Učebnica SJL 1.ročník
Jazyková komunikácia, druhy komunikácie ,komunikačný reťazec , princíp komunikácie
Komunikácia: je to výmena informácií medzi podávateľom A a prijímateľom B v tej istej komunikatívnej situácií. Znamená každú výmenu informácií medzi ľuďmi, zvieratami, ale aj neživými systémami. Predstavuje dorozumievací proces, spoločenský styk s cieľom výmeny myšlienok medzi ľuďmi.
Komunikácia sa uskutočňuje, ak chceme sprostredkovať nejaké informácie, ktoré tvoria tému komunikácie. Komunikácia môže prebiehať medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, pričom účastníci komunikácie sa nazývajú komunikanti, ktorý sa dorozumievajú na základe zvoleného kódu komunikácie. Kód komunikácie predstavuje systém znakov a pravidiel ich spájania, ktorému všetci zúčastnení rozumejú. Je to najčastejšie jazyk.
Každá komunikácia prebieha v konkrétnej komunikačnej situácii.
Komunikačná situácia je súhrn sociálnych a technických podmienok, v ktorých sa komunikácia uskutočňuje. ( autor – kto, adresát – komu, obsah – čo prostredie-kde, cieľ-prečo, štýl – ako )
Ku komunikácií potrebujeme:
a. komunikantov (účastníkov komunikácie)
b. tému (informácie)
c. zvolený komunikačný kód (jazyk)
d. komunikačný kanál (sprostredkovateľ prenosu informácií)
Komunikant – odosielateľ informáciu kóduje (do rečovej podoby), komunikant- prijímateľ ju dekóduje (snaží sa jej porozumieť a potom ju ďalej správne interpretovať).
Komunikácia má 2 zložky:
1. verbálna= predstavujú ju jazykové prostriedky reči (ide o obsah našej reči)
Najčastejšie formy ústnej jazykovej komunikácie:
- monológ (samostatný prehovor osoby)
- vnútorný monológ (špecifická výpoveď osoby, ktorú táto adresuje sama sebe. Zachytáva myšlienky človeka vo chvíli zrodu)
- dialóg (rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami)
- replika (základná jednotka dialógu, je to relatívne uzavretá jednotka, ktorá reaguje na predchádzajúci prehovor, resp. navodzuje ďalšie pokračovanie rozhovoru)
2. neverbálna= predstavujú ju mimojazykové prostriedky (ide o všetko, čo reč sprevádza)
Zaraďujeme tu:
- zrakový kontakt (pohľady)
- mimika (pohyby očí, úst, tváre...)
- kinetika (pohyby tela, chôdza, postoj)
- gestika (gestá, hlavne pohyby rúk, posunky )
- proxemika (priestorová a časová vzdialenosť medi odosielateľom a prijímateľom)
- iné znaky (dotyky, objatie, podávanie ruky, intonácia , plynulosť reči, účes, úprava, oblečenie, písmo)
Neverbálna zložka je veľmi dôležitá pri rečníckych prejavoch.
Komunikačné zlozvyky- prerušovanie výpovede partnera, preháňanie, prekrúcanie faktov.
Efektívna komunikácia= obojsmerná komunikácia medzi hovoriacim a počúvajúcim, v ktorej sa vyjadrujú podporujúco, opisne a asertívne .
Je založená na spolupráci, dobrom počúvaní a spätnej väzbe.
(vedia čo chcú povedať, aktívne počúvajú, komunikovať jasne, nie sú rozptýlený, prijaté informácie vedia pochopiť)
Devalvujúca komunikácia= opakom efektívnej, jej prejavy možno považovať za nízky stupeň úrovne, tiež za prejav hnevu, neschopnosti ovládať emócie (nebrať komunikujúceho na vedomie, napádať ho, skákať mu do reči, podceňovať, zneužívať dôveru, nehovoriť celú pravdu...)
Asertívna komunikácia= asertivita je umenie presadiť sa a zároveň rešpektovať potreby iných (pomôže nám komunikovať tak, aby sme vedeli vyjadriť svoje pocity, povedať nie, prijať kritiku, prijať odmietnutie, presadiť si svoje, uzatvoriť kompromis...)
Pasívna komunikácia= pasívne správanie- človek ustupuje, pociťuje stratu vlastnej hodnoty, nedokáže vyjadriť svoj názor, má nervózne gestá...
Agresívna komunikácia= agresívne správanie- vnucovanie názorov, povýšenecký tón hlasu, trhavé pohyby...
Súkromná komunikácia= neoficiálna, v súkromnom prostredí (súkromný dialóg, spor medi súrodencami, telefonický rozhovor)
Verejná komunikácia= vo verejnom oficiálnom prostredí. (diskusia, debata, polemika)
Princípy komunikácie
- Princíp kooperácie – priblížime sa úrovni toho s kým hovoríme
- Princíp zdvorilosti – dodržiavame zásady spoločenského správania
- Princíp irónie – veľmi citlivo využívať iróniu, aby sme nevhodnými poznámkami nikoho neurazili.
****************************************************************************************************************************************************
Základné zdroje informácií, spracovanie a uchovávanie informácií
informácia – akýkoľvek nový údaj, poznatok, ktorý obohatí naše poznanie
základné informačné inštitúcie:
a.) knižnice
b.) bibliografické inštitúcie
c.) strediská vedeckých a technických informácií
informačné pramene:
a.) primárne – (originálne, nespracované, prvoradé pramene) knihy, časopisy, slovníky,
vedecké spisy, výskumné správy vedeckých pracovníkov, nahrávky ...
b.) sekundárne – (spracované primárne pramene, druhoradé pramene) zoznamy, katalógy,
katalogizačný lístok ...
katalóg – zoznam; autorské (menné), názvové, predmetové (vecné), katalógy periodík
c.) terciárne – (údaje spracované z primárnych a sekundárnych prameňov, treťoradé
pramene) bibliografia, rešerš
bibliografia – zoznamy literatúry o nejakej téme (zápis použitej literatúry)
rešerš – súpisy údajov o žiadanej problematike (prehľad, súhrn poznatkov o danej téme)
útvary súvisiace so získavaním informácií:
a.) anotácia – krátka charakteristika napr. literárneho, televízneho diela, jeho obsahu, spôsobu spracovania ... Tento útvar využívajú vydavateľstvá na informovanie o knižných novinkách, časté sú v televíznych programových časopisoch, aby si diváci mohli lepšie vybrať.
b.) marginálie – krátke poznámky na okraji textu napr. o obsahu alebo k obsahu knihy, odborného článku, časopisu, aby sa čitateľ vedel zorientovať čo sa v knihe nachádza.
c.) resumé – zhrnutie, stručný (krátky) obsah napr. odbornej knihy alebo článku a zaraďuje sa na koniec práce, často býva aj cudzojazyčné (aspoň dva cudzie jazyky)
d.) konspekt – krátky prehľad; je krátky, výstižný výťah napr. podstatných častí obsahu diela
e.) osnova – najstručnejší, najprehľadnejší záznam obsahu textu v bodoch alebo v heslách. Obsahuje len kľúčové pojmy. Píšeme ju po prečítaní textu, aby sme si zaznačili najdôležitejšie údaje, ale píšeme ju aj pred tvorbou textu.
f.) tézy – (sylaby) obsah textu vo forme ucelených viet; prinášajú stručné, veľmi zhustené hlavné myšlienky napr. odborného diela alebo prednášky
g.) excerpty (výpisky) – z akéhokoľvek textu ich môžeme spraviť na takzvané záznamové lístky alebo excerpčné alebo katalógové lístky
Spracovanie a uchovávanie informácií
♦ diár – je denný zápisník, doň si zapisujeme povinnosti, ktoré máme istý deň vykonať
♦ denník – doň zaznamenávame zážitky uplynulého dňa v časovom slede
Spôsoby záznamu textu
Konspekt ( výťah ) – zaznamenávame v ňom základné údaje, fakty, tvrdenia, definície, vysvetlenia, dôkazy, príklady, praktické využitie nových poznatkov, podstatné informácie.Je to zhustený, ale presný obsah textu a zachováva jeho logickú štruktúru.
Môžeme využiť grafické zvýraznenie textu -šípky, rámčeky, zakrúžkovanie, podčiarkovanie, značky na okraji... Dôležité pojmy môžeme zvýrazniť väčším písmom (alebo ich napísať farebne ).môže byť obšírny, môže mať aj podobu podrobnejšej osnovy. Je ľahko a rýchlo čitateľný.
Osnova - najstručnejší a najprehľadnejší záznam obsahu textu. Píše sa v bodoch, heslách, vo vetách (menných ). Obsahuje základné, kľúčové heslá. Podľa nich môžeme ľahko zreprodukovať obsah textu.
Tézy ( sylaby ) - obsah textu ( prednášky, učebnej látky ) je vyjadrený formou ucelených viet, hlavných myšlienok textu. Píšu ich najmä vysokoškolskí učitelia ako pomôcku študentom pri príprave na skúšku alebo autori odborných prednášok pre poslucháčov.(Poznámka : slovo téza v sg. znamená zásadnú myšlienku, poučku, tvrdenie. )
Anotácia – stručná charakteristika obsahu knihy, článku, dokumentu, kompaktného disku (CD), videozáznamu... (s uvedením napr. vydavateľstva, roku vydania, príp. ceny, počtu strán..) V súčasnosti sa viac približuje reklame. Popri informovaní často hodnotí, propaguje, pôsobí na cesty.
Stenografia ( rýchlopis ) - metóda zapisovania hovoreného slova, textu v podobe znakov, znaky sú odvodené od písmen.
Citát – doslovné zaznamenanie uceleného výroku inej osoby.
Voľná citácia – využíva sa v rečníckych a publicistických textoch, pri ktorých sa neuvádza autor či dielo, z ktorých citovaný text pochádza.
Napr. ....Teda zvolajme spolu s Goethem: „Postoj, chvíľa, si krásna!“
Parafráza – voľné prerozprávanie, spracovanie cudzej predlohy. Nevyskytuje sa v odbornej literatúre. Napr. „Konzumujem, teda som....“
Doslovná citácia – doslovne uvedený cudzí výrok, s bibliografickým záznamom. Graficky sa odlišuje od ostatného textu – napr. použitím úvodzoviek.
Mapa mysle – je to grafické spracovanie myšlienok cudzieho textu. Mapu mysle môžeme využiť aj pri príprave vlastného textu. Pomáha pri rozlišovaní významovo nadradených a podradených myšlienok, pojmov. Pomáha pri spracovaní neznámeho textu, slúži na overenie jeho pochopenia, učí nás používať kľúčové slová, učí nás zapamätať si podstatné veci, pomáha pri tvorbe vlastných slohových prác,
Brainstorming- búrka nápadov - veľa nápadov napomáha k riešeniu.
****************************************************************************************************************************************************
ŠTÝLOTVORNÝ PROCES,ŠTÝLOTVORNÉ ČINITELE
štýl = sloh
♦ štylizácia = formulovanie, písanie textu
Štýlotvorný proces:
1. Objasníme si tému, funkciu a situáciu svojho prejavu.
2. Vyberieme fakty a informácie potrebné pre tému.
3. Usporiadame ich podľa logického postupu – podľa osnovy.
4. Rozpisujme myšlienky do viet, pričom sa príliš nezdržiavame pri jednotlivých slovách – píšeme koncept.
5. Upravujeme, zlepšujeme koncept. Táto etapa je najdôležitejšia, preto jej venujeme najviac času a pozornosti.
6. Koncept prepíšeme na čisto – čistopis. Kontrolujeme pritom pravopisnú a gramatickú správnosť, úpravu a čitateľnosť písma.
Štýlotvorné činitele:
Pôsobia na výslednú podobu textu alebo prejavu.
a.) subjektívny štýlotvorný činiteľ:
autor – (Odpovedá na pomocnú otázku: Kto píše alebo hovorí?) závisí od individuálnych vlastností a názorov hovoriaceho alebo píšuceho
b.) objektívne štýlotvorné činitele:
téma – (Odpovedá na otázku: Čo? O čom?) text alebo prejav ovplyvní to, o čom chceme povedať alebo napísať
funkcia – (Odpovedá na otázky: Načo? Aký je zámer?) informovať, vysvetliť, presvedčiť, mobilizovať /k činnosti/, citovo zapôsobiť (chcem informovať, predvolať niekoho na úrad, vysvetliť niečo, povedať svoj názor, zapôsobiť na city, rozplakať, rozveseliť)
situácia – (Odpovedá na otázky: Kde? Ako? S kým?) prostredie /verejné súkromné/, jazyková forma /písomná, ústna/, adresát (budeme hovoriť v súkromí, na verejnosti; budeme sa dorozumievať písomne, ústne; je adresát prítomný, nie je)
adresát - prijímateľ
**********************************************************************************************************************************************
Klasifikácia jazykových štýlov - funkcie, delenie
Aké jazykové prostriedky sú najvhodnejšie z hľadiska jazykovej komunikácie, skúma vedný odbor jazykovedy – štylistika.
Štylistika skúma jazykové prostriedky z hľadiska ich výberu, spôsobu a vhodnosti ich využitia v rôznych druhoch textu. Jej hlavným cieľom je skúmanie toho, ako jazykové prostriedky prispievajú k naplneniu cieľa a zámeru, ktorý autor svojím jazykovým prejavom sleduje
Výber a spôsob využitia výrazových prostriedkov určuje funkcia jazykového prejavu (na základe nej rozlišujeme jazykové štýly) a štýlová norma (je pružná a dynamická; predstavuje súhrn pravidiel na výber jazykových prostriedkov vzhľadom na typ komunikačnej situácie; jej základným kritériom je nevhodnosť resp. vhodnosť v istej komunikačnej situácii)
Jazykový štýl – spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom a usporiadaním jazykových a mimojazykových prostriedkov s ohľadom na tému, situáciu, funkciu a zámer autora.
Funkčné jazykové štýly delíme:
1. STARŠIA KLASIFIKÁCIA:
- štýly verejného styku: náučný, publicistický, administratívny, umelecký, rečnícky,
- štýly súkromného styku: hovorový.
2. NOVŠIA KLASIFIKÁCIA:
- kritérium na členenie jazykových štýlov je miera účasti autora na výstavbe prejavu.
- objektívne štýly: náučný, administratívny,
- objektívno-subjektívne štýly: publicistický, rečnícky,
- subjektívne štýly: hovorový, umelecký.
Štýlotvorné činitele ovplyvňujú výber výrazových prostriedkov, členia sa na:
1. Subjektívne štýlotvorné činitele, ktoré ovplyvňuje autor textu.
Patria sem:
a) povahové črty autora, jeho návyky a záľuby, temperament, citové založenie, psychický stav,
b) biologické faktory (pohlavie, vek),
c) dosiahnuté vzdelanie,
d) jazykové a komunikačné schopnosti.
2. Objektívne štýlotvorné činitele sú nezávislé od autora textu. Patria sem:
a) téma (predmet prejavu),
b)funkcia prejavu – t.j. zameranie, cieľ prejavu. Základné funkcie: komunikatívna (dorozumievacia), informačná, získavacia, ovplyvňovacia, estetická,
c) prostredie – komunikačná situácia, počas ktorej prejav vzniká
d) forma prejavu – spôsob realizácie prejavu ( ústny alebo písomný)
e) adresát – osoba, ktorej je prejav určený.
- môže byť prítomný (v priamom kontakte s autorom prejavu) aj neprítomný(medzi
autorom a adresátom je nepriamy kontakt),
f) miera pripravenosti prejavu – t.j. či je téma daná alebo ide o improvizáciu.
Podľa objektívnych štýlotvorných činiteľov rozdeľujeme jazykové prejavy na:
1. ústne alebo písomné
2. pripravené alebo nepripravené
3. monologické alebo dialogické
4. verejné alebo súkromné
5. jazykové prejavy, pri ktorých je adresát prítomný alebo neprítomný
Funkcie jazykových štýlov sú:
· hovorový štýl – komunikatívna
· publicistický štýl – komunikatívna, presvedčovacia, informačná, získavacia, ovplyvňovacia
· náučný štýl – odborno-dorozumievacia
· administratívny štýl – hospodársko – správna, t.j. taká, ktorá sa využíva na komunikáciu medzi úradníkmi, resp. medzi občanmi a úradníkmi
· umelecký štýl – estetická, komunikatívna; krížia sa spolu
· rečnícky štýl – komunikatívna, presvedčovacia, propagačná
*********************************************************************************************************************************************
SLOHOVÉ POSTUPY A SLOHOVÉ ÚTVARY
Slohový postup - spôsob, akým je text vytvorený, aké prostriedky používa, na čo zameriava svoju pozornosť (napr. na príbeh, vlastnosti, informáciu, súvislosti medzi javmi a pod.)
rozprávací slohový postup
opisný slohový postup
informačný slohový postup
výkladový slohový postup
Slohový útvar - je výsledný text, ktorý vznikne použitím nejakého slohového postupu napr. ak použijeme opisný slohový postup, môžeme vytvoriť slohový útvar - statický opis
ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP - má vyrozprávať jedinečnú udalosť, príbeh v nejakej časovej postupnosti
útvary rozprávacieho slohového postupu - bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román...
OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP - má zachytiť vlastnosti predmetu, osoby
útvary opisného slohového postupu opis - statický - opisuje objekt bez pohybu
dynamický - opisuje objekt v pohybe alebo popisuje nejakú činnosť
jednoduchý - opisuje vlastnosti objektu bez výraznejšieho štýlového zafarbenia
umelecký – náladový - využíva umelecké jazykové prostriedky - poetizmy, trópy, figúry atď
odborný - pracuje s objektom metodickým, vedeckým spôsobom a používa odborný jazyk
Charakteristika - opisuje vlastnosť
·priama charakteristika - vlastnosti človeka priamo pomenuje
·nepriama charakteristika - zobrazuje vlastnosti cez ich prejavy, správanie človeka
·vonkajšia charakteristika -zachytáva výzor, vzhľad človeka
·vnútorná charakteristika -všíma si charakter, povahu osoby
karikatúra - je to vlastne zvláštny druh charakteristiky, všíma si najmä záporné vlastnosti a slabosti, ktoré zveličuje až do humornej podoby, má poukázať na isté črty, prípadne ich zosmiešniť
INFORMAČNÝ SLOHOVÝ POSTUP - uvádza fakty, údaje, informácie, odpovedá na otázky čo, kde, kedy, ako
útvary informačného slohového postupu
správa- stručne, vecne, aktuálne, objektívne informuje o udalosti, ktorá sa stala a jej okolnostiach
oznámenie -stručne, výstižne informuje o budúcej udalosti
úradný list - žiadosť, objednávka -stručne, presne vyjadruje, čo je jeho úlohou (žiada, objednáva atď.)
interview, pozvánka, inzerát, dotazník, telegram, zápisnica, program...
VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP sleduje vzťahy, súvislosti, vysvetľuje príčiny a následky útvary výkladového slohového postupu
výklad- vysvetľuje, objasňuje, poučuje o nejakom probléme, sprístupňuje poznatky ,má byť vecný a objektívny
úvaha -zamýšľa sa, uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, argumentuje -je subjektívna, môže používať umelecké prostriedky
referát -stručne, pomocou základných faktov, uvádza poslucháča do danej problematiky
recenzia -hodnotí nejaké dielo, jeho kvalitu, prednosti aj nedostatky (kniha, hudba, počítačová hra, film atď.)
komentár -očami autora hodnotí väčšinou udalosti zo života spoločnosti, hľadá jej príčiny, skúša predpovedať následky
prednáška, úvodník, diskusný príspevok...
*************************************************************************************************************************************************
HOVOROVÝ ŠTÝL
- je subjektívny štýl používaný v súkromnom styku,
- využíva sa vo familiárnej, priateľskej komunikácii,
- typické sú spontánne nepripravené prejavy, jednoduchá stavba viet,
- kompozícia textu nie je prísne členená,
- využíva všetky slohové postupy: rozprávací, informačný, opisný, výkladový.
- Hlavnou funkciou hovorového textu je komunikatívna (dorozumievacia) funkcia, ktorá je založená na pružnom sprostredkovaní informácií v danej situácii
ÚTVARY:
Klasické ústne - monológ – rozprávanie príbehu, vtipu,
dialóg – telefonický rozhovor ,hádka ,debata, polemika, diskusia
Písané - súkromný list ,oznámenie, blahoželanie, kondolencia,
Moderné – četovanie, e-mail, esemeska, inzerát, reklama,vizitka
VLASTNOSTI
- ústnosť – uvoľnená vetná skladba, vysoké tempo a intonácia, mimika , gestikulácia
- konverzačnosť - dialogická podoba textov
- súkromnosť – slangové slová, dialekt – ovplyvňuje prízvuk, nedôsledná artikulácia
- situačnosť – viaže sa na konkrétnu situáciu, vysoký výskyt zámen, parazitické slová ( napr.: oné, vlastne,...),
- stručnosť – univerbizácia (napr.: minerálna voda- minerálka), značky a skratky aj slangového rázu
- expresívnosť – využívame štylisticky zafarbené slová: eufemizmy, deminutíva, hypokoristiká, profesionalizmy, vulgarizmy.
- NIEKTORÉ ŽÁNRE HOVOROVÉHO ŠTÝLU: jednoduché rozprávanie, súkromný rozhovor, telefonický rozhovor, sms správy, maily, internetové chaty, súkromný list, prosba, poďakovanie, ponosa, klebeta, zvada.
LEXIKA: využívanie dialektizmov, slangových, nespisovných a citovo zafarbených slov,
MORFOLÓGIA: časté používanie zámen, častíc a prísudkových slovies v činnom rode,
SYNTAX: pestrá modalita vety, uvoľnená vetná skladba
*******************************************************************************************************************************************
ADMINISTRATÍVNY ŠTÝL
Znaky administratívneho štýlu:
- PÍSOMNOSŤ - ide takmer vždy o vopred písomne pripravené texty, ktoré môžu byť aj ústne prednesené. Väčšina textov administratívneho štýlu sú rôzne doklady, potvrdenia, zápisy a tie vyžadujú písomný záznam, pretože majú aj právny dosah.
- MONOLOGICKOSŤ – uvedené texty sú podaním informácií o autorovi, resp. jedným autorom.
- VEREJNOSŤ – ide o úradnú – verejnú komunikáciu.
- ADRESNOSŤ – útvary administratívneho štýlu majú konkrétneho adresáta, napr. nejaký úrad, môžu byť ale napr. adresované aj všetkým občanom mesta, štátu (zákony, vyhlášky,...).
- OBJEKTÍVNOSŤ – nestrannosť
- SPISOVNOSŤ – vyjadrovanie v útvaroch administratívneho štýlu vyžaduje dôrazne spisovné vyjadrovanie
- ZRETEĽNOSŤ – obsah a vyjadrovanie v útvaroch administratívneho štýlu musí byť jasné, presné.
- VECNOSŤ – útvary administratívneho štýlu využívajú predovšetkým neutrálne slová (pojmové – bezpríznakové), odborné slová.
- ŠTANDARDIZÁCIA – prvok, ktorý najmä v súčasnej dobe ide výrazne do popredia – texty sú upravované podľa istých kritérií do jednotného vzoru, dodržiava sa teda istý štandard. (štandard písania štruktúrovaného životopisu, písania žiadosti, potvrdení,...).
- EFEKTÍVNOSŤ – vyjadrovanie a podávanie informácií musí byť stručné, efektívne, ale presné a účelné.
- FORMALIZÁCIA – (NEOSOBNOSŤ) – vyjadrovanie je formálne, neosobné, ide o vyjadrovanie podľa istej formy (forma žiadosti, formy životopisu, formy posudku,...).
- SCHEMATIZÁCIA – text je upravovaný podľa určitej schémy, podľa vopred určenej šablóny.
ŠPECIFICKÉ ZNAKY:
- Častý výskyt trpných príčastí: správy sú vyhodnocované, údaje sú spracovávané, účastníci sú vybratí,...
- Častý výskyt prechodníkov: berúc do úvahy, píšuc, zasielajúc,...
- Častý výskyt pasívnych konštrukcií: limit je overovaný, útvar je zabezpečovaný, limit je stanovený,...
- Používanie druhotných predložiek: v rámci, na úseku, so zreteľom, v súlade, v zmysle, na úrovni, v dôsledku, v súvislosti, ...
- Využívanie kancelarizmov: mzdové prostriedky, financovať, vyprofilovať, lehota, položka, faktúra, splnomocnenie,...
- Využívanie skratiek: apod. (a podobne), atď. (a tak ďalej), resp. (respektíve). Dr. (doktor), t. j. (to jest),...
- Využívanie značiek: m – meter, l – liter, kW – kilowatt, H – hydrogenium (vodík), v – rýchlosť, s – dráha, t – čas, C – coulomb (uhlík), ...
- Využívanie skratkových (značkových) slov: utvorené zo začiatočných písmen, skupín písmen a slabík slov viacslovných pomenovaní – radar (radio detcting and ranging),
- Využívanie iniciálových slov – vznikajú zo začiatočných písmen jednotlivých slov viacslovného pomenovania alebo vlastného mena: NR SR – Národná rada Slovenskej republiky, SŠ – stredná škola, VŠ – vysoká škola, SNS – Slovenská národná strana, UK – Univerzita Komenského, EMU - Európska menová únia, SR - Slovenská republika,...
ŽÁNRE ADMINISTRATÍVNEHO ŠTÝLU:
- DOKUMENTÁRNE
- OZNAMOVACIE
- HESLOVÉ
DOKUMENTÁRNE – zachytávajú presné údaje a fakty. Vždy sa evidujú a uchovávajú na istý čas (uchovávanie v archívoch).
Zápisnica – vnútropodniková písomnosť, ktorej úlohou je napr. zaznamenať priebeh schôdze, porady,...
Protokol – súbor istých pravidiel, napr. protokol správania sa, priebehu skúšky,...
Rezolúcia – uznesenie, rozhodnutie kolektívneho orgánu, zhrnutie záverov, uznesení,...
Zmluva – písomnosti rôzneho druhu, napr. zmluva o nájme, zmluva o pôžičke,...
Záväzok – písomnosť, ktorá potvrdzuje dobrovoľné prijatie istého záväzku voči jednotlivcovi alebo organizácii.
Zmenka – obchodovateľný cenný papier istej hodnoty.
Splnomocnenie – jednoduchá právna listina, ktorá umožňuje napr. pred úradom zastúpenie istej osoby inou osobou (prevzatie zásielky na pošte).
Dlžobný úpis – jednoduchá právna písomnosť, ktorou dlžník uznáva svoju dlžobu.
OZNAMOVACIE – oznamujú isté fakty, údaje sú aktuálne len v určitý čas. Patrí sem napr.:
Hlásenie – písomnosť, ktorá nahlasuje napr. škodovej udalosti, o poistnej udalosti (povodne, automobilová zrážka,...), existuje hlásenie o pobyte osôb,...
Správa – písomná informácia napr. o nejakej udalosti, o jej priebehu,...
Vyhláška – druh všeobecne záväzného nariadenia, ktoré je platné napr. v celom štáte. Je vydávané ústrednými orgánmi štátnej správy.
Prípis (príkaz) – vnútropodniková písomnosť, ktorá napr. uvádza príkazy, napr. nariadenia riaditeľa, vedúceho zamestnanca,...
Obežník – vnútropodniková písomnosť, ktorá slúži na oznamovanie rôznych skutočností a pokynov všeobecného rázu, ktoré sú platné pre všetkých zamestnancov.
Pozvánka – písomnosť, ktorá napr. pozýva na poradu, rokovanie, podujatie,... Informuje o tom, kde a kedy sa napr. koná porada, s akým cieľom, uvádza hlavné body porady, čas predpokladaného trvania,...
Prihláška – formulár, ktorým sa napr. prihlasuje študent na vysokú školu, na strednú školu,...
Reklamácia – písomnosť, ktorou vyjadrujeme napr. nespokojnosť s výrobkom, službou,...
Urgencia – písomnosť, ktorou upozorňujeme napr. na omeškanie s platbami, na nedodržanie zmluvných podmienok (výroba nábytku, dodanie materiálu,...).
Objednávka – písomnosť, ktorou si objednávame tovar, službu,...
Inzerát – jednoduchá písomnosť, ktorou sa usilujeme niečo napr. predať, kúpiť, oznámiť napr. voľné pracovné miesto,...
Upomienka – písomnosť, ktorou upozorňujeme napr. na nedostatočný prospech v škole, na nevrátenie kníh do knižnice,...
Dotazník – môže ísť napr. o osobný dotazník, ktorý patrí medzi zamestnanecké písomnosti.
HESLOVÉ - ich vývoj súvisí s rozvojom mediálnych systémov a počítačovej techniky. Výrazným spôsobom v nich pribúdajú rôzne skratky a značky, ktorých úlohou je odkazovať na isté fakty.
Vysvedčenie – tlačivo, ktoré informuje napr. o prospechu žiaka a študenta.
Štruktúrovaný životopis – správa o priebehu života napr. uchádzača o zamestnanie, uchádzača o prijatie na vysokú školu,..
Diplom – potvrdenie napr. o ukončení vysokoškolského štúdia.
Cestovné tlačivá – písomnosti, ktoré evidujú priebeh pracovnej cesty, účtujú jej uskutočnenie,...
Súpisy – napr. majetku, kníh v knižnici.
Inventáre – zoznamy napr. zariadenia v kanceláriách, ...
Tabuľky, schémy, zoznamy, rôzne tlačivá – poštové, dopravné, bankové,...
Útvary formátu A4 - vyhláška, zákon, úradné listy, životopis, motivačný list, sťažnosť, test, dotazník, anketa
Útvary formátu A6 - oznámenie, ospravedlnenie, potvrdenie, splnomocnenie, poštová poukážka,
*****************************************************************************************************************************************************
ZVUKOVÁ A GRAFICKÁ STRÁNKA JAZYKA
Jazyk – abstraktný systém, súbor pravidiel ich používania; existuje vo vedomí spoločenského kolektívu, ktorý ho používa ako nástroj dorozumievania.
Reč – konkrétne použitie jazyka.
Fonológia skúma:
- ktoré zvuky ľudskej reči sa využívajú na dorozumievanie v jazyku
- pomocou ktorých zvukov sa v jazyku rozlišujú slová a
- aké vlastnosti zvukov sú dôležité pre rozpoznávanie zvukov ap.
Fonetika skúma:
- ako sa hlásky tvoria artikulačnými orgánmi
- ako ich počujeme, ich zvukové znenie
- ako sa správajú v spojení s inými hláskami
Fonéma- je zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov. Jedna fonéma môže mať rôzne varianty. Varianty konkrétnej fonémy však nerozlišujú význam slov, napr. dve varianty tej istej fonémy n v slovách Jano- Janko [Jano - Jaŋko].
Hláska - najmenšia zvuková jednotka. Je to rečovými orgánmi utvorený a vyslovený zvuk ustáleného znenia, t. j. rečové orgány sú pri tvorení a vyslovovaní hlásky v istej polohe. Hláska je konkrétnou realizáciou fonémy v reči.
Graféma
Graféma je najmenšia grafická jednotka (písmeno). Platí zásada, že jednej fonéme zodpovedá 1 graféma.
Výnimkou z tohto pravidla je napr.:
-písanie i a y na zaznamenanie jednej fonémy
-použitie dvoch grafém ch, dz, dž, na zapísanie jednej fonémy
-písanie d, t, n, l, ktoré nahrádzajú ď, ť, ň, ľ, ak po nich nasleduje -e, -i alebo dvojhláska
Klasifikácia hlások
Slovenské hlásky sa členia na samohlásky, dvojhlásky a spoluhlásky.
Samohlásky
-sú tóny, počas ich artikulácie hlasivky kmitajú
-pri ich vyslovovaní ostáva priechod výdychového prúdu voľný
-sú základom slabík, t. j. majú slabikotvornú funkciu
Základné členenie samohlások
krátke: a, ä, e, i, o, u
dlhé: á, é, í, ó, ú
Dlhé samohlásky vyslovujeme približne dvojnásobne dlhšie ako krátke samohlásky.
Dvojhlásky
-sú spojením dvoch samohláskových prvkov v jednej slabike
-dvojhlásky majú slabikotvornú funkciu
-dvojhlásky sa vyslovujú vždy v jednej slabike, napr. trie-da, se-dia
-všetky dvojhlásky sú z hľadiska trvania dlhé
-prvá hláska je tlmená, druhá je výraznejšia, smerom k druhej dvojhláskovej časti výraznosť stúpa, sú teda stúpavé
Spoluhlásky
- sú šumy, čiže na rozdiel od samohlások vzduchový prúd naráža pri tvorbe spoluhlások na nejakú prekážku
- spoluhlásky sa v slovenčine môžu členiť podľa viacerých kritérií
- z praktického hľadiska je najdôležitejšie členenie spoluhlások podľa vplyvu na pravopis i-y (tvrdé – mäkké – obojaké) a podľa účasti hlasiviek pri ich artikulácii (znelé – neznelé)
Rozdelenie spoluhlások podľa vplyvu na pravopis i-y
Tvrdé: d, t, n, l, k, g, h, ch
Mäkké: ď, ť, ň, ľ, c, č, š, dz, dž, ž, j
Obojaké: b, p, m, v, r, z, s, f
Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti
Znelé spoluhlásky – pri ich tvorbe hlasivky kmitajú
Neznelé spoluhlásky – vyslovujú sa bez účasti hlasiviek
Znelé párové b d ď dz dž g h v z ž
Neznelé párové p t ť c č k ch f s š
-zvyšné spoluhlásky sú nepárové
Znelé nepárové (zvučné) m n ň l ľ ĺ r ŕ j
SPODOBOVANIE- = znelostná asimilácia je prispôsobovanie výslovnosti dvoch susedných alebo blízkych spoluhlások
K znelostnej asimilácii dochádza:
a) vo vnútri slova rozplakala sa [ rosplakala sa]
b) na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti Dub padol. [dup padol]
c) na konci slova pred prestávkou Príď! [ príť ]
****************************************************************************************************************************************************
LEXIKÁLNE JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY
Lexikológia - je náuka o slovnej zásobe –( lexike)
Slovo – je základná formálna a významová jednotka s ustáleným významom a ustálenou grafickou i zvukovou formou
Gramatický význam slova
Slovo ako základná formálna jednotka jazyka má gramatický význam.
Gramatické významy slova nie sú viazané na jediné konkrétne slovo či pomenovanie, ale sú spoločné pre rovnakú kategóriu slov. Nazývame ich kategóriálne významy, teda gramatické kategórie.
Slová podľa úplnosti lexikálneho a gramatického významu zaraďujeme do slovných druhov.
Plnovýznamové slovné druhy majú lexikálny i gramatický význam, napr. slovo strom je gramaticky podstatné meno mužského rodu, neživotné, v nominatíve; vo vete sa zhoduje s prídavným menom v rode, čísle a páde.
Neplnovýznamové slovné druhy majú taký zovšeobecňujúci lexikálny význam, že sa svojou funkciou približujú ku gramatickým morfémam.
Predložky spolu s pádovou príponou vyjadrujú okolnostný vzťah, napr. miesta (pred dom –om),spojky vyjadrujú syntaktický vzťah medzi vetnými členmi alebo vetami (otec a mama), častice vyjadrujú vzťah autora k výpovedi(asi má pravdu), citoslovcia (slová – vety) vyjadrujú prejavy citov (jaj!), vôle (heš!) a zvuky (žblnk!).
Gramatické kategórie:
- menné
- slovesné
Menné gramatické kategórie(podst.mená, príd.mená, zámená, číslovky)
rod – mužský/maskulinum (otec), ženský/ feminium (dobrá), stredný/neutrum (sito)
číslo – singulár/jednotné číslo (chlap), plurál /množné číslo (chlapi)
pád – 1.pád/nominatív 9chlap, 2.pád/genitív (chlapa), 3pád/datív (chlapovi), 4.pád/akuzatív (chlapa), 5.pád/lokál (chlapovi), 6.pád/inštrumentál (chlapom)
Slovesné gramatické kategórie
osoba – 1.os.(ja píšem, my píšeme, 2.os.(ty píšeš, vy píšete),3.os.(on, ona, ono píše, oni, ony píšu)
číslo – sg. (píšem), pl. (píšeme)
čas – prítomný/prézent (dej nastáva v momente reči – spievam), minulý čas /préteritum (dej sa uskutočnil pred momentom reči:spieval som), budúci čas/futúrum (dej sa uskutočni po momente reči: budem spievať)
spôsob –oznamovací/indaktív (neprikazuje splniť dej, nepodmieňuje uskutočnenie deja istou podmienkou, ale iba sa pýta alebo oznamuje, že sa dej uskutočňuje –Píšem?, uskutočnil: písal alebo sa uskutoční – budem písať), rozkazovací/imperatív (prikazuje, aby sa dej uskutočnil – Píš!), podmieňovací/kondicionál (vyjadruje, že dej slovesa by sa mohol uskutočniť, keby sa splnila istá podmienka – písal by)
vid – dokonavý (vyjadruje ukončený, ohraničený dej – zašije ), nedokonavý (vyjadruje neukončený, neohraničený dej – šije)
slovesný rod – činný/aktívum (podmet vykonáva činnosť slovesa – otec rúbe drevo), trpný/pasívum (podmet nevykonáva činnosť slovesa: opisný trpný rod – murár je objednaný, zvratny trpný rod –budova sa stavia)
Vzťahy medzi lexikálnymi významami slov
Súčasťou lexikológie je lexikálna sémantika (náuka o význame slova slovných spojení),ktorá skúma vzťahy medzi jazykovými výrazmi,
Polysémia- je jav , pri ktorom sa jedným slovom pomenúvajú viaceré myšlienkové obsahy. V metafore napr.(jazyk v ústach – jazyk na topánke).
Homonymia- je jav, keď dve slová rovnako znejú, ale pomenúvajú iné myšlienkové obsahy, napr. rys – zviera, rys – črta ,napr. tváre
Synonymia- je jav, keď sa jedna vec, dej, jav pomenúva viacerými slovami, napr. topánky, obuv.
Antonymia- je jav, pri ktorom vytvárajú dvojice protikladné slová. Napr. deň – noc.
Paronymia - je jav, pri ktorom sa vedľa seba náhodne ocitnú dve jazykové jednotky, ktoré sú zvukovo i gramaticky podobné, ale obsahovo sú rozdielne napr. filter – fliter.
******************************************************************************************************************************************************
SLOVNÁ ZÁSOBA
Lexikológia - náuka o slovnej zásobe
Členenie slovnej zásoby:
I. Podľa geografického a sociálneho používania
1. slovná zásoba národného jazyka - tvorí súbor všetkých slov daného jazyka
2. individuálna slovná zásoba - súbor slov jednotlivca - množstvo slov individuálnej slovnej zásoby závisí od veku, profesie, vzdelania
a) aktívna - slová, ktoré človek nie len pozná ale ich aj aktívne využíva
b) pasívna – slová ktoré človek pozná, ale v bežnej komunikácii ich nepoužíva
II. Zo štylistického hľadiska
1. Štylisticky bezpríznakové slová - možno ich použiť v akomkoľvek jazykovom štýle
patria do jadra slovnej zásoby , napr.: dom, písať, hore, desať...
2. štylisticky príznakové slová - také, pri ktorých si uvedomujeme určitú zviazanosť s určitým typom textov
a) Členenie štylisticky príznakových slov podľa obsahu (významu)
▪ termíny – jednoslovné alebo viacslovné pomenovania, ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne - patria sem: kancelarizmy – typické pre administratívne texty (napr. faktúra), publicizmy – typické pre publicistické texty (iniciatíva, lukratívny..)
▪ hovorové slová – používané v súkromnom prejave - napr. žúrovať
▪ knižné slová – nezvyknú sa používať v ústnej podobe, používané predovšetkým v písomných textoch
b) Členenie štylisticky príznakových slov podľa pôvodu
▪ domáce slová – majú domáci pôvod, ako napr. zbojník, noha, kniha...
▪ cudzie slová – slová, ktoré sa preberali a aj v súčasnosti sa preberajú z cudzích jazykov.
zdomácnené – už ich nepociťujeme ako cudzie (napr. rádio, televízor...)
medzinárodné slová (internacionalizmy) – výskyt sa vo viacerých (aspoň 3) jazykoch (napr. aliancia)
c) Členenie štylisticky príznakových slov podľa spisovnosti
▪ spisovné slová – patria do slovnej zásoby spisovného jazyka a sú kodifikované v normatívnych príručkách
▪ nespisovné slová – slová, ktorých použitie je obmedzené len na veľmi úzky okruh textov
▪ nárečové slová (dialektizmy) – napr. grule
▪ slang – nespisovné slová, ktoré vznikajú deformáciou známych slov používa ich istá veková, spoločenská alebo záujmová skupina
▪ profesionalizmy – nespisovné slová, ktoré používa istá profesia - slúžia na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa (napr. operačná sála – operačka)
▪ argot – tajná, šifrovaná reč, v ktorej sa známe slová používajú v kontexte, ktorému nezasvätený človek nerozumie (napr. televízor – dorozumievanie sa z okna do okna vo väznici)
d) Členenie štylisticky príznakových slov podľa doby používania
▪ neologizmy – novovzniknuté slová alebo spojenia slov, často prevzaté z cudzieho jazyka
▪ zastarané slová – sú slová, ktoré sa dnes už nepoužívajú, dostali sa na okraj slovnej zásoby
▪ archaizmy – slová, ktoré už bežne nepoužívame, pretože boli nahradené novými slovami
- napr. sklep - obchod
▪ historizmy – slová, ktoré pomenovávali predmety, ktoré dnes už neexistujú - napr. dereš
e) Členenie štylisticky príznakových slov podľa expresívnosti
▪ expresívne slová – citovo zafarbené slová alebo slovné spojenia, ktorými hovoriaci vyjadruje svoj postoj
a) s kladným postojom:
▪ zdrobneniny – podávateľ nimi vyjadruje pozitívny alebo lichotivý vzťah k pomenovanej realite alebo sa nimi pomenovávajú malé veci
▪ eufemizmy – expresívne slová, ktorými podávateľ zjemňuje svoj prejav - napr. zaspať namiesto zomrieť
▪ hypokoristiká – lichotivé slová s príznakom maznavosti - napr. mamka, ocinko
b) so záporným postojom:
▪ pejoratíva – hanlivé expresívne slová, ktorými sa vyjadruje záporný, pohŕdavý alebo až odsudzujúci postoj - napr. žbrnda, pracháč...
▪ augumentíva – expresívne slová, ktorými zveličujeme základný význam - napr. Hlavisko, dlhočizný..
▪ dysfemizmy – zveličované, nadsadené zdôrazňovanie zápornej vlastnosti alebo nedostatku, hrubé a drsné vyjadrovanie sa - napr. ožran...
▪ vulgarizmy – hrubé, neslušné výrazy
****************************************************************************************************************************************************
SLOVNÍKY A ICH POUŽITIE
Slovník je súhrnné spracovanie a obyčajne abecedne usporiadanie slovnej zásoby alebo informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke.
Rozlišujeme dva základné druhy slovníkov:
1. ENCYKLOPEDICKÉ– v skratke sa v nich hovorí o veciach, zvieratách, ľuďoch, vlastnostiach, rôznych javoch. Patria sem napr.: Filozofický slovník, Malá encyklopédia spisovateľov sveta, Encyklopédia Slovenska
2.JAZYKOVEDNÉ
Pravopisný slovník:
- Uzákoňuje pravopisné pravidlá.
- Sú to Pravidlá slovenského pravopisu.
- Pravidlá slovenského pravopisu sú kodifikačnou príručkou.
- Uvedený slovník sa pravidelne upravuje a dopĺňa.
- Jeho súčasťou sú aj definície a poučky.
Výkladový slovník:
- Vykladá významy slov a slovných spojení.
- Má veľký význam najmä pre tých ľudí, ktorí sa zaoberajú štúdiom jazyka.
- Výkladovým slovníkom je napr. Krátky slovník slovenského jazyka – nachádzajú sa v ňom najčastejšie slová súčasného slovenského jazyka. Pri väčšine z nich je uvedený základný význam slova, dôležité údaje o pravopise a gramatike.
Synonymický slovník:
- Obsahuje synonymické dvojice a synonymické rady.
- Obsahuje teda slová, ktoré majú rovnaký alebo podobný význam, ale ináč znejú, sú ináč napísané.
- Snažia sa obsahovať čo najúplnejší počet synonymických výrazov k jednému heslu.
- Uvedený slovník má veľký význam pri zdokonaľovaní slohových útvaroch, pri cibrení nášho vyjadrovania.
Známy je napr. Malý synonymický slovník, Synonymický slovník slovenčiny.
Frazeologický slovník:
- Obsahuje ustálené slovné pomenovania, príslovia, porekadlá, pranostiky.
- Zároveň obsahuje vysvetlenia jednotlivých frazeologických jednotiek.
Známy je napr. Malý frazeologický slovník.
Slovník cudzích slov:
- Obsahuje cudzie slová a ich vysvetlenia.
- Uvádza, z ktorého jazyka slovo pochádza.
- Využívajú ho ľudia zo všetkých odborných sfér.
Známy je napr. Slovník cudzích slov, Krátky slovník cudzích slov.
Retrográdny slovník:
- Obsahuje slová zoradené podľa abecedy od konca.
- Slovo retrográdny znamená: odzadu kráčajúci.
- Príklad: azda, gazda, polgazda, jazda, medzijazda, krasojazda, rozjazda, garazda,..
- Má veľký význam pri písaní poézie a hľadaní rýmov.
- Využívaný je pri skúmaní zloženia slov, pri zostavovaní krížoviek, hádaniek atď.
- Využívajú ho aj jazykovedci pri hľadaní zákonitostí jazyka.
Terminologický slovník:
- V abecednom poradí uvádza zoznam termínov, odborných názvov z jedného vedného odboru.
- Zároveň obsahuje vysvetlenie jednotlivých termínov.
- Existujú rôzne terminologické slovníky, napr.:
Známy je napr. Letecký terminologický slovník, Matematická terminológia, Názvoslovie anorganických látok, Právnický terminologický slovník, Základná jazykovedná terminológia
Etymologický slovník:
- Uvádza pôvod slova, vývin slova.
- Uvádza aj slová s tým istým základom.
- Napr. slová tvor – útvar – potvora vznikli z toho istého základu.
Prekladový slovník:
- Obsahuje slová z jedného jazyka a ich preklad do ďalšieho jazyka.
- Najčastejšie sú dvojjazyčné slovníky, ale môžu byť aj viacjazyčné.
- Napr. nemecko-slovenský, slovensko-ruský,...
Paronymický slovník:
- obsahuje slová, ktoré sú si z formálnej stránky veľmi blízke, ale odlišujú sa svojím významom, napr. pred – vred, oba – obal – obar – obor,...
Morfematický slovník:
- Skúma morfematickú štruktúru jednotlivých slov.
NAJDÔLEŽITEJŠIE KODIFIKAČNÉ PRÍRUČKY SLOVENSKÉHO JAZYKA
Krátky slovník slovenského jazyka – KSSJ - výkladový slovník - jeho hlavnou úlohou je výklad významu slov
Pravidlá slovenského pravopisu – PSP-pravopisný slovník - uzákoňuje pravopisné pravidlá
Pravidlá slovenskej výslovnosti – PSV - výslovnostný slovník - uzákoňuje správnu výslovnosť
***************************************************************************************************************************************************
OBOHACOVANIE SLOVNEJ ZÁSOBY
Tvorenie slov je jedným z najdôležitejších spôsobov obohacovania slovnej zásoby.
1 .Tvorenie slov
- odvodzovaním
- skladaním
2. Pretváranie slov
- skracovaním
- univerbizácia
- multiverbizácia
3. Tvorenie viacslovných pomenovaní
- združené pomenovanie
- frazeologizm
4. Tvorenie nepriamych pomenovaní
- pomocou metafory
- pomocou metonýmie
5.Preberanie slov
ODVODZOVANIE - najproduktívnejší spôsob obohacovania slovnej zásoby.
Slovotvorná štruktúra slova - vždy je dvojčlenná (binárna), každé slovo (okrem niektorých skratiek a značiek) sa člení na slovotvorný základ a slovotvorný formant.
Slovotvorný základ (SZ) - t.j. tá časť odvodeného slova, ktorá je totožná s tvaroslovným základom a je nositeľom základného lexikálneho významu. Napr. škol-a, od-včera, troj-ica, skák-ať.
Slovotvorný formant (SF) - t.j. tá časť odvodeného slova, ktorá sa pripája k slovotvornému základu (zaň alebo predeň) a významovo alebo funkčne ho modifikuje, obmieňa, ale novovytvorené slovo má význam iba ako celok, spája sa v ňom štylistická hodnota základového slova a štylistické zafarbenie slovotvorného formantu.
Slovotvorným formantom môže byť napr.:
- slovotvorná prípona: napr. chod-ec, vlastn-ík, noč-ný,
- slovotvorná predpona: napr. proti-hráč, do-dnes, pred-zápas
- kombinácia predpony a prípony: napr. bez-charakter-ný, pod-voz-ok.
SKLADANIE
- Pravé zložené slová – z dvoch slovotvorných základov elektro-motor
- Nepravé zložené slová – vedy-chtivý – spojili sa dva členy
SKRACOVANIE – nové slová vznikajú zo skrátených častí skracovaných slov, pričom lexikálny význam slov sa skrátením nemení.
a) administratívne skratky – vyslovujú sa neskrátené Napr.: resp., napr., str., ap.
b) iniciálové skratky – vznikli. z prvých písmen viacslovného názvu Napr.: SR-Slovenská republika, LOH- letné olympijské hry
c) skratkové slová – vznikli . spojením začiatočných hlások alebo slabík viacslovného názvu Napr.: sitcom, TANAP
d) ustálené značky – vyslovujú sa neskrátené, za nimi nikdy bodka! Napr.: km, g, dm, l
MULTIVERBIZÁCIA - Multiverbizačné spojenia sú také viacslovné (najčastejšie dvojslovné) výrazy, ktoré existujú popri svojich synonymných jednoslovných ekvivalentoch. Multiverbizácia je teda utvorenie viacslovného výrazu z jednoslovného synonymného ekvivalentu:
Napr.: súhlasiť - dať súhlas, dokázať - podať dôkaz, v súčasnosti - v súčasnej dobe, zaujímavo - zaujímavým spôsobom
UNIVERBIZÁCIA - Opakom multiverbizácie je univerbizácia, teda tvorenie jednoslovných pomenovaní z viacslovných ekvivalentov. Univerbizované štruktúry vznikajú v bežnom hovorenom jazyku, ktorý charakterizuje výrazná tendencia používať jednoslovné pomenovania – skrátené výrazy (ekonomickosť komunikácie). Najznámejší a najrozšírenejší je v slovenčine spôsob univerbizácie deriváciou: výpadová cesta – výpadovka, kultúrny dom – kulturák, stahovacie vozidlo – sťahovák
Pomerne málo slov pri univerbizácii sa tvorí substantivizáciou. Aj tu, podobne ako pri derivácii, ide vlastne o substantivizáciu atribútu: hlavný (čašník), nočná (smena), trvalá (ondulácia), bronzová medaila – bronz
PREBERANIE SLOV Z INÝCH JAZYKOV - - spôsob obohacovania slovnej zásoby.
Slová sa podľa pôvodu delia na:
- domáce slová – pochádzajú z nášho jazyka
- prevzaté slová – ich cudzí pôvod už nepociťujeme – zdomácneli, t.j. prispôsobili sa pravopisne aj výslovnostne, využívajú sa vo všetkých štýloch, k takýmto slovám zaraďujeme aj kalky
- cudzie slová – pociťujeme ich cudzí pôvod, aj internacionalizmy (výskyt aspoň v 3 jazykoch, t.j. medzinárodné slová), zväčša grécky a latinský pôvod, napr. bios, logos, grafo, mono-, poly-.
ETYMOLÓGIA - jazyková disciplína zaoberajúca sa pôvodom slov.