináč, Rudolf Jašík a Alfonz Bednár .

V. Mináč  - bol aktívny účastník povstania. Ako spisovateľa ho zrodilo povstanie a s témou povstania aj vstúpil do literatúry, čo sa hneď objavilo v jeho prvotine Smrť chodí po horách. Smrť chodí po horách je svedectvo o povstaní aj o autorovi.. Zobrazuje dve dejové pásma. V jednom je postava Jána Lotára, partizána bojujúceho v horách, kým v centre druhého je Janov brat Peter, ktorý sa dostane po zatlačení povstania do hôr do koncentračného tábora. Román vyznieva ako hľadanie zmyslu života. Román Včera a zajtra je voľným pokračovaním prvého Mináčovho románu. Zobrazuje, ako sa účastník SNP zaraďuje po vojne do normálneho života. Peter Lotár sa vrátil z koncentračného tábora a Mináč zobrazil jeho vnútorný konflikt, od rezignácie k nájdeniu zmyslu života v práci a v kolektíve.

Vrcholným dielom V. Mináča, ktorého zhodou okolností témou je vojna, SNP a život ľudí pred, cez a po vojne, je trilógia Generácia :
Prvá časť má názov Dlhý čas čakania a hovorí sa v nej o slovenskom klérofašistickom štáte. Je obrazom fašizmu, obmedzovania ľudských slobôd, vojny, ale aj síl, ktoré bojujú za slobodu národa. Časť postáv sú ľudia, ktorí nechcú mať s fašizmom nič spoločné, chránia si vlastnú slobodu, žijú v očakávaní zmeny. Inú skupinu tvoria postavy rozličným spôsobom spojené s fašizmom. A napokon tu vystupujú postavy, ktoré pripravujú pád fašizmu a klérofašistického štátu prípravou SNP.
Druhá časť nesie názov Živí a mŕtvi. Jej podstatou je SNP. Pre postavy, ktoré patria do okruhu autorovej generácie, je SNP uvedomovacím procesom, hľadaním záchytných opôr. táto časť trilógia je spojená predovšetkým s postavou Janka Krapa a komisára Bendeho. Vykresľuje tu morálny profil ľudí, ktorí sa dali k nemcom - gardistov.

 Posledná časť trilógie Zvony zvonia na deň, zachytáva obdobie od februára 1946 až po február 1948. Sústreďuje sa na voľby v 1946 roku a na dianie po febrrári 1948. Opäť sa tu stretávame s postavou kapitána Labudu, Marka Uhrína, čatára Kozu, s Olinou, s Jankom Krapom a Evou. Najvýznamnejšia postava je Marek Uhrín, ktorého vývinový proces sa prirodzene dovŕšil vstupom do komunistickej strany.
Z ostatných Mináčových diel môžeme spomenúť román Modré vlny, v ktorom písal o slovenskej mládeži, najmä na brigádách – kriticky sa pozerá na obdobie budovanie Trate mládeže a Priehrady mládeže.

Rudolf Jašík  - je druhym autorom, u ktorého je badatelný výskyt témy povstania a boja ľudí proti fašizmu. Takisto ako Mináč využíva vlastné skúsenosti z povstania. Známym sa stal až po svojej smrti. Téma vojny je zobrazená v jeho románe Námestie svätej Alžbety. Atmosféra vojny, z doby Slovenského štátu, ktorý nazýva Farskou republikou. Príbeh lásky proletárskeho chlapca Igora a židovského dievčaťa Evy. Vo svete krutého fašizmu, plného desu a hrôzy, s praxou rasovej perzekúcie, zabíjania a vraždenia nemá táto láska výhliadky a končí sa tragicky - zastrelením Evy. V románe je sledovaný aj širší obraz ľudí ( najmä z radov židovského obyvateľstva ) a medziľudských vzťahov v malom meste, ale aj dusná atmosféra strachu a hrôza smrti, ktorú rozosieval fašizmus. V románe je vykreslená filozofia rezignácie židov, nad ktorými sa vznáša príznak koncentračných táborov. Na opisy využíval Jašík symboliku farieb ( čierne uniformy ), metaforu, priamu a nepriamu reč ..

Autor v diele opisuje osudy židov počas 2. svetovej vojny. S osudom židovského dievčaťa Evy je úzko spätý život mladého chlapca Igora Hamara. Obaja žijú na periférii, v štvrti chudobných, na námestí svätej Alžbety. Igor bol jedináčik, otec mu zomrel na týfus, matku trápi choroba, nemôže ani poriadne vstať z postele. Igor je na všetko sám. Kvôli otcovej smrti nedokončil štúdium, je nezamestnaný, pomáha ako robotník, upratovač či nosič na stanici. Stretáva sa každý večer, pod orechom neďaleko kostola na námestí s Evou. Dozvedá sa od nej, že do mesta prišli nemecké vojská a od ďalšieho dňa musí každý žid nosiť Dávidovu hviezdu.
Igor sa obáva o Evin osud. Ďalšiu noc sa vyspí s pani Ernou, mladou vdovou, ktorej bol zo stanice odniesť kufor a tá ho z rostopaše zviedla. Igor sa preto cíti voči Eve previnilo a rozhodne nepriznať sa jej. Obuvník Maguš mu poradí, aby dal Evu prekrstiť. Navštívi miestneho farára, no ten od neho chce 10 000 korún za prekrstenie.
Kariéra bývalého holiča Flórika zatiaľ naberá grády. Je povýšený na plukovníka, pretože vstúpil do HSĽS, má moc. Využíva ju na svoje obohatenie. Sľúbi bohatej židovskej rodine kožušníka Heldera, že ju prevedie za hranice, no odvezie jej členov do poľa a tam postrieľa, zakope a užíva si ich majetok. Platí aj Žltému Dodovi za to, aby spisoval mená židov, čo nenosia hviezdu. Ten však píše, kto mu napadne.
Igor nemôže zohnať peniaze. Nedá mu ich ani Evin otec, Samko Weimann, ani pani Erna. Nakoneic Maxi Schlesinger, spoločník Samka, odpredá tomuto kone a 12 000 korún dá Igorovi. Kňaz sa však nechce nechať zavrieť, preto Evu odmietne prekrstiť.
Flórik so spolupracovníkom Hasom zhromaždili na námestí všetkých mladých židov a zavreli ich do židovskej školy. Medzi nimi aj Evu. Keď takmer všetkých židov zhromaždia na lúke za mestom, nemecký major dá bezdôvodne zastreliť osemročného chlapca.

Keď Eva a ďalší dvaja mladí židia, čo s ňou boli zavretí v židovskej škole, chcú pochovať mŕtvolu, padnú pod výstrelmi zo samopalov nemeckých vojakov. Eva zomiera s Igorovým menom na perách. Samko, Evin otec, si až vtedy uvedomil, že jeho skúposť mu zabila dcéru. Rozhodne sa, že nebude ďalej žiť v strachu a v ponížení. Na večeru preto jeho žena prichystá otrávenú polievku. Najskôr zomiera najmladší syn, Róbert. Potom jeho rodičia.
V Igorovi dozrieva pomsta za Evinu smrť. Vystriehne si Flórika v noci, železnou tyčou ho umláti na smrť do hlavy a odvlečie na nezastavaný priestor. Sám sa chce potom utopiť v rieke, kam najskôr hodil tyč - vražedný nástroj. No obuvník Maguš ho odhovorí od jeho činu a spolu odídu z mosta.

Románovú tvorbu uzatvára román Mŕtvi nespievajú. Vyšiel nedokončený. Opisuje vojnu v dvoch pásmach - východný front a slovenské zázemie ( oblasť, kde spolu žijú Slováci a Nemci ). Román je rozšírený o motív citového a myšlienkového procesu slovenských vojakov na fronte, ich poznávanie, že bojujú za cudzie záujmy, ich nespokojnosť a nedôveru voči všetkému a najmä voči dôstojníkom. Ústrednou postavou je poručík Kľako, sa chce brániť pred nezmyselnosťou vojny svojím cynizmom a ľahostajnosťou. Neskôr, na fronte, však začína otvorene nenávidieť nemcov. Nájde si cestu k prostým vojakom a napokon si získava ich dôveru.


Alfonz Bednár -  bol ideovo a umelesky zrelý prozaik. Jeho román Sklenný vrch je jeho pohľad na človeka, ktorého chápe v celej jeho zložitosti, podmienenej jeho životným prostredím. Z kompozičného hľadiska je to tzv. román s tajomstvom. Bednár vyšiel z presvedčenia, že človeka súčasnosti rozlične determinuje minulosť. V románe to je SNP. Hlavnou postavou románu je Ema Klaasová, ktorá si píše denník a z neho sa dozvedáme o jej rodinnom prostredí a jej citových vzťahoch k trom mužom - Partizánovi Milanovi Kališovi, ktorého fašisti zajali a umučili, Zolovi Ballovi, jej snúbencovi, s ktorým sa rozišla a manželovi, inžinierovi Solanovi, ktorého má rada, ale nechce mu povedať o svojich tajomstvách. V románe sa strieda niekoľko časových rovín. Významné miesto v Eminom živote má Tichá dolina, kde Ema prežila najkrajšie chvíle života s Milanom Kališom, ktorý je tam pochovaný. Mala tam ísť aj so snúbencom Zolom a znova sa tam chystá s manželom. Posledná Emina cesta sa neuskutočnila. Keď už bolo všetko na ňu pripravené, Ema zomrela po nešťastnej náhode na stavbe. Manžel po jej smrti nachádza denník a cez dojmy a spomienky Emu spoznáva, aká v skutočnosti bola. Autor sa tu prejavil nielen ako skúsený epik, ale hlavne ako vynikajúci psychológ človeka s individuálnym osudom. Román je príbehom o osudovom vzťahu minulosti a prítomnosti.

**************************************************************************************************************************

20. Zobrazenie ženských postáv v dielach autorov slovenskej literatúry        

 Ženské postavy v SL rôznych literárnych smerov sú zobrazené rôzne. Záleží na tom, v akom období a spoločenskom prostredí sa príbeh odohráva, aké postavenie a úlohu má ženská postava v konkrétnom literárnom diele. Môže byť hlavnou alebo vedľajšou postavou, môže byť spracovaná podrobnejšie – s dôslednou analýzou povahy a správania, či len ako epizodická.                                                        

Dvojica postáv z poviedky ŤAPÁKOVCI    ( B. S. Timrava – realizmus)                                                                                                                     

Rodina Ťapákovcov žije zaostalým spôsobom v dome, v ktorom žili ich predkovia. Je ich 16 a nedajú sa rušiť zo svojho lenivého života. Sú so všetkým spokojní, mrzí ich len, v dome nie je poriadna gazdiná. Najstaršia nevesta je IĽA, ktorú pre povýšenosť nazývajú KRÁĽOVNOU. Ona sa cíti byť gazdinou, ale ostatné ju neuznávajú, lebo sa im nepáči, že im drží kázeň pre každú maličkosť. Iľa chce zmeniť zaostalý spôsob života ťapákovskej rodiny. Ide odhodlane za svojím cieľom. Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, dokonca odchádza z domu a snaží sa žiť inak, lepšie. Vďaka svojej vytrvalosti dosiahne, že aj jej muž Paľo odíde z rodičovského domu. Iľa je teda odvážna, vytrvalá, chce narušiť staré zvyky i napriek odporu ostatnej rodiny. Dokonca na dosiahnutie svojho cieľa má odvahu odísť od muža  a nedbá na to, čo povedia na to ostatní i dedina. Kontrastne vykreslenou postavou je Ilina  švagriná ANČA – ZMIJA. V jej prezývke je skrytá základná charakteristika. Anča je stará dievka. Je najtragickejšou postavou v tvorbe autorky. Timrava vykreslila jej charakter pomocou protikladu : vnútri je citlivá a nežná, no jej osobné nešťastie ju robí závistlivou, zádrapčivou a drsnou. Túži byť milovaná, no zostáva jej len vyšívanie čepcov pre nevesty a žiaľ z radosti iných. Zmijou je  pre svoj ostrý jazyk a studené srdce. Je síce pekná v tvári, ale lámka jej skrivila nohy. Je veľmi citlivá, ale uštipačná. Svojou pracovitosťou sa  odlišuje od ostatných, ale z trucu chce, aby všetko zostalo pri starom.                                                                                                                 

 

Pani Rafiková   autor J. Jesenský  medzivojnová lit.                                                                                                        

Postava je z rovnomennej poviedky .Postava je  produktom malomestskej morálky medzivojnovej republiky. Je to dáma v rokoch, malej, okrúhlej postavy. Dbá o svoj zovňajšok a zakladá si na svojom spoločenskom postavení.Má služobníctvo, svojej dcére Miluške nedovolí pracovať, lebo ju nekriticky miluje a myslí si, že je dokonalá. V skutočnosti je to povrchné dievča.Svojho manžela neustále napomína a poučuje. Milušku by chcela vydať za  za dobrú partiu. Keď dcéra odíde z domu s vikomtom ( šľachtický titul), netrápi sa o dcéru, ale vzdychá nad sebou a nad tým, čo povedia ľudia. Bojí sa, že si pokazí povesť a utrpí jej spoločenské postavenie. Je falošná a veľmi klebetná. Je malomeštiacky hlúpa, klame a najviac jej záleží na tom, čo robia iní.  Vidíme tu všetky formy výsmechu: od karikatúry (opis hlavnej postavy) až po hyperbolu ( opis postavenia pána Rafiku v rodine ).                                                                                                

                                                                                                              

Matka  autor Július Barč  - Ivan   medzivojnová dráma                                                                                                       

Hlavná postava Anna Pavlíčka je tragickou postavou. Je vdova. ( muž jej zahynul v bani). Anna má zvláštnu schopnosť, ktorá ju napĺňa strachom – dokáže predvídať budúcnosť. Má dvoch synov, ktorí sú povahovo úplne odlišní. Snaží sa zabrániť rozvadeným synom, aby si navzájom ubližovali, lebo doteraz bol Paľo v Amerike a Jano mu prebral dievča. Jej tragické postavenie je v tom, že ako matka má oboch synov rovnako rada a snaží sa o tom presvedčiť  aj Jana, ale ten jej neverí.  Jej vidina blížiacej sa tragédie sa postupne napľňa.  Po  návrate Paľa z Ameriky sa konflikt medzi bratmi vyostruje. Matka si premyslela, ako zmieriť oboch synov, aby  zabránila bratovražde.Nastrojila matkovraždu, ale z hľadiska jej osobného rozhodnutia išlo o vopred naplánovanú samovraždu. V tejto postrave vidíme nadľudskú silu materinskej lásky. Jej obeta vyrovnáva pomer síl medzi synmi: medzi silným Janom a slabým Paľom. Svojou obetou sa vlastne vzbúrila proti  osudu, Bohu, lebo nechcela, aby brat zabil brata.                                                                                                                                                                                        

 

Ema Klaasová    z románu Sklený vrch , autor Alfonz Bednár       próza po roku 1945                                                  

Ema Klaasová je hlavnou hrdinkou  a rozprávačkou príbehu. Píše si denník, ktorý po jej tragickej smrti na stavbe nájde jej manžel a začne ho čítať.Ema sa rozhodne písať denník, aby sa vyrovnala najmä so svojou minulosťou. Svojho súčasného manžela má rada, ale nechce sa mu zveriť s tým, čo prežila počas Povstania a vojny. V jej záznamoch sa prelína minulosť                                           

spojená s Tichou dolinou a jej prvou  a najväčšou láskou  partizánom Milanom Kališom  s prítomnosťou, ktorá je spojená so stavbou hydrocentrály na začiatku 50 –tych rokov. Ema  má zložitý vnútorný život, pretože počas neho mala tri dôležité vzťahy s mužmi : partizán Milan Kališ , s ktorým sa zoznámila počas ukrývania sa v Tichej doline ( skrývala sa pred gestapom, pretože ju udal vlastný otec, Nemec, obdivujúci Hitlera). Čakala s ním dokonca dieťa. Milana však chytili Nemci a umučili ho . Ona sa to dozvedela až neskôr. Ďalším mužom v jej živote bol snúbenec Zolo Balla, , vypočítavý, sebecký a nespoľahlivý. Tretím mužom bol jej manžel ing. Solan, s ktorým žila a spolu pracovali na stavbe. Postava Emy je silne psychologicky spracovaná, má vlastný vnútorný svet a svoj osud. Vďaka nej máme možnosť vidieť historické udalosti ako vojna a Povstanie očami ženy. Ema je morálne čistá, no poznamenaná osobnými traumami ( otec Nemec, fašista, sklamanie v láske, vlastnou vinou spôsobená neplodnosť ).        

****************************************************************************************************                                                                    

21. ÚSTNA ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ

Bola lit. poddaného ľudu.Sú to diela neznámych autorov, ktoré sa zachovali ústnym podaním. Vznikla dávno pred písanou literatúrou. V tomto období  už odumierali obradové a magické prvky a uplatňovala sa kresťanská ideológia. Postupne sa formovali slovesné žánre. Táto lit. je základom litteratúry každého národa.Diela ĽS  vo svojich jednotlivých druhoch zachytávajú životné skúsenosti a múdrosť ľudu. Na písanú literatúru mala veľký vplyv. Neskôr však vládnuce vrstvy začali uprednostňovať písanú lit. a ĽS zostáva literatúrou  obyčajného ľudu.                                                                           

ĽS sa člení:  

1. ľudová lyrika

2. ľudová epika

3. ľudivá dráma

4. Malé formy ľudivej slovesnosti ( pranostiky, porekadlá )

                                                     

ZNAKY  ĽS :

• anonymný tvorca                                                                                                                                                                         
• kolektívnosť
• šírenie ústnym podaním
• existuje súčasne s umeleckou literatúrou
• zachytáva život obyčajného človeka

                                                                                                                              

ZNAKY UMELEJ LIT.                                                                                                                                                     

•  autor je známy                                                                                                                                                                        
• vydáva sa vedome, rozširuje sa formou článkov a kníh                                                                     

ĽS , jej celkový charakter a obsahové zameranie je ovplyvnené spoločensko- historickými javmi. V ranofeudálnom období bola spätá s pracovným procesom a rôznymi magickými obradmi.Jadrom ĽS je KALENDÁRNY OBRADOVÝ FOLKLÓR. Diela sú späté s kalendárom a prácou počes celého roka.(piesne, dramatické prejavy, zariekania, zaklínania, hádanky, príslovia, porekadlá,pranostiky). Napr. pálenie Moreny, vítanie jari, Vianočné zvyky.                                                                                                                                                                                  

RODINNÝ OBRADOVÝ FOLKLÓR diela späté s rodinným životom.(krst, svadba, pohreb). 

Z prozaických žánrov sa rozvíjala najmä ľudová ROZPRÁVKA ( báje, zvieracie,fantastické,miestne povesti).                                                                                                                                           

STRUČNÉ DEJINY ĽS

ĽS prechádzala veľkými zmenami najmä od 2. pol. 15. storočia. Vznikajú nové slovesné  žánre , ktoré sa viažu na významné historické udalosti za Mateja Korvína a na boje proti Turkom. Vznikali historické piesne, hist. povesti spojené s postavou Mateja Korvína. Zobrazujú ho ako dobrého a spravodlivého panovníka. (16. a17. st.)  K tureckým vpádom sa viažu aj balady, ktoré opisujú trpký osud a osobné tragédie obyčajného človeka.( Rabovali Turci...  , Ten turecký mýtnik ).                                                                                                                                       

Koncom 16. a najmä v 17. storočí sa formovali regrútske a vojenské piesne. Zobrazovali vojnové útrapy ľudu , či zverbovaných mládencov (Hory, hory, čierne hory...)                                                            

Z prozaických žánrov sa rozvíjali zvieracie rozprávky, legendické rozprávky  , miestne povesti (Medveď a líška, Popolvár a Valibuk, O troch grošoch ). V neskoršom období prevažovali realistické humoristické a satirické rozprávky.   V 2. pol.17. a 18. stor. sa rozvíjala piesňová lyrika, najmä balady., sociálne piesne so zbojníckou tematikou.( Juraj Jánošík) .      

                                                            

   ĽS A ROMANTIZMUS                                                                                                                                                                    

                                                                                                            

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa prejavil nebývalý záujem o ĽS. Čerpali z nej najmä štúrovci , pre ktorých sa stala vyjadrením NÁRODNÉHO SEBAVEDOMIA.                                                              

Už v období klasicizmu sa zbieraním ľudových piesní zaoberal Ján Kollár , ktorý ich vydal pod názvom NÁRODNIE SPIEVANKY.                                                                                                                         

V období romantizmu podporil záujem o ĽS Ľ. Śtúr, pretože vo svojom diele O NÁRODNÝCH POVESTIACH A PIESŇACH PLEMIEN SLOVANSKÝCH  rozoberal ľudové piesne slovanských národov a veľmi ich ocenil. ĽS bola pre štúrovcov  silným prameňom pre ich literárnu tvorbu. ( stránka formálna, obsahová, rým, rytmus, prozódia, stavba verša, ľudový slovník ap. ) Podľa Štúra je ĽS dôkazom o literárnom cítení ľudu a odráža sa v nej aj tvorivá úroveň národa. ĽS sa inšpirovali aj :                                                                                                    

Samo Chalupka  sú to napr. básne s jánošíkovsku a protitureckou tematikou  JUNÁK , KRÁĽOHOĽSKÁ , LIKAVSKÝ VäZEŇ, TURČÍN PONIČAN, BRANKO,   BOJ PRI JELŠAVE.

Často bol úryvok z ľudovej piesne podnetom pre vznik    celej básne                                                                                                                                                        

Andrej Sládkovič  lyricko – epická básnická skladba DETVAN                                                                                      

Janko Kráľ     balady  ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO ap.                                                      

Ján Botto        lyricko – epická básnická skladba SMRŤ JÁNOŠÍKOVA                                            

**************************************************************************************************************

22. Literatúra ako umenie

LITERATÚRA

(z lat. litera – písmeno) je súbor textov (z lat. textum – utkané), t. j. všetkých existujúcich písomne zaznamenaných jazykových prejavov ľudstva.

a) v širšom slova zmysle: vecná literatúra (odborná, publicistická, administratívna) + umelecká literatúra

b) v užšom slova zmysle: umelecká literatúra

LITERÁRNY SYSTÉM A LITERÁRNE PODSYSTÉMY

je sústava všetkých jednotlivých literárnych diel. Základ tvorí umelecká literatúra, ktorá je dopĺňaná literárnymi podsystémami. Tie sa len čiastočne prekrývajú s esteticky a umelecky náročnou literatúrou. Ich funkcia je prevažne poznávacia, zábavná a výchovná.

1.) Populárna literatúra – pre nenáročného čitateľa (dejovosť, emocionálnosť, senzačnosť)

2.) Dobrodružná literatúra – pútavý dej (zdôraznený motív nebezpečenstva)

3.) Literatúra faktu – poznávacia funkcia (literárne spracovanie vedeckých materiálov)

4.) Vedecko-fantastická literatúra – dej smerujúci do budúcnosti (fantastické prvky)

5.) Literatúra pre deti a mládež – pre mladého čitateľa (do 15 rokov)

6.) Slovesný folklór – súhrn ľudovej kultúry a kultúry dedinského človeka

LITERÁRNA VEDA

je spoločenskovedná disciplína skúmajúca literárne dielo, literárnohistorický vývin, javy literárneho života a percepciu literárneho diela. Zaoberá sa len hodnotnou (umeleckou, krásnou, beletristickou) literatúrou.

Vyvinula sa z filológie (náuka o jazyku a literatúre konkrétneho národa). Úzko spolupracuje s estetikou, jazykovedou, folkloristikou a literárnou metodológiou.

1.) Literárna teória – objektívna disciplína skúmajúca teóriu literárneho diela a procesu jeho tvorby

2.) Literárna história – objektívna disciplína skúmajúca vývin literatúry a faktory naň vplývajúce

3.) Literárna kritika – subjektívna disciplína skúmajúca účinok diela na spoločnosť a jeho (umeleckú) hodnotu

LITERÁRNE DIELO

- umelecký artefakt

- ústny a písomný prejav v konkrétnom jazyku

-jazykový výtvor vyznačujúci sa osobitým spôsobom vyjadrovania a účinkom

Literárne dielo má znakový charakter a nesie duchovnú hodnotu. Zohráva pritom úlohu komunikačného prostriedku.

LITERÁRNA KOMUNIKÁCIA

Literárne dielo vzniká až pri jeho čítaní a interpretácii. Táto je subjektívna (tzv. individuálna čitateľská interpretácia), pretože na ňu vplýva

1.) čitateľský vkus

2.) čitateľská skúsenosť

3.) druh čitateľa (naivný, sentimentálny, …)

Čitateľ umelecky hodnotnej literatúry by mal pocítiť estetické prežívanie, čo je prúd estetických zážitkov.

ZLOŽKY LITERÁRNEHO DIELA

Každé literárne dielo má svoj obsah („čo“) a svoju formu („ako“). Literárna teória rozlišuje viacero zložiek:

1.) tematická (obsahová)

2.) jazykovo-štylistická

3.) kompozičná

ŠTRUKTÚRA LITERÁRNEHO DIELA

je systém väzieb medzi jednotlivými obsahovými zložkami. Tvorí obsah, resp. tematickú zložku literárneho diela.

Téma je výsek skutočnosti zobrazovaný literárnym dielom, skladá sa z motívov. Témy postáv tvoria napr. motívy vzhľadu a povahy, téma prostredia zvykne byť opísaná v autorskom texte.

Viď. Teória literatúry.

**********************************************************************************************************************

23. Zobrazenie lásky  v slovenskej literatúre

Vybrať diela podľa vlastnej čitateľskej skúsenosti napr:

Ján Kollár / klasicizmus/ - Slávy dcéra - / láska k Frederike Schmittovej - zobrazenej ako Míny . Lásku k žene spája láskou k vlasti- polovicu srdca dáva Míne a polovicu vlasti/

Andrej Sládkovič  /romantizmus/  Marína  - / láska k Márii Pišlovej a láska k vlasti - " vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú

v peknej otčine a obe v jednom objímať.." /

Martin Kukučín / realizmus/  Neprebudený - žartovanie o láske zo strany Zuzky Bežanovie sa zmenilo na tragédiu Ondráša Machuľu.

Margita Figuli / naturizmus/ Tri gaštanové kone -  takmer rozprávkový príbeh Petra a Magdalény, ktorých vzťah chcel pokaziť Jano Zápotočný.

Rudlof Jašík / literatúra po roku 1945 / Námestie Svätej Alžbety / - príbeh lásky židovky Evy a Igora počas 2. svetovej vojny v období deportácií židov do koncentračného tábora.

... a ďalšie dieľa na základe vlastného výberu.

****************************************************************************************************************************

24 . SVETOVÁ LITERATÚRA PO ROKU 1945   - európska literatúra                                                                                                              

 V európskych literatúrach, najmä vo francúzskej sa v tomto období objavujú nové umelecké smery. Nimi sa inšpirujú aj ostatné literatúry.                                                                                                                  

Existencializmus -  ( z lat.  existere = byť, jestvovať ).

• Zaoberá sa otázkami bytia, existencie človeka. Počas 2. svetovej vojny, keď ľudia stratili životné istoty, zmocnila sa ich beznádej, prirodzene začali hľadať zmysel života. – vznikol existencalizmus.
• Autor skúma jednotlivca, nie skupinu ľudí. Skúma ho vtedy, keď je hrdina bezmocný a nachádza sa v krajnej situácii. ( napr. človek je blízko smrti, vtedy sa odhalí , aký je.)
• Hľadá zmysel života  - môže ním byť sloboda.  Keď je človek slobodný, prekoná pocit nezmyselnosti.                                                                    

JEAN PAUL SARTRE                                                                                                                   

Zakladateľ existencialistickej literatúry. 1964 – Nobelova cena za lit.  odmietol ju. Rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie blízko smrti, keď už nič nemôže hrať ani predstierať. Vidieť to najmä v zbierke kratších próz Múr                                                                        

Titulná poviedka MÚR je sondou do vnútra človeka odsúdeného na smrť, ktorý trávi posledné hodiny života v cele s ďalšími odsúdencami. Volá sa Pablo Ibbieto. Autora nezaujíma, prečo je vo väzení, zaujíma ho len prítomnosť, že je blízko pred popravou. V pozadí sa odohráva španielska občianska vojna. Pabla podozrievajú, že skrýval u seba republikána Ramona Grisa. Ostatné je zahalené. V závere mu sľúbia život, ak prezradí úkryt Ramona. Skôr zo žartu ako zo snahy oddialiť popravu navraví odsúdený vyšetrovateľom, že Gris sa skrýva na cintoríne. Ani netušil, že Ramon sa tam naozaj skrýval. Čaká, že ho popravia, ale ho iba odvedú do väzenia. A tak sa z neho stáva zradca a nie človek odhodlaný obetovať pre iného život. Zistil, že jeho život nemá zmysel.     

                                                                                                                                          

Absurdná dráma -  v 50- tych rokoch 20. storočia sa začala rozvíjať absurdná dráma.

• Vychádzala z existencialist. filozofie. Narúša klasickú drámu – jej princípy.
• Nemá súvislý dej, zápletku, neexistuje v nej motivácia konania postavy, nemá rozuzlenie.
• Hrdina je osamelý, neschopný komunikácie, nemá spoločenské postavenie, nemá ciele, len tak žije zo dňa na deň.
• Jazyk neslúži na dorozumievanie ! Monológy sú nesúvislé, nelogické. V dialógoch jedna replika nenadväzuje na druhú.
• Dôraz sa kladie na detail. Rýchle sa striedajú obrazy (filmová technika ) alebo je celá hra jeden obraz.
• Antidráma uplatňuje znaky symbolizmu, surrealizmu.
• Charakteristika postáv nie je podstatná, mená sú často všeobecné. Herci nepoužívajú kostýmy

Zakladateľom je     SAMUEL BECKETT                                                                                                                             

Írsky autor,písal po anglicky, neskôr po francúzsky.1969- Nobelova cena za literatúru. Najznámejšia hra  ČAKANIE NA GODOTA   - antidráma v 2 dejstvách.

1.dejstvo

Dej prebieha na neurčitom mieste, v neurčitý čas .Celá scéna je jeden obraz. Na pódiu je jeden strom. Toto pódium prestavuje dedinskú cestu a sú tu dvaja tuláci Estragon  a Vladimír. Stoja a čakajú na Godota. Nevedia, kde ho majú čakať, kedy ho majú čakať, nevedia, kto to je a netušia, čo môže pre nich urobiť. Kým ho čakajú,  vedú rozhovor- nelogický. Tento rozhovor je prerušený tým, že cez javisko prejdú dvaja herci. Predstavujú pána a otroka. Otrok je symbol ponižovania. Pán sa správa povýšenecky, otrok je pasívny. Pán sa zastaví pri tulákoch. Oni mu vysvetľujú, že čakajú na Godota. Neskôr príde malý chlapec a povie, že dnes pán Godot nepríde, možno zajtra. Tuláci sa rozhodnú obesiť sa. Povraz sa však pretrhne. Uvažujú o tom, že odídu. Ale nakoniec zostanú tam.                                                                                        

2.dejstvo

Zasa dvaja tuláci čakajú na Godota. Znova sa vedie nelogický rozhovor. Potom prichádzajú pán a otrok. Otrok však vedie pána, lebo pán oslepol. ( nikoho neponižuj, lebo nevieš, kedy ho budeš potrebovať). Rozprávajú sa.  Príde zasa  malý chlapec a znova povie, že pán Godot nepríde.                                                                                                                                                   

Kto je Godot?  Godot je Boh, alegória čakania, (pád komunizmu), smrti, nádeje.                                                                   

Je to hra o čakaní, ktoré neprináša žiadny výsledok. Postavy sa pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého nie je žiadny únik.                                                                                                        

Neorealizmus- na začiatku 50 – tych rokov sa v lit. , ale aj vo filme sformoval neorealizmus.

 ( z gréc. neos – nový,  lat.  realis – skutočný ) .

• Nadviazal na realistické  tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska.
• Hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia vidieka i veľkomestských štvrtí. Rozvinul sa najprv  vo filmovom  umení, výtvarnom a potom v literatúre.
• Vznikol ako opozícia proti fašizmu. Vyjadruje odpor proti fašizmu a vojne,  skutočnosti nie sú analyzované, len sú spomenuté ako prítomnosť,
•  dej prebieha vo veľkomeste Miláno alebo Rím, kontrast  :  boháči a chudoba, zobrazuje sa aj vidiek ako porovnanie s mestom. Na dedine sa zobrazuje život juhotalianskych roľníkov a bezzemkov, hrdinovia sú obyčajní ľudia, so všetkými problémami.
• Autori používajú postup naturalizmu (drsné, expresívne vyjadrovanie), postup existencializmu ( nuda a ľahostajnosť – hlavný životný štýl hrdinov ),  Autori využívajú ľudový jazyk, nekomplikované vyjadrovanie, krajové dialekty slang, vulgarizmy. Diela sú písané v 1. osobe j. č. – autentickosť príbehu. Autor sa stotožňuje s názormi hrdinu vtedy, ak začne bojovať za zlepšenie životných podmienok.                                                                                                                                                                                                                                                                                   

ALBERTO MORAVIA                                                                                                                                                                                                                                                                          

Román VRCHÁRKA – román o vojne, ale najmä o násilí, utrpení, ktoré vojna prináša. režíroval . Dej prebieha v Ríme v chudobnej štvrti, kde žije vdova CESIRA s dcérou ROSETTOU.  Do r. 1943 sa vedia ako tak prebíjať, ale keď sa situácia v Ríme zhoršila, odchádzajú do hôr. Tam chcú prečkať front. Prežívajú rôzne príkoria, okradnú ich, sú vlastne utečencami. Nakoniec ich znásilnia marockí vojaci, ktorí prišli s oslobodzovacou armádou. Sú zničené fyzicky, aj psychicky. Vracajú sa do Ríma, chcú na všetko zabudnúť a začať odznova. Autor poukazuje na to, ako trpia vo vojne nielen jednotlivci, ale celý národ.  ( Mussolini ). Cesira : Možno bol náš život úbohý, plný nejasností a omylov, ale predsa len to bol jediný život, ktorý máme žiť.      

                                                                                                                               

RIMANKA – román,  v ktorom opisuje život obyčajných ľudí počas fašizmu v Taliansku. Je vyrozprávaný v 1. osobe j. č. a má priamu dejovú líniu. Autor sa zameral najmä na zobrazenie vnútra hlavnej postavy 16 ročnej Adriany. Je obdivuhodne krásna, je dcérou krajčírky. Matka chce, aby sa jej dcéra mala lepšie ako ona. Adriana má plno túžob, ako každý mladý človek. Chce sa vydať, mať deti a čestne žiť. Závidí tým, ktorí žijú v bohatých štvrtiach. Postupne, najmä pod vplyvom matky si        vytvorí teóriu, že hlavným zmyslom života sú peniaze. ( vidí , akú radosť spôsobia matke jej prvé zarobené peniaze).  Začne pracovať ako modelka, zoznámi sa s Ginom , zaľúbi sa a chystá sa na svadbu. Gino ju však len využil, lebo je ženatý. Priateľka ju zoberie na výlet. Tu dostane peniaze za sex. Stáva sa prostitútkou. Konečne má peniaze, ale šťastná nie je. Zisťuje, že peniaze sú dôležité, nie však najdôležitejšie. To je čestnosť a láska. Pod vplyvom materstva  sa chce zmeniť a chce vychovať dobre svoje dieťa. Jej životná filozofia je, že všetci ľudia bez výnimky sú hodní súcitu, už len preto, že žijú a trpia. Autor ukazuje, že správanie ľudí ovplyvňuje spoločnosť a každodenné potreby. Sústredil sa na vnútro postavy ( introvertný román ). I keď bola Adriana prostitútkou, vnútorne zostala čistá.

***************************************************************************************************************

25. SVETOVÁ  LITERATÚRA  DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA - americká literatúra

V roku 1945 sa skončila 2. svetová vojna.  Stala sa medzníkom v novodobých dejinách. Svet sa rozdelil  nielen hospodársky, ale aj v umení. USA  a západ Európy reprezentoval svet demokracie, trhovej ekonomiky, ZSSR a  strednú Európu svet socialistických diktatúr. Obdobie studenej vojny sa predĺžilo až do začiatku 90 – tych  rokov, kedy bol dovŕšený proces postupného rozvratu  soc. systému. V týchto dvoch svetoch sa rozvíjala aj odlišná kultúra. Vo východnom bloku  prevládala metóda socialistického realizmu ( filozofia marxizmu – leninizmu ), každý experiment sa považoval za dekadentný – úpadkový. Estetická funkcia diela bola nahradená  funkciou ideologickou.                                                                                     

V západných literatúrach existovali rôzne filozofické koncepcie, smery, typické tým, že autori  experimentovali  v jazyku, spôsobe tvorby ap. Je tu rôznorodosť tém. Objavujú sa  napr.

Existencializmus, neorealizmus, antiromán, absurdná dráma, magický realizmus      

                                                                                                   

Môžeme hovoriť o dvoch prúdoch autorov :                                                                                                                   

1. objektivizačný prúd – staršia generácia autorov, neexperimentujú ( klasické princípy epiky ), základ je dejovosť, nestotožňujú sa so žiadnou postavou.                                                                                             
2. subjektivizačný prúd   -Autori nastupujúci do lit. v povojnovom období, mladšia generácia, autor preberá úlohu rozprávača, snaží sa na čitateľa zapôsobiť bezprostredným zážitkom, do popredia : pocity a autorova osobnosť.                            

AMERICKÁ LITERATÚRA        

  Bola iná  ako európska, nenapodobňuje ju, je to mladá literatúra, ktorá vznikala v krajine neobmedzených možností. Charakteristická je dravosť, túžba dosiahnuť svoj cieľ všetkými prostriedkami.   V takej spoločnosti sa jedinec často cíti  osamelý, bezmocný, ostáva mu tichá revolta alebo rezignácia. Viacerí autori uplatnili realistickokritický spôsob zobrazenia napr. J. Steinbeck, J. Updike, J. D. Salinger, S. Bellow.                                                                                                               

 JEROME DAVID SALINGER  

Jeho najznámejším dielom  o mládeži je psychologický román   KTO CHYTÁ V ŽITE                                                                             

Je to kultový román vtedajšej mladej generácie. Konfrontuje tu svet detských ideálov so svetom dospelých, hlavný hrdina  Holden Caufield sa búri proti spoločnosti plnej pretvárky a konzumného spôsobu života .  Riešenie vidí v čistej morálke spoločnosti.                                                                  

Holden je 16 ročný mladík, ktorý pochádza z dobrej rodiny, tá mu chce dopriať dobré vzdelanie, je bystrý, ale v škole sa mu nedarí. Jeden polrok  pred Vianocami prepadá zo všetkého okrem angličtiny. Škola ho otravuje, unavuje. Nakoniec z nej odchádza, presvedčený, že sa nejako pretlčie. Bol človekom plným protirečení, cítil, že dospieva, chce patriť do sveta dospelých, ale opovrhuje ním. Jeho reakcie sú plné vzbury a revolty. Ľudí má rád, ale súčasne ich nenávidí. Rád má len sestru Phoebe a brata Allieho. (ten neskôr zomrel – úvahy o smrti.) .

Dej sa odohráva v priebehu 3 dní, keď odchádza zo školy a túla sa po New Yorku.Objavuje život a rôznych ľudí – skúsenosti sú vždy negatívne. Najviac si rozumie s Phoebe, rozpráva sa s ňou – zverí sa jej so svojím snom : žiť na rozsiahlom žitnom poli, ktoré sa končí priepasťou a chce chrániť deti, hrajúce sa pred ňou. On im bráni v tom, aby spadli do priepasti.( žitné pole – Amerika v minulosti, kým ju nezničili továrne a honba ľudí za peniazmi.) Holden sa vzdáva, vracia sa domov. Kapituluje pred svetom dospelých. Celý príbeh rozpráva rok po tom, čo ho prežil. Holden sa napokon vzdáva svojho sna, prekoná psychickú krízu : „ Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého človeka je , že chce pre niečo pokorne žiť.“            

                                                                     

JOHN STEINBECK    

                                                                                                                           

Americký prozaik a dramatik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru ,pochádzal z Kalifornie. Vo svojich prácach sa orientoval na sociálnu tematiku. Venoval pozornosť ľuďom z okraja spoločnosti.Hrdinami jeho próz sú zbedačovaní farmári, sezónni poľnohosp. robotníci, tuláci. Kriticky vnímal ponižovanie ľudskej dôstojnosti, čím dal najavo, že si váži život.                                                

Novela   O MYŠIACH A ĽUĎOCH – tragický príbeh o dvoch poľnohospodárskych robotníkoch, bezdomovcoch, ktorí putujú za prácou a snívajú o mieste, ktoré by mohlo byť ich domovom. ( beznádej chudobných ľudí dôstojne žiť vo „ veľkej „ Amerike).              

                                            

OVOCIE HNEVU  -  veľký román, pri písaní ktorého vychádzal aj z vlastných skúseností.

( Pulitzerova cena ).  Je to sociálno-kritický román. Sú to osudy 3 generácií rodiny JOADOVCOV.  Počas hospodárskej krízy prišli o farmu v Oklahome V období mechanizácie poľnohosp. prichádzajú o prácu mnohí drobní farmári. .Putujú za prácou do Kalifornie. Ich cesta je strastiplná , putujú dlho, postupne niektorí členovia rodiny zomierajú alebo odchádzajú. Polorozpadnutá rodina prichádza do Kalifornie, kde nie je dosť práce, sú štrajky. Preto tu nie sú vítaní. Nespokojnosť prisťahovalcov narastá. „ Ovocie hnevu dozrieva v dušiach ľudí.“Po mnohých strastiach ( pobyt v utečeneckých táboroch, povodne) statoční ľudia nestrácajú nádej na lepší život. V románe sú jasné odkazy na motívy Starého zákona.: Kalifornia je zasľúbená zem, exodus je cesta Joadovej rodiny, ovocie sa mení zo symbolu hojnosti na symbol hnevu. Hrdina je kolektívny, lebo osud Joadovej rodiny vypovedá o osude státisícov ľudí.

Americkí spisovatelia vo svojej tvorbe venovali pozornosť aj zobrazeniu 2. svetovej vojny. Zobrazovali ako  ju prežívajú obyčajní ľudia, ako sa vyrovnávajú s jej hroznými následkami.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                               

JOSEPH  HELLER                                                                                                          

Spisovateľ pochádzajúci z rodiny židovského prisťahovalca. Sám pôsobil počas vojny ako letec. Jeho najznámejším románom, v ktorom odsúdil pomocou humoru a satiry absurdnosť vojny je román:                                                                                                                                                                    

HLAVA XXII                                                                                                                   

Základom diela je humor, paradox, absurdita. Dej zachytáva posledné roky 2. svetovej vojny , keď sa spojenci vylodili na Sicíli. Na malom ostrove Pianosa v Stredozemnom mori je americká letecká základňa, z ktorej štartovali lietadlá, aby ostreľovali  nemecké pozície v se vernom Taliansku. Ústrednou postavou je kapitán Yossarian  (Joserien )- netypický hrdina 2. svetovej vojny, búri sa, nechce bojovať, má silný pud sebazáchovy, nechce zomrieť za nikoho, ani za vlasť, robí všetko, aby sa dostal z vojny ,poburuje ho , že  počas vojny človek  nerozhoduje za seba. Nezmyselnosť vojny reprezentuje ctižiadostivý plukovník  Cathcart ( Keskart ) a záhadná Hlava XXII. Ten predpis nikdy nikto nevidel, ale všetci sa ním riadia . Je to súbor absurdných nariadení, ktorý stavia proti sebe vojaka a armádu. Plukovník zámerne zvyšuje povinný  počet letov, aby vojaci nemohli odísť na dovolenku. ( väčšina je pri nich zostrelená a o to ide ).Vtedy sa Yossarian rozhodne dezertovať z armády a utiecť do Švédska. Až potom bol sám so sebou spokojný.                                                                                                                                

Autor sa snaží opísať čo najpresnejšie zážitky a pocity z vojny, čím vypláva na povrch absurdita určitých situácií. Postavy, ktoré opisuje, sú často bezradní ľudia, nie sú to skutoční vojnoví hrdinovia, ich hlavným nepriateľom nie je skutočný nepriateľ, ale vlastná armáda. V nej totiž jednotlivec nič neznamená, stráca všetky ideály, chce si zachrániť vlastnú kožu.    

*********************************************************************************************************************************

25. Satira a humor v slovenskej literatúre  od baroka po súčasnosť - / diela podľa vlastného výberu /

Satira:Z latinského satira = plná ovocná misa. Je najostrejšou formou komickosti. Ide o ostrý štipľavý výsmech,ktorý tne do živého. Pôvodne bola samostatným žánrom poézie a vyskytovala sa ako posmešná báseň. Zámer napraviť spoločenské poklesky a nedostatky v satire nemôže chýbať. Skladá sa zo sarkazmu alebo irónie, no predovšetkým vychádza z odsúdenia nezdravých spoločenských javov. Satirické sú postavy i situácie. Vyskytujú sa v nej nereálne prvky, často vyjadrené hyperbolou. Niektoré žánre sa priamo budujú na satire, napr. epigram, satirický román, paródia a pod. V renesancii vznikol satirický román (F.Rabelais: Gargantua a Pantagruel), neskoršie ako paródia rytierskeho románu Cervantesov Don Quijote. Satiru uplatňovali v tvorbe F. Voltaire, N.V. Gogoľ, B. Shaw. O vývin spoločenskej satiry sa v slovenskej literatúre zaslúžili najmä Janko Jesenský a Jonáš Záborský. V modernej literatúre sa najúčinnejším stavebným prvkom satiry stáva grotesknosť.

H.Gavlovič  (1712-1787) / baroková literatúra/
Františkánsky mních,ktorý pôsobil v Horovciach ako kaplan a vychovávateľ.Mal choré pľúca,liečil sa v horách pod Vršatcom,kde sa stretával s pastiermi,rozprával sa s nimi a konfrontoval svoj svet s ich svetom.Ten ich bol bez pretvárky. Vo svojich básňach venoval veľa miesta tomu, čo označujeme za základnú výchovu človeka k slušnosti. Tieto veci zúročil v diele Valašská škola mravúv stodola:
Životná múdrosť pastierov je zbierkou praktických rád do života.Je to zábavné čítanie,ale má aj poučný charakter. Táto rozsiahla veršovaná skladba – valaská škola- je životnou múdrosťou a skúsenosťou spísanou medzi pastiermi, -mravúv stodola- to sú mravné ponaučenia a praktické rady o životných otázkach človeka. Témy básní  sú rozmanité: rodina, priateľstvo, práca, mier, vzdelanie vlasť, vrchnosť, vojna, chudoba, bohatstvo, zlodejstvo ap.Kritizuje neduhy slovenského života(opilstvo,všemohúcnosť peňazí,za príčinu biedy považuje pánov,zatracuje všetkých,ktorí znevažujú svoju vlasť).Oslavuje ľudskú prácu,nadanie a dôvtip chudobného ľudu,vyzdvihuje význam vzdelania a učenosti. Kritika je veľmi ostrá,avšak v celkovom vyznení sa dielo nevymaňuje z rámca barokovej poézie.Východisko vidí vo viere v spravodlivú vrchnosť,nabáda ľudí,aby znášali krivdy a spravodlivosť nájdu v posmrtnom živote.Využíva jednoduchý hovorový štýl,príslovia,porekadlá.Dielo je napísané v bohemizovanej slovenčine.

J.Chalupka (1791-1871)
Predstaviteľ klasicizmu.  Veselohra Kocúrkovo:
Najvýznamnejšia hra,ktorá má podtitul„Len aby sme v hanbe nezostali”(je to motto celej hry).Je to satirická fraška z prostredia slovenského malomeštiactva,v ktorom zosmiešňuje životný štýl malomeštiakov,lebo sa snažia nezaostať za módnymi trendami.Rada Kocúrkova sa zišla na voľbu nového učiteľa a na radu pána z Chudobíc(cirkevný inšpektor) zvolia mladého učiteľa Slobodu..Keď ten prichádza do Kocúrkova,všetky ženy sa chcú za neho vydať, ale najviac sa snaží žena obuvníckeho majstra,ale on ju odmieta,lebo je zaľúbený do dcéry bývalého učiteľa.Tým proti sebe popudí mestské paničky.Sloboda si dovoľuje učiť deti po slovensky a nie po maďarsky a dostáva sa do rozporu s predstaviteľmi mesta.Ale keďže je to veselohra,končí sa to všetko šťastne.Sloboda obháji svoje postavenie.Hra je založená na situačnej komike,ale hlavne na komike jazykovej(rôzne príslovia).Mená v diele vyjadrujú vlastne chrakter a vlastnosti týchto ľudí. Autor tu zobrazuje tri spoločenské vrstvy malomesta:

1. zemanov – nemajetný pán z Chudobíc, cirkevný a školský inšpektor, polovzdelanec s medzerami vo vzdelaní, je Slovák, ale slepo obdivuje Maďarov a ich reč.

2. remeselníkov- čižmársky majster Tesnošil a celá jeho rodina, autor ich kritizuje pomocou satiry, že duchovne nenapredujú, Tesnošil je odrodilec, ktorý vie pár slov po maďarsky a myslí si, že patrí do vyššej spoločnosti.

3. inteligenciu- učiteľ Sloboda je vzdelaný, optimistický, odmieta odnárodňovanie.

J.Palárik (1822-1870)  / matičné obdobie /
Vo svojej dobe významný politik,osvetový pracovník,vydavateľ,dramatik.Veselohrami reaguje na aktuálnu politickú a spoločenskú situáciu v Uhorsku.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch:
Mala znamenať spoločenské a národné zmierenie šlachty a ľudu;dvojitá zámena osôb.Hlavné postavy-grófka Elíza Hrabovská,ktorá si vymení úlohu s Milušou,svojou spoločníčkou a barón Kostrovický si vymení úlohu so svojím kamarátom zememeračom Rohoňom.Robia to so zámerom,aby barón lepšie spoznal rodinou predurčenú manželku(grófku),a grófka zasa,aby mala možnosť zvážiť svoje rozhodnutie o budúcom manželovi.Vzniká množstvo humorných situacií,komických okamihov,v ktorých sa odhaľujú ľudské kvality príslušnikov inteligencie a predsaviteľov šľachty.Vrcholí na slávnosti,kde dôjde k zmiereniu,nádejné páry sa nájdu.Veselohra končí harmonicky,je tu silný pocit optimizmu,radosti zo života. Satirický pohľad vidíme na postave komornej Capkovej, na ktorej odsudzuje nafúkanosť a vysmieva sa odnárodňovaniu. Autor tu načrtáva maďarsko-slovenské zmierenie.

M.Kukučín (1860-1928)
Jeden z vrcholných predstaviteľov slovenského realizmu.Dokonale poznal bežný každodenný život sedliakov,ich životnú filozofiu a aj vďaka tomu sa mu podarilo vytvoriť originálne postavy a postavičky.
Poviedky Keď báčik z Chochoľova umrie, Rysavá jalovica / viď inú otázku/
 J.Jesenský (1874-1945)
Popredný predsaviteľ slovenskej literárnej moderny.Jeho prózu tvoria poviedky,novely,fejtóny,humoresky,besednice,v ktorých čerpá námety z malomesta.Svoje postavy necháva topiť sa v humorných situáciách a na ich zosmiešnenie využíva jazykové prostriedky,je veľmi ironický,satirický a často využíva nadsádzku.
Román Demokrati:
Kritický a satirický obraz malomešťanov.Zameral sa na volebné praktiky.Hlavnou postavou je doktor Landík,ktorý je idealistom,ktorý síce túži získať postavenie,vybudovať si kariéru,ale demokratickými prostriedkami,ktoré hlása.No táto cesta mu prináša utrpenie,lebo v týchto kruhoch neplatí fér hra.Vďaka svojim vysokým morálnym hodnotám sa dostáva do konfliktov a na základe svojich omylov dospieva k tomu,že odmietne kariéru,pretože by musel zavrhnúť všetko,čomu doteraz veril.Uspokojenie nachádza v živote malého úradníčka a v manželstve so slúžkou Hanou.Jeho protipólom je doktor Petrovič,ktorý má ústa plné demokracie a cti,ale jeho skutočným životným krédom sú peniaze,kariéra a moc. Kritike pomocou humoru a satiry podrobil najmä malomeštiacke spôsoby postáv (Tolkoš, Petrovič) i celú spoločenskú atmosféru, v ktorej sa demokratické princípy iba hlásajú, ale praktický spoločenský život vyzerá inak.

Pani Rafiková jedna z 10 próz Malomestských rozprávok  ústrednou témou je život v malom meste. Hlavnou postavou je pani podsudcová, ktorej jedinou starosťou je dobre vydať svoju dcéru a ohovoriť každého, koho sa len dá. Prvky satiry vidíme na samotnom zobrazení postavy (ironizuje jej výzor, zosmiešňuje jej charakter). Jej správanie sa jej vypomstí- dcéra jej ujde s učiteľom  a jej „dobrá výchova“ utrpí fiasko. Na tejto postave si  autor všíma pomery tej doby- malomeštiactvo, pretvárku, povýšenectvo „lepšej“ spoločnosti.

I.Stodola(1888-1977)
Lekár,pôsobil v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave.Bol úspešným autorom komedií aj tragedií.
Komédia Náš pán minister: Odhaľuje pokrytecký život malomestskej spoločnosti.
Veselohra Jožko Púčik a jeho kariéra:
Je to satira na falošne chápaný humanizmus.Hrdinom je tragikomický svedomitý úradník,starý mládenec Jožko Púčik,ktorého obvinia z krádeže peňazí v dobročinnom spolku Humanitas,kde pracoval.Z nenápadného úradníka je zrazu stredobod pozornosti,ľudia ho berú ako ,,hrdinu“.Podporujú ho spolky,ale on peniaze neukradol ,a preto sa o neho prestanú zaujímať a z hrdinu je zase úradníček.Jožko Púčik je tragikomickou  postavou, pretože je pre spoločnosť zaujímavý len vtedy, keď „spácha zločin“ v podobe sprenevery . Hra je výsmechom a satirou na falošne chápaný humanizmus.Hru autor schválne nezakončil odhalením Rohatého, lebo chcel zdôzazniť, že spoločnosť trpí ľudí, ktorí sú bezohľadní a pokryteckí. ( chcel od Jožka, aby neprezradil, že zobral zo spolku peniaze a vlastne preto Jožka obvinili z krádeže).

 

Milan Lasica (1944)  Július Satinský (1941 – 2002)                                                                                                         

Sú považovaní za zakladateľov intelektuálneho kabaretného divadla na Slovensku.( kabaret = z fr. cabaret- krčma, malá divadelná forma, žáner zábavného divadla. Skladá sa z jednotlivých čísel, ktoré spája osoba konferenciéra. Diváci spoluvytvárajú atmosféru.)Ich tvorba bola novátorská a odvážna. Ich divadelný jazyk bol bohatý na žargón, nárečie, ľudové výrazy.Diela reagovali na vtedajší politický režim i národnú mentalitu, existenciu moderného človeka. Často mieria do ľudského vnútra, do vzťahov.Satinský často predstavoval prostejšieho, jednoduchšieho človeka, Lasica bol intelektuálnym protipólom, prísnym vzdelancom. Ich dialógy sú plné irónie, paródie, symboliky, majú často nečakanú pointu.                                         

Diela:  Soiré – opisuje ľudské vnútro a medziľudské vzťahy. Zosmiešňuje socialistický systém .Hra sa delí na 3 časti:

 1. časť , 2. časť     Hamlet    Texty hry sú asociatívne (vyvolávajú podružné ,  súvisiace myšlienky, podobnosti), využívajú slovné hračky a improvizácie.   Ďalšie diela:                                          

Nečakanie na Godota –tento satirický dialóg je obmenou na text, absurdnú drámu S. Becketta Čakanie na Godota.Dvaja muži v stredných rokoch sú netrpezliví. Keď prvý sedí, druhý chodí.   Chvíľu obaja sedia, či chodia. Hovoria, že na nikoho nečakajú. Vtedy podrobne analyzujú slovo čakanie.Tým ironicky zobrazujú socialistickú spoločnosť v 60 rokoch 20. stor.Godot je zosobnenie totality, soc. nariadení, často nezmyselných. Hlavný motív je čakanie a Godot. Postavy sú očíslované, jeden je intelektuál a druhý naivka. Všetko sa odohráva v slovnej rovine. Vyniká intelektuálny humor.                                                                                                

Ďalšie diela: Nikto nie je za dverami,Náš priateľ René, Deň radosti.                                                                     

 

Radošinské naivné divadlo – StanislavŠtepka -  Jánošíík.., Ženské oddelenie, Čierna ovca, Hotel Grand ......                  

_********************************************************************************************************************************

27. SLOVENSKÁ PRÓZA PO ROKU 1945 - žánrová diferencovanosť

 Po 2. svetovej vojne v literatúre ešte doznievajú staršie vývinové tendencie ( próza naturizmu, vyšlo i najdôležitejšie dielo Nevesta hôľ od Švantnera), ale o krátky čas zanikajú.

Po roku 1945 vychádzajú predovšetkým diela s vojnovou tematikou – inšpirované vlastnou

skúsenosťou, niektorí autori reflektujú svetovú literatúru, napr. Tatarka - Farská republika, Mináč - Smrť chodí po horách, iní autori podávajú ideologický pohľad na vojnu – Jilemnický – Kronika.

Po roku 1948 dochádza k znárodneniu súkromných vydavateľstiev, k likvidácii niektorých časopisov, literatúra je podriadená komunistickej ideológii, povolená je jediná tvorivá metóda – socialistický realizmus (združstevňovanie, industrializácia, budovateľské nadšenie, hrdina robotník, komunista) vzorové diela – Hečko - Drevená dedina, Tatarka - Družné letá.

Po páde socializmu (kultu osobnosti 1953) čiastočné uvoľnenie, za prelomové dielo sa pokladá román Sklený vrch od Alfonza Bednára. Autori sa snažia o vylepšenie metódy socialistického realizmu, začínajú poukazovať na vnútorné krízy moderného človeka. Snaha o využívanie podnetov zo svetovej literatúry.

 

Po roku 1968 sa naša literatúra začína deliť na:

1. tzv. oficiálnu ,

2. exilovú (Ladislav Mňačko, Jaroslava Blažková) ,

3. samizdatovú - disidentskú (Dominik Tatarka, )

70. - 80. roky – mnohí autori sa snažia experimentovať, využívajú podnety zo svetovej literatúry (existencializmus, nový román - predovšetkým Rudolf Sloboda, Ján Johanides; prvky naturizmu a lyrizovanej prózy - Vincent Šikula; prvky postmoderny - Pavol Vilikovský, Dušan Mitana). Autori často zobrazujú historickú tematiku.

Po roku 1989 – uvoľnenie situácie, vznikajú súkromné vydavateľstvá, množstvo časopisov, mnohí autori píšu knihy, v ktorých sa vysporadúvajú  s minulosťou, mnohé diela majú nábeh ku gýčovitosti.

 

 VINCENT ŠIKULA

Tvorba:

Charakteristika tvorby: lyrizácia textu, poviedkovosť, v centre pozornosti jednoduchí ľudia, prostredie autorovho rodného kraja .

- zbierka próz NA KONCERTOCH SA NETLIESKA (autorov debut) ,

- zbierka próz MOŽNO SI POSTAVÍM BUNGALOV – zážitky z detstva, prostredie, v ktorom vyrastal ,

- kniha NEBÝVA NA KAŽDOM VŔŠKU HOSTINEC – svojrázne postavičky tulákov, žobrákov, ľudí s neobyčajným ľudským osudom ,

- novela S ROZARKOU – Ondrej sa po smrti svojej matky začne starať o svoju duševne chorú sestru Rozárku, snaží sa prispôsobiť jej duševnému svetu (rozpráva jej rozprávky, príbehy), prispôsobí si aj svoju prácu, no nakoniec je nútený dať ju aj tak do ústavu.V závere zostáva sám s pocitom vlastného ľudského zlyhania.

- románová trilógia MAJSTRI, MUŠKÁT, VILMA – pri zobrazení témy vojny, SNP, využíva v niektorých pasážach grotesku, dopad vojny na jednoduchého človeka.

MAJSTRI – zoznamujeme sa s rodinou tesárskych majstrov Guldánovcov z Okoličného. Dozvedáme sa o práci tesárov, o dospievaní 3 synov Guldána, vládnuceho v rodine tvrdou rukou. Imro sa má oženiť s Vilmou, ale svadba sa odloží, pretože odchádzajú za prácou do Cerovej (stavba kostola). Tu sa Imro zoznamuje so Štefkou. 1. časť končí odchodom Imra do SNP.

MUŠKÁT – Imro je v SNP ranený, veľmi ťažko duševne prežíva túto situáciu.

VILMA – Vilma sa stará o svojho muža, ale ani jej láska ho nedokáže zachrániť. Imro kvôli svojim duševným stavom zomiera. V 3. časti je postava malého Rudka autobiografická , Rudko sleduje Vilminu starostlivosť o manžela.

 

PETER JAROŠ

 (prvky existencializmu, nového románu, postmoderny, magického realizmu). Do literatúry vstúpil v 60-tych rokoch.

Tvorba:

Román TISÍCROČNÁ VČELA – dej sa odohráva na slovenskej dedine Hybe (Liptov) v období od 2.polovice 19.storočia do roku 1918. V centre pozornosti sú životné osudy troch generácii rodiny Pichandovcov (roľníkov a murárov). Zakladateľ dynastie Martin Pichanda – inteligentný, vďaka tomu, že precestoval kus sveta, veľa vie, rozpráva zaujímavé príhody. Jeho záľubami sú zemepis, včely,ovocinárstvo. Martin zomiera (zamrznuté víno), po smrti sa predĺži o 5 cm, jeho pohreb je veľmi komický.

2. generácia: dcéra Kristína má dve nemanželské deti so ženatým mužom; syn Valent po štúdiach je veľký pán, opustí svoju lásku pre bohatšie dievča; syn Samo má záľubu vo včelách (prezývka VČELA), zmyslom jeho života je robota, práca - stáva sa ústrednou postavou románu

3. generácia: Samove deti - počas vojny Samo prichádza o synov .

– nezoznamujeme sa iba s patriarchálnou rodinou, životom na dedine, ale aj so spoločenskými

(maďarizácia), hospodárskymi problémami v monarchii aj s medzinárodnou situáciou (1. Svetová vojna) ,

– symbol tisícročnej včely,

– magický realizmus: záhadné zmiznutie psa, sen Martina o tanci v bruchu veľryby, predĺženie nebožtíka, ozvláštňovanie príbehov Martina Pichandu fantastickými prvkami.

– postmoderna: do umeleckého rozprávania vkladá výstrižky z novín, históriu obce ,

– román bol sfilmovaný Jurajom Jakubiskom.

Voľným pokračovaním TISÍCROČNEJ VČELY je román NEMÉ UCHO, HLUCHÉ UCHO.

Scenár k filmu PACHO, HYBSKÝ ZBOJNÍK.

Novely z mestského prostredia: POPOLUDNIE NA TERASE, UROB MI MORE .

Zbierky poviedok s tematikou dediny, detstva: MENUET, KRVAVINY .

 

LADISLAV BALLEK

Tvorba:

- spočiatku diela ovplyvnené filozofiou existencializmu, neskôr realistická próza s prvkami lyrizmu

JUŽNÁ POŠTA – prózy, tematika detstva na južnom Slovensku .

Román POMOCNÍK (podtitul Kniha o Palánku) zachytáva spoločensko – politickú situáciu najužnom Slovensku po roku 1945. Hlavný hrdina Štefan Riečan, ktorý prišiel počas vojny o celý svojmajetok, sa rozhodne presťahovať z Horniakov na juh Slovenska do Palánku. Ponúknu mu mäsiarstvo,byt, získava aj pomocníka Volenta Lančariča. Volent je opakom Štefana. Je podnikavý, ctižiadostivý,obchoduje na čiernom trhu a vďaka nemu sa Štefanov majetok rozrastá. Štefanova žena pracujes Volentom, nepáči sa jej manželova konzervatívnosť a stane sa Volentovou milenkou. Štefanodchádza na Horniaky a dostáva list od manželky, aby sa už nevracal. Štefanova dcéra otehotnie s Volentom (chcela sa pomstiť matke). Príde znárodnenie, mäsiarstvo znárodnia, Volent pracuje v štátnom podniku, okráda ho, dostane sa na 8 rokov do väzenia. Štefanova žena odíde za milencom do Čiech, Štefan vyhľadá dcéru a pomoc dcére a vnúčatám sa stane zmyslom jeho života.

- román AGÁTY – život v Palánku, problematika povojnového obdobia ,

- román LESNÉ DIVADLO – príbeh dospelých hrdinov z JUŽNEJ POŠTY .

DUŠAN MITANA

- predstaviteľ postmoderny ,

- zbierka próz PSIE DNI – často až škandalózny námet (prvky tajomnosti, mysterióznosti), hrdinovia:ľudia, ktorí si nevedia nájsť miesto v živote, neustále prežívajú „psie dni“, využíval prvky existencializmu.

- novela PATAGÓNIA a román HĽADANIE STRATENÉHO AUTORA .

****************************************************************************************************

28. Peroidizácia literárneho vývinu

Ak máme pochopiť literatúru alebo lit. smer,  musíme pochopiť a poznať podmienky, v ktorých sa lit. vytvára. Každý typ spoločnosti má svoju ekonomickú štruktúru, svoju ideológiu, filozofiu, ktorá tvorí jej nadstavbu.   Lit. je odrazom doby, v ktorej vznikla. Pre lepšie pochopenie jej vývinu sa lit. delí na jednotlivé obdobia PERIÓDY, do ktorých je literatúra. Rozložená na základe určitych znakov.

STAROVEKÁ LITERATÚRA  ( 3.tísícročie p.n.l. - 5.st. nl.)

STARŠIA SLOVENSKÁ LITERATÚRA        ( 800  - 1780 )

1. Stredoveká literatúra (800 – 1500 )
2. Humanistická a renesančná literatúra ( 1500 – 1650)
3. Baroková literatúra ( 1650 – 1750 )

NOVŠIA SLOVENSKÁ LITERATÚRA      ( 1780 – 1945)

1.       Klasicizmus ( 1780 – 1830 )

2.       Preromantizmus a romantizmus ( 1830 – 1850 )

3.       Od romantizmu k realizmu ( 1850 – 1875 )

4.       Realizmus (1875 -1905 )

5.       Slovenská literárna moderna ( 1905 – 1918 )

6.       Medzivojnová literatúra (1918 -1945 )

 

POVOJNOVÁ  SLOVENSKÁ LITERATÚRA ( 1945 – 1989 )

SÚČASNÁ SLOVENSKÁ  LITERATÚRA  (1989 - súčasnosť )

                                                                                                                                                                                     

STREDOVEKÁ LITERATÚRA

Vznikla  vo feudálnom spoločenskom poriadku. Bola pod vplyvom KRESŤANSKÉHO náboženstva. Hovoríme o FEUDÁLNEJ náboženskej literatúre. Zdôrazňovala kresťanské cnosti, ktoré predstavoval jej hrdina – SVäTEC.

Hlavnou literárnou metódou bolo NAPODOBŇOVANIE, najmä BIBLIE.

Rozvíjala sa  v období Veľkej Moravy a ranofeudálneho Uhorska. Preto ju delíme

1.       STAROSLOVIENSKA LIT. ( 863 – 1000 )

2.       LIT. PÍSANÁ PO LATINSKY , PO ČESKY ALEBO SLOVAKIZOVANOU ČEŠTINOU. ( 1000 -1500 )

 

HUMANIZMUS A RENESANCIA

Humanizmus vzniká v 14. až 17. storočí v Taliansku a odtiaľ sa šíri do ostatných krajín  Európy. Je  to myšlienkový prúd, ideológia  MEŚTIANSTVA ( z franc. buržoa = mešťan ) . Je prejavom krízy feudalizmu, odmieta feudálnu a cirkevnú ideológiu, od nadpozemského sveta sa obracia k pozemskému životu. Hlása právo človeka na život a úctu k ľudskému rozumu. ( z lat. humanus- ľudský). V tomto období sa rozvíja veda, technika, sú nové objavy, ktoré podrývajú autoritu cirkvi.      ( Giordano Bruno , Mikuláš Kopernik,  Galileo Galilei.)

Podobné hodnoty, ktoré vyplývajú a vyznával humanizmus sú typické pre starogrécku a starorímsku kultúru, ktorej hovoríme ANTIKA.

Renesancia (z franc. renaisance – znovuzrodenie, obrodenie ). Je to obroda ČLOVEKA v duchu antických ideálov, ja to vlastne uplatnenie myšlienok humanizmu v umení.

Renesančné umenie tak isto čerpá z antiky (Leonardo da Vinci , Michelangelo Buonarotti). Renesancia kladie dôraz na ZMYSLOVÉ PREŽÍVANIE. Humanizmus v lit. Napodobňoval obsah aj formu z antiky. Zo začiatku používal latinský jazyk, neskôr národné jazyky.

BAROKOVÁ LITERATÚRA

Toto obdobie sa vyznačuje pochmúrnou spoločenskou situáciou (30 ročná vojna, vpády Turkov, náboženské nepokoje ). Tieto udalosti vyvolávali v ľuďoch beznádej a zúfalstvo. Postupne sa formuje nový myšlienkový a umelecký prúd – BAROK. (špan. Barocco –perla nepravidelného tvaru).

Nedôvera v pozemský život vyústila v hľadaní istoty v posmrtnom živote. V návrate k Bohu ako jedinej záchrane videl človek vyriešenie svojej situácie. V barokovom umení sa pozemský život a svet chápal len ako ODRAZ nadpozemského sveta. V umení sa často používali tzv. PROTIKLADY  - túžba po živote na jednej strane a túžba po smrti, prísny asketizmus a hýrenie. V lit. prevládala NÁBOŹENSKÁ TÉMA, neskôr sa začala objavovať MRAVOUČNÁ lit. MEMOÁRE, CESTOPISY. V neskoršom období sa píšu vedecké a jazykovedné knihy ( Komenský Gavlovič).

Śtýl barokovej lit. je poznačený    DEKORATÍVNOSŤOU (ozdobnosť),   POMPÉZNOSŤOU   (nádhera),  PATETICKOSŤOU ( nednesenosť) 

                                                                                                       

KLASICIZMUS

V 17. -18. stor. nastáva uvoľnenie feudalizmu a jeho rozpad. Posilňujú sa pozície BURŽOÁZIE a rysujú sa znaky novej spoločnosti – KAPITALIZMU.            Človek sa cíti zodpovedný za spoločnosť, silnie národné povedomie. V lit. Sa začínajú uplatňovať NÁRODNOBUDITEĽSKÉ myšlienky. Lit. smer tohto obdobia sa nazýva KLASICIZMUS ( z lat. classique – vzorový, dokonalý). Táto lit. čerpá vzory z  ANTICKEJ kultúry. Filozofickým podkladom je RACIONALIZMUS / z lat. ratio – rozumný ) . Predstavitelia klasicizmu   Voltaire,, Rousseau,  Descartes

                                           

ROMANTIZMUS

Je to obdobie buržoáznych revolúcií. Známe heslo tohto obdobia „ bratstvo, rovnosť, sloboda  „ sa nenapĺňalo. Človek chcel o lepšom živote aspoň snívať. Hlavným motívom tvorby ja ROZPOR medzi snom a túžbou na jednej strane a skutočnosťou na strane druhej. Témou lit. diel sa stáva buď slávna minulosť alebo vízie budúcnosti. Hlavným hrdinom sa stáva silný jedinec – INDIVIDUALIZMUS.

V eur. Lit. Individualizmus často prerastá do TITANIZMU. V tomto období sa objavujú básne, ktoré vyzývajú ľudí do boja za NÁRODNÚ SLOBODU.

REALIZMUS

V druhej polovici 19. stor. sa znovu objavujú spoločenské zmeny. Ide najmä o rozvoj vedy, techniky, prír. Vied. Vo filozofii má hlavné postavenie smer POZITIVIZMUS. Podstatou pozitivizmu je to, že za skutočné považuje len to, čo  môžeme vnímať a overiť si rozumom a zmyslami. Real. autori zobrazujú svet SKUTOČNE, PRAVDIVO,.......REÁLNE.

 

SLOVENSKÁ LIT. MODERNA

V druhej polovici 19. stor. sa rozvíjajú mnohé nové umelecké smery, napr.

                                   EXPRESIONIZMUS

                                    IMPRESIONIZMUS

                                    KUBIZMUS

                                     FUTURIZMUS

V lit. sa najviac uplatnil SYMBOLIZMUS ( z lat. symbolón – znak, znamenie ) Predstavitelia týchto umeleckých smerov vnášajú do umenia okrem spoločenských javov aj SUBJEKTÍVNE javy. Vo svojich dielach vyjadrovali odpor a nesúhlas voči realite, voči meštiackej morálke . Často používali moderné vyjadrovacie prostriedky.

 

SLOV. MEDZIVOJNOVÁ LIT.

Ovplyvnilo ju množstvo spoločenských a politických udalostí.

1917         - boľševická revolúcia v Rusku

1918         – koniec 1. svetovej vojny, rozpad R – U, vznik ČSR

1921 -  24  vznik mnohých komunistických strán

1929 – začiatok veľkej hospodárskej krízy

1933 – nástup Hitlera k moci

1938 – Mníchovský diktát

1939 – začiatok 2. svetovej vojny

POVOJNOVÁ LITERATÚRA

Ovplyvnená politický rozdelením sveta po 2. svetovej vojne, politickou líniou a kultúrnou politikou KSČ.

***********************************************************************************************

29.  Postavenie človeka a slobody jeho myslenia v totalitnom režime v dielach svetovej a slovenskej  literatúry.                   

V roku 1945 sa skončila 2. svetová vojna.  Stala sa medzníkom v novodobých dejinách. Svet sa rozdelil  nielen hospodársky, ale aj v umení. USA  a západ Európy reprezentoval svet demokracie, trhovej ekonomiky, ZSSR a  strednú Európu svet socialistických diktatúr. Obdobie studenej vojny sa predĺžilo až do začiatku 90 – tych rokov, kedy bol dovŕšený proces postupného rozvratu  soc. systému. V týchto dvoch svetoch sa rozvíjala aj odlišná kultúra. Vo východnom bloku  prevládala metóda socialistického realizmu ( filozofia marxizmu – leninizmu ), každý experiment sa považoval za dekadentný – úpadkový. Estetická funkcia diela bola nahradená  funkciou ideologickou.                                                                                                                    

GEORGE ORWELL

Začal sa živiť ako novinár a esejista. Spočiatku žil ako tulák v najchudobnejších vrstvách Paríža a Londýna. Intenzívne politické a sociálne nepokoje, ktoré sužovali Európu,  zmenili Orwella na vášnivého socialistu, odporcu fašizmu, zástancu rovnosti  a na spisovateľa.

V roku 1944 Orwell dokončil svoju antistalinistickú alegóriu ZVIERACIA FARMA , ktorá patrí k jeho najznámejším dielam. Dielo bolo publikované nasledujúci rok s veľkým úspechom.

Po smrti manželky sa presťahoval na ostrov Jura a tu napísal jedno zo svojich najvýznamnejších diel 1984, ktoré rovnako ako Zvieracia farma kritizuje totalitný systém. V tomto diele poukázal na to, že totalitný systém je schopný postupne sa byrokratizovať a ovládnuť civilizáciu.                                                                                                                                  

ZVIERACIA FARMA               

Motto: „ Všetky zvieratá sú si rovné ,ale niektoré sú si rovnejšie!“

Je to alegorická novela vo forme bájky ( satira ideálov komunizmu). Dej sa odohráva na zvieracej farme v Anglicku v priebehu niekoľkých rokov 20. storočia. Medzi hlavné postavy patria : Major ( Lenin ), 12 ročný kanec, ktorý mal úctu zvierat, zakladateľ animalizmu, nabudil zvieratá na revolúciu,  Snehuliak jeden z vodcov, výrečný, nemal charakter, musel utiecť z farmy, Napoleon ( Stalin), veľký kanec, získal si obdiv zvierat, neskôr absolutistický vládca, mal nad všetkým moc, bol klamár.

Zhrnutie: Paródia politických udalostí v Rusku od roku 1917 do roku 1943. Po prevrate a víťazstve nad človekom sa na farme dostanú k moci zvieratá a určia si 7 pravidiel. Prasce sa postupne stávajú nadradenými a správajú sa rovnako ako človek, postupne si upravia všetkých 7 prikázaní pre svoje osobné potreby. … o tom, ako to dopadne, keď sa svine dostanú ku korytám. Zvieracia farma - predtým Panská farma na čele s človekom, po revolúcií Zvieracia farma na čele so sviňami. Zvieratá tu zvrhli človeka, označili ho za jediného a najväčšieho nepriateľa a 3 prasce vytvorili nový myšlienkový systém - animalizmus. Od začiatku sa však v spoločnosti rovných zvierat kryštalizovalo pár rovnejších a tí sa v konečnom dôsledku vôbec nelíšili od ľudí.  V závere prasatá začali chodiť na dvoch nohách a pôvodné heslo : „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé“  sa zmenilo na : „ Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie „.  Sedem prikázaní už neexistovalo, zato na stene bolo napísané : „ Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“.  Prasatá sa začali obliekať, piť alkohol a farma sa premenovala na Panskú farmu.

Hlavná myšlienka: Dielo poukazuje na absurditu systému, na demagógiu pravidiel. Ohlasuje, že každý totalitný režim ja nezmysel a nemá budúcnosť. Moc mení každého.

 

SPOLOČENSKO-HISTORICKÉ POMERY NA SLOVENSKU

Prvé povojnové roky boli obdobím prudkého rozvoja v oblasti vedy a kultúry. Avšak obdobie po 2. svetovej vojne je predovšetkým v znamení nástupu komunistickej ideológie k moci.  ĆSR je úplne izolované od ostatných krajín na západ od našich hraníc, je pod absolútnym vplyvom ZSSR, je súčasťou sovietskeho bloku .K nástrojom vlády komunistickej totality patrila perzekúcia politicky nepohodlných osôb, rozsiahle politické procesy. Politické uvoľnenie nastalo v 60-tych rokoch, 80 – te roky znamenali znova normalizáciu. Koniec tohto desaťročia priniesol pád komunistického režimu.

LADISLAV MŇAČKO                                                                                                    

Výrazná osobnosť slovenskej žurnalistiky a literatúry v 50 –tych a 60 –tych rokoch.    V roku 1968 emigroval a žil až do roku 1989 v Rakúsku.  Patril k zakázaným autorom a jeho diela boli vyradené zo slov. lit. kontextu.                                                                                                              

Román SMRŤ SA VOLÁ ENGELCHEN – autobiografický príbeh z 2. svetovej vojny, ktorý rozpráva o osudoch členov jednej partizánskej skupiny. Opisuje Povstanie bez príkras , nekonvenčne, bez idealizovania a schematizmu. Hlavným motívom je motív viny, hlavný hrdina partizán Voloďa sa nevie vyrovnať s vinou za vypálenie  Ploštiny Nemcami.  Partizáni sa rozhodnú opustiť  Ploštiny, obec, ktorá im poskytovala pomoc. Niekoľko dní po odchode prichádza nemecké trestné komando a zaživa upáli 27 chlapov. Partizáni cítia zodpovednosť a hlavný hrdina nie je schopný sa tejto zodpovednosti zbaviť a táto vidina ho prenasleduje aj po vojne.                                                                                                           

 SÚDRUH MUNCHHAUSEN -  je to politická satira, v ktorej sa autor vracia do obdobia totalitných procesov, eštébackeho sliedenia a vyšetrovania.                                                                                      

AKO CHUTÍ MOC – román vyšiel v r. 1968 ako priama reakcia na spoločensko –politické udalosti doby. Rieši odvekú dilemu a zápas medzi pravdou a klamstvom. Základná myšlienka vychádza z toho, že MOC kazí a TOTÁLNA, ABSOLÚTNA MOC kazí charakter úplne                                             

Dielo je stále aktuálne, pretože pojednáva o javoch, ktoré stále pretrvávajú. Celý príbeh je založený na retrospektívnom rozprávaní fotografa Franka.

Ten odvíja základné udalosti okolo hlavnej postavy VEĽKĚHO MUŽA. ( VM ). Fotografista Frank prichádza do smútočnej siene. Tam sa koná rozlúčka s jedným z najvyšších funkcionárov štátu. Frank rozmýšľa a spomína na to, akým človekom býval mŕtvy, kým bol ešte jeho priateľom.  VM zomrel na urémiu, ale v lekárskej správe muselo byť uvedené, že zomrel na leukémiu. Pohreb bol starostlivo zorganizovaný. Čitateľ sa postupne dozvedá o VM viac, aký bol, kým sa nestal významným mužom. Zoznámil sa s ním ešte počas Povstania. Vtedy mal ešte veľkú autoritu. Po vojne stúpal stále vyššie, tým však stále hlbšie klesal ako  priateľ a človek. Moc ho zmenila, zdeformovala jeho charakter . Napokon sa všetkého bál, ničím si nebol istý, žil v neustálom strachu. Postupne sa od neho odvrátili všetci priatelia, ani Frank sa s ním nestýkal. VM sa dokonca rozviedol a zobral si atraktívnejšiu sekretárku, s ktorou nežil dobre. Ani so synom nemal dobrý vzťah ( to všetko „obetoval“ moci a postaveniu.).  VM okúsil ako „CHUTÍ MOC“ , láva, peniaze ale neprišiel na to, že v živote sú oveľa dôležitejšie hodnoty. Napokon zomiera celkom  opustený a smrť ho vlastne zachráni pred politickým pádom .Autor tu odhaľuje jednu ľudskú tragédiu vzostupu a pádu. Ukazuje ako môže moc sústredená okolo jediného človeka  úplne zničiť ľudskú osobnosť. Poukazuje aj na mnohé deformity socialistického režimu  - nezmyselný a absurdný spôsob rozhodovania ľudí vo vysokých funkciách, ktorí nerozumejú danej problematike alebo na praktiky tajnej polície. (prípad profesora Fondu, ktorého VM nenávidel, lebo sa mu nepodriadil . Stáva sa obeťou ŠTB, stráca zamestnanie a budúcnosť.)                                                                                                            

V závere autor uvažuje nad tým, kde je začiatok konca moci. Prichádza na to, že je to vtedy, keď človek zabúda, odkiaľ pochádza, zrádza svojich priateľov, najbližších, len aby si udržal postavenie.     

DOMINIK     TATARKA                                             
Dominik Tatarka patrí medzi predstaviteľov modernej slovenskej prózy s prvkami existencionalizmu a surrealizmu a k popredným osobnostiam protitotalitného odporu.  Vyjadroval nesúhlas s terorom klérofašistického slovenského štátu a jeho rasizmu.                                                                                                                                                                

Dominik Tatarka prešiel zložitým názorovým vývojom a každý zlom v spoločnosti odniesol na vlastnej koži. Jeho ideou bolo stvoriť spoločnosť založenú na vzájomnej úcte a dôstojnosti, na nespochybniteľných právach každého jedinca.

DÉMON SÚHLASU

Názov je  vlastne spoločný menovateľ prispôsobenia sa , podriadenia sa režimu, všeobecného súhlasenia aj s najväčšími absurdnosťami. Je to dielo s prvkami čierneho humoru. Irónia a sarkazmus spoluvytvárajú jeho charakter.

Hlavné postavy spisovateľ Bartolomej Boleráz a hlavný ideológ Valizlosť  Mataj sa  zúčastnia zjazdu spisovateľov v Prahe. Pri návrate obidvaja zahynú pri leteckej katastrofe. Na ich pohrebe prednáša smútočnú reč predseda zväzu spisovateľov, ktorého všetci volajú Hlavný maršal. Frázy a nepravdy, ktoré v jeho reči odznejú, prinútia Boleráza vstať z mŕtvych. Boleráz sa rozhodne vypovedať pravdivo o svojom živote v spoločnosti. Priznáva sa, prečo slúžil režimu i ako sa rozhodol, že sa musí zmeniť a povedať pravdu. Cestou do Prahy sa Bartolomej Boleráz úprimne zdôveril  Matajovi, ako vidí literatúru súčasnosti – povedal mu, že je schematická a nepravdivá.  A že je len odrazom režimu, ktorý manipuluje so svojimi občanmi, ktorí nemajú a nemôžu mať svoj názor a sú  len figúrkami na šachovnici režimu.

Valizlosť s Bolerázom vo všetkom súhlasí, ale je typickým produktom schizofrénie svojej doby – niečo iné tvrdíš na verejnosti, alebo oficiálne, iné hovoríš v súkromí rodiny alebo medzi dôvernými priateľmi. Boleráz v Prahe svoje názory zopakoval a všetci s ním súhlasili.  Keď  vystúpil s týmito názormi na zjazde, všetci vystúpili proti nemu. Takto sa v praxi realizovala v minulom režime  dvojtvárnosť a pretvárka, človek mal strach povedať to, čo si v skutočnosti myslí.

Záver: svet nemôže byť normálny a zachránený, ak ho nezachránia normálni a slušní ľudia. Svet a spoločnosť nepotrebuje totalitných vládcov, ani poslušných pešiakov.

 

ŠTEFAN KRÁLIK                                               

Predstaviteľ  slovenskej dramatickej tvorby. Lekárske povolanie ho priviedlo do rozličných spoločenských vrstiev a pomohlo mu preniknúť do ľudskej existencie, duševnej i spoločenskej podstaty človeka. Na začiatku tvorby si všímal prostredie dedinského človeka, neskôr vo svojich hrách odsudzoval totalitný režim.

ABSOLÚTNY ZÁKAZ

Hra začína momentom, keď jeden z členov rodiny prichádza s informáciou o vyhláške „zhora“: Pozeranie z okien je od tejto chvíle zakázané. Dôvod? Ten nikto presne nevedel. Len to bolo veľmi zvláštne. Veď pre človeka je neprirodzené, ak má byť nezmyselne obmedzovaný. Pre človeka je prirodzené byť slobodný. Takmer nikto sa ani nezamýšľal nad príčinou takéhoto zákazu. Veď hore určite vedia, čo robia, má to nejaký skrytý zmysel. ( Ľudia sa väčšinou v totalite podriadia – zo strachu.). No našli sa aj jedinci, ktorí sa vzopreli a z okien sa pozerali naďalej. Odvážny bol maliar, ktorý k maľovaniu potrebuje svetlo. Ďalšou osobou, ktorá sa neprestala dívať z okna , bola paradoxne slepá členka rodiny. V momente, keď vidomých ťahalo pozrieť sa, si paradoxne uvedomila, aké má „šťastie“, že je slepá. Pretože zakázané ovocie najviac chutí. Odvaha dvoch ľudí vychádzala zo zúfalstva, pretože nikto nevedel, akú nezmyselnú vyhlášku vydajú na budúce. Nič sa však nestalo, niektoré okná už stihli zamurovať. Absurdnosť  zákazu si začali uvedomovať aj jej autori a vydali ďalší príkaz: „ Okná budú odteraz otvorené.“ Ďalší nezmysel. Hra je postavená na princípe absurdity, aby podčiarkla samotnú absurditu každého totalitného režimu.

********************************************************************************************************************************

30. SLOV. POÉZIA PO R. 1945  - CHARAKERISTIKA NA ZÁKLADE VYBRANÝCH DIEL BÁSNIKOV ( KOSTRA,  PLÁVKA –  RÚFUS, VÁLEK, URBAN, FILAN ).                                                                                                                                                                          

Slovenská literatúra a aj poézia sa po roku 1945 delí na nasledujúce vývinové etapy:                                                   

I.tvorba v rokoch 1945-1948  tzv. prechodné obdobie 

je to zložité obdobie. Zdanlivo sa uplatňoval demokratický model literárnej tvorby avšak v skutočnosti je to obdobie rozpadu a zániku moderných  a avantgardných smerov. Postupne nadobúdala prevahu socialisticky orientovaná tvorba. Jedine príslušníci katolíckej moderny  neboli ochotní zmeniť charakter svojej nábožensky orientovanej tvorby.                                                                                                                                                                                                                                     

II.tvorba v rokoch 1948-1989  v období komunistického režimu

V roku 1948 prevzali politickú moc komunisti a socialistický realizmus bol oficiálne vyhlásený za jediný prijateľný umelecký smer. Prevažoval schematizmus, jednotvárnosť tém i umeleckých postupov. Výnimkou bolo obdobie okolo r. 1969, keď umelci mohli slobodnejšie vyjadrovať svoje umelecké názory.  Po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy a po začatí normalizácie bol vývin literatúry znova ovplyvnený komunistickou mocou. Poézia prežívala krízu ( niektorí autori nesmeli písať,  niektorí emigrovali alebo sa odmlčali dobrovoľne). V2. pol. 80-tych rokov sa už spoločenská klíma uvoľnila a básnici sa mohli slobodnejšie vyjadrovať. Objavujú sa prvky spoločenskej kritiky, revolty, či recesie.                        

III.tvorba po roku 1989  po páde komunistického režimu.   

Nie ja zatiaľ odborne spracovaná a bližšie charakterizovaná                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       

 

JÁN KOSTRA                                                                                                                

Bol predstaviteľom staršej generácie povojnových básnikov .Jeho tvorba sa dá rozdeliť do dvoch literárnych období – medzivojnová a obdobie po r. 1945. V jeho tvorbe vidíme prvky modernej poézie, ale aj prvky angažovanej tvorby.                                                                                                                                                                       

1. obdobie -    jeho 1. básnickou zbierkou bola  zbierka HNIEZDA – spomienky na detské roky a za zdroj svojich istôt považuje najmä rodný kraj a vôbec domov.

Zb. MOJA RODNÁ – hlavný motív je obrana domova, vyjadruje tu veľkú lásku k domovu a ochotu brániť vlasť (2. svetová vojna).Báseň Moja rodná je založená na motíve návratu zo sveta a je nádherným vyznaním lásky k domovu. Opisuje tu krásnu, ale chudobnú domovinu. Tieto dve zbierky vynikajú estetickou hodnotou, sú melodické, obrazné.                                                                        

Udalosti 2. svetovej vojny sa prejavili v tematickej rovine tvorby. Počas vojny vznikli básnické zbierky OZUBENÝ ČAS, PUKNUTÁ VÁZA,  PRESILA SMÚTKU. Sú poznačené smútkom, pesimizmom. Básnik odmieta vojnu, o človeku má najhoršiu mienku, lebo zlyhal. Jeho útočiskom sa stávajú spomienky na detstvo. V týchto zbierkach vidíme stopy symbolizmu ( nezobrazoval skutočnosť priamo, súviselo to s dobou ). V tomto čase vytvoril aj ľúbostnú zbierku AVE EVA. Je to lyrická poéma, v ktorej vzdal hold ženám a ženskej kráse.                                                                                                                                                   

2. obdobie - po r. 1948 sa charakter Kostrovej poézie  zmenil. Básnická tvorba je ovplyvnená socialistickým realizmom, je tendenčná a poplatná dobe. V 50 –tych rokoch sa znova venuje ľúbostnej, príležitostnej a reflexívnej lyrike.( BÁSEŃ, DIELO TVOJE,  KAŹDÝ DEŃ... )

                                                                                                                              

 ANDREJ PLÁVKA                                                                                                              

Je tradičným typom básnika. V jeho tvorbe dominujú tri témy : rodný Liptov, SNP a budovanie socializmu. Významným zdrojom jeho poetiky bola ľudová pieseň. Prvé významné dielo je TRI PRÚTY LIPTOVA. Sú to spevy o rodnom kraji – o jeho prírode, ľude a histórii. Neskôr k nej dopísal časť pod názvom PO ROKOCH a vydal pod názvom LIPTOVSDKÁ   PÍŠŤALA                                                                                                                                  

 SNP – OHNE NA HORÁCH, TRI VODY – oslava tejto historickej udalosti.                                                         

Ďalšie zbierky obsahujú básne schematické, poplatné vtedajšej dobe ( 50 – te roky).                                               

Posledné básnické knihy sú už osobnejšie, sú tu spomienkové motívy, úvahy o živote, práci.                                         

 

 MILAN RÚFUS                                                                                               

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej poézie. Publikovať začal včase štúdií, ale 1. básnická zbierka mohla vyjsť až po čiastočnom uvoľnení politickej situácie. Je to zbierka AŽ DOZRIEME. Sú tu všetky vlastnosti Rúfusovej poézie: jednoduchosť, zrozumiteľnosť, úprimnosť a vidno tu osobné prežívanie témy. Témy sú rôznorodé, domov, matka , detstvo, vojna, poslanie poézie, politicky orientované básne. Je humanistom, má sociálne cítenie, odsudzuje vojnu.  Z ďalších zbierok : CHLAPEC, CHLAPEC MAĽUJE DÚHU- pocity mladého človeka, ZVONY – ťažké témy ako smrť, choroba márnosť ľudského života.                                                                                

STôL CHUDOBNÝCH  vracia sa k plebejskej tematike, trvalé hodnoty nachádza v práci, pôde, prírode a v rodnom kraji – básne Plebejský žalm, Muž v poli, A každý deň. Vyzdvihuje pracovitosť a húževnatosť, životnú silu a múdrosť jednoduchého človeka.   MODLITBIČKY- prerozprávané biblické motívy.                                                             

 

MIROSLAV VÁLEK                                                                                                 

 

Výrazný reprezentant modernej slovenskej poézie. Nadviazal na avantgardné smery medzivojnovej poézie. ( surrealizmus, poetizmus, konštruktivizmus ). Básnickú tvorbu obohatil o nové témy i spôsoby vyjadrenia. V porovnaní s predchádzajúcimi  básnikmi je jeho tvorba nekonvenčná. Na svet a na človeka sa pozerá neobvykle. Vidno to aj v použití originálnych výrazových prostriedkov – neobvyklé metafory, slovné hračky, personifikácie. V básňach často strieda lyrickú časť s epickou.                                                                                                              

DOTYKY – 1. b. zbierka –sústredil sa na  vnútorný svet človeka a hľadanie osobného šťastia. Také sú básne: Jablko, Smutná ranná električka, Ohýbači železa. Zamýšľa sa nad podstatou a cieľom   poézie                                                                                                                                                  

PRÍŤAŽLIVOSŤ – básne lyricko – epického charakteru. Jednou z najznámejších básní  je báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať- osobné témy, odsúdenie vojny a fašizmu.                                        

NEPOKOJ – znepokojuje sa nad stavom sveta, analyzuje ľudské vnútro, človeka, ktorý si často sám spôsobuje tragické situácie. Báseň Zabíjanie králikov-  krutosť ľudskej povahy.                                     

MILOVANIE V HUSEJ KOŽI – vyjadrenie tragických  ľudských životných pocitov . Báseň Skľúčenosť – príčinou jeho skľúčenosti sú mnohé tragické javy sveta. Prestáva veriť, že človek sa zmení.                                                                                                                                                                

Z VODY – b. zbierka ľúbostnej a reflexívnej lyriky. Venoval sa aj písaniu tvorby pre deti a prekladom                                                                                                              

                                                                                                                                                                        

                                                     PIESŇOVÉ TEXTY -  POPPOÉZIA

 

Významným kultúrnym fenoménom – najmä pre estetické cítenie mladej generácie – je populárna hudba. Mnohí špecializovaní autori, ale aj niektorí básnici sa svojou textárskou tvorbou podieľajú na utváraní jej podoby. Najkvalitnejšie piesňové texty sa približujú umeleckej úrovni poézie .Dá sa teda hovoriť o spievanej poézii, či priamo o poppoézii.

B. Filan  bol spolu s K. Peterajom na začiatku cesty slovenského textu  k modernosti a žánrovej autonómnosti.

 

 BORIS FILAN                                                             

Je textárom, ktorý sa špecializuje na piesňové texty. Spolu s Kamilom Peterajom sa zaslúžil o výrazné zlepšenie kvality piesňových textov v 70 – tych rokoch. Podieľal sa na úspechoch skupiny Prúdy ( napr. Hráč, Čas malín, Divadielka v tráve). V neskoršom období  sa jeho tvorba spájala so skupinou Elán. ( Osmy svetadiel, Nie sme zlí, Hodina slovenčiny, Detektívka ). Otextoval mnohé hity z hudobnej dielne protagonistu skupiny Elán Joža Ráža.

( napr. piesne Stužková, Tanečnice z Lúčnice)  a Jána Baláža ( Zaľúbil sa chlapec).

                                              

 JOZEF URBAN

Prejavil sa v nej ako básnik kontrastného videnia sveta citlivo vnímajúci jeho neustále narastajúcu dynamiku. Jednotlivé básne sa vyznačujú schopnosťou nenápadného humoru, ale aj zjavnej irónie, sebairónie a sarkazmu. V druhej básnickej zbierke Hluchonemá hudba  si ešte viac uvedomil rozporuplnosť sveta a jeho negatívne prejavy. Nekompromisne ich pomenúva a komentuje, aby tak upozornil na stav spoločnosti a ohrozenia samotných základov dôstojnosti života a ľudského spolunažívania a potrebu ich zachovania. Básnickému naturelu J. Urbana zdanlivo najviac vyhovuje voľný verš, no vrodená prirodzenosť vnímania rytmu a rýmu ho často tlačí do usporiadanejšej a uzavretejšej básnickej formy.  V básnickej zbierke Kniha polomŕtvych vyslovil skepsu nad súčasným stavom spoločnosti. Poslednou Urbanovou básnickou zbierkou je kniha Snežienky & Biblie.  Sústavne sa venoval tvorbe textov populárnych piesní, mnohé z nich sa vďaka jeho textom stali hitmi.

Voda

 Z jeho pera vzišlo veľa populárnych piesní pre Janka Lehotského, Marcelu Laiferovú, Miroslava Žbirku, Elán, Petra Lipu, Marcela Palondera, Beátu Dubasovú, Money Factor a ďalších. Vytvoril aj libreto pôvodného slovenského muzikálu Kráľ Dávid. Len krátko pred smrťou dokončil titulnú pieseň k filmu Fontána pre Zuzanu 3. Text napísal na hudbu Vaša Patejdla. Pieseň Voda, čo ma drží nad vodou, sa prakticky stala z večera do rána hitom.

___________________________________________________________________________________________________________________________

_____________________________________________________________________________________________________________________________

• Úvodná stránka
• O nás
• Učebné texty
• Literatúra
  • Teória literatúry
  • Študijný materiál
    • Úlohy
  • Povinné čítanie
  • Čitateľký denník 1.ročník
  • Čitateľský denník 2.ročník
  • Čiteteľský denník 3.ročník
  • Čiteteľský denník 4.ročník
  • Prehľad literárnych období v tabuľke
• Slovenský jazyk
• Napíšte nám
• Otázky a odpovede
• Gramatika stručne

Vyhľadávanie

Informácie pre študentov SOŠTECH Galanta

eva.hanzelova@gmail.com