Čiteteľský denník 3.ročník

ERNEST HEMINGWAY:  Starec a more
(novela)
Dej:
Dej sa začína v rybárskej osade. Starec Santiago už 84. deň na mori nič nechytil. Predtým s ním chodil Manolin, ale po 10-dňoch neúspešného lovu mu rodičia povedali, aby chodil s inou bárkou, šťastnejšou. Ale chlapec mal starca veľmi rád. Ten ho brával na more už od 5-tich rokov a chlapec sa od neho veľa naučil.
85. deň vychádzal starec na more s istotou, že niečo chytí. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrče do bárky. „Chatrč zhlobil ktosi z tuhých listov kráľovskej palmy.

Bola v nej posteľ, stôl, jediná stolička a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevené uhlie.“

Vybral sa ďaleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovského mečúňa. Ryba ho ťahala za sebou 3 dni, keď už bola unavená, vtedy sa mu aj po prvý krát ukázala. „Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialovú a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhá, ani baseballová pálka a zúžený ako rapír. Celá sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potápa jej velikánsky kosovitý chvost a lano sa rýchlo začalo odvíjať“

Starec bol už veľmi slabý a vyčerpaný, pretože skoro nič nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinými kamarátkami na mori boli lietajúce ryby. Podvečer začala ryba krúžiť, a to bol pre starca znak o tom, že je už unavená. Musel začať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. „Ryba ty ma zabíjaš. Veď máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väčšieho, krásnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mňa za mňa, zabi si ma. Čerta sa starám, kto koho zabije.“

Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu späť, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoduchá. Cestou narazil na žralokov, ktorý mu skoro celú rybu zažrali, i keď im ju starec nedal ľahko. Piatich z nich dokonca vlastnoručne zabil.
Keď prišiel domov, z ryby ostala už len hlava a chvost. Bol veľmi unavený a preto keď išiel do chatrče, musel si cestou päť krát oddýchnuť. Ráno, keď sa zobudil, bol pri ňom už malý chlapec Manolin, ktorý mu doniesol kávu.
Všetci boli prekvapený, akú veľkú rybu dokázal starec ešte chytiť. Manolin mu sľúbil, že už bude chodiť na more len s ním. Hlavná myšlienka:
"Človeka možno poraziť, nie však zničiť."

Charakteristika:
Santiago: „Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu zbrázdili hlboké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny kožnej rakoviny. Po oboch lícach sa mu škvrny šírili až na krk. Ruky mal posiate hlbokými jazvami od lán, ktorými vyťahoval ťažké ryby. Jazvy neboli čerstvé. Boli staré ako trhliny na púšti, kde po vode a rybách už dávno niet ani chýru, ani slychu.“

_____________________________________________________________________________________________________________________________________________

 

ROMAIN ROLLAND:  Peter a Lucia
(novela)

Dej:
Román sa odohráva v krátkom časovom období, čo zvýrazňuje sám autor, od stredy 30. januára do 29. marca 1918. Jeho hrdinami sú dvaja mladí ľudia - Peter a Lucia, ktorý sa spoznajú večer 30. januára vo vagóne podzemnej železnice. Stretávajú sa práve v deň, keď padnú prvé civilné obete vojny. Už pri prvom stretnutí sa do seba zaľúbia, spoznávajú, že sú si súdení. Niekoľko dní neskôr, keď sa opäť stretnú sa začína ich spoločný vzťah. Žijú svojím vlastným, zaľúbeným a egoistickým svetom, žijú vo vojnovom Paríži, ale vojna pre nich neexistuje. Žijú len sami sebou, nevšímajú si tragédiu a smrť okolo seba. Neveľmi sa zamýšľajú nad vojnou a nad tým čo prináša. Pre nich je akýmsi neželaným doplnkom ich života. A keďže nad nimi visí ako Damoklov meč hrozba Petrovho odchodu na front, snažia sa, čo najlepšie prežiť svoje krátke šťastie. Každý deň im ako zákruta odokrýva nové obrazy a perspektívy, ale každým dňom silnie aj volanie smrti, ktoré však prehlušuje ich ľúbostný vzťah.
Keď 29. marca vstúpili do kostola, aj keď neboli nábožne založený, ich šťastný život sa uzatvoril. V kostole na nich čakala smrť. Práve v okamihu, keď sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktorý zhodilo bombardovanie kostola.

Charakteristika:
Peter: mladý, dospievajúci človek, ktorý má plno otázok, na ktoré mu jeho rodičia do zakonzervovaným myslením nevedia odpovedať. Do jeho života vstupuje vojna i láska. Prežíva šťastnú ale tragickú lásku. Je vnímavý, láskavý a jemný. Svoje životné šťastie našiel v tom, že miloval a bol milovaný.
Lucia: polosirota, jej otec zomrel zodratý prácou. Je maliarkou z nutnosti, jej život bol poznačený malomeštiackou hrdosťou jej starých rodičov. Je hrdá, srdečná, vnímavá.

Koniec jej krátkeho života bol naplnený šťastím a láskou, avšak poznamenaný vojnou.

_____________________________________________________________________________________________________________________________________________

 

ERICH MARIA REMARQUE: Na západe nič nového
(román)
Dej:
Román sa skladá z 12 kapitol, nemá silnú hlavnú dejovú líniu, pretože je často prerušovaný rozhovormi a veľa priestoru tu dostávajú aj rôzne úvahy. Dejiskom je nemecko-anglický front.

Jednotka má neobyčajne veľa fajčiva a jedla. Keďže obvykle boli vyhladovaní, mohlo sa niečo také stať len omylom. Ale nebolo to tak.
Pred štrnástimi dňami totiž jednotka zložená zo stopäťdesiatich vojakov musela ísť dopredu a ubytovateľ dostal plnú dávku potravín. V posledný deň nečakane zaútočilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati.
Celá chlapčenská, veľmi mladá, dvadsaťčlenná, gymnaziálna trieda pod vplyvom učiteľa Kantorka sa dobrovoľne prihlásila na front. Trieda bola rozhádzaná do niekoľkých cvičných jednotiek, ale Paul Bäumer, Müller, Kammerich a Kropp boli odvelení do deviateho družstva a zostali spolu. Ako veliteľa tohoto družstva bol privelený Himmelstoss, malý a zlý chlapík, ktorý bol v civile poštár a teraz ako veliteľ družstva sa cítil náramne dôležito.
Nechával s plnou poľnou a so zbraňou na holej, mokrej oranici cvičiť prískokom vpred a k zemi, pokiaľ sa vojak nezrútil obalený od blata. Po odvelení na front bol z tohoto neobvykle silného kolektívu prvý ranený Franz Kammerich, ktorí po niekoľkých Paulových návštevách po amputáci nohy a ťažkých psychických mukách zomiera. Po čase prichádzajú nováčikovia, ktorí sú dokonca ešte mladší.

Katczinský je pre nich nepostrádateľný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami.
Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho počkali pred miestnou krčmou a vyplatili ho za všetko, čo si museli v prijímacom oddieli vytrpieť.
Družstvo sa dostalo na opevňovacie práce, kde prežíva ťažkú streľbu nepriateľa. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte, zakrýva sa mŕtvym telom, ktoré ho ochránilo od črepín. Nepriateľ nasadzuje aj bojový plyn. Po dlhom čase boj prestáva a tí chpalci, ktorí prežili, zabíjajú vši. Majú ich toľko, že ich už prestalo baviť zabíjať medzi nechtami a rovno ich hádžu do ohňa. Medzi sebou rozvíjajú diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skončila a nastal mier. Už nevedia čo bude pre nich budúcnosť. Nevedia, čo možno očakávať od života.
Prichádza Anglická ofenzíva, prinášajú množstvo rakiev. Chlieb nemožno ubrániť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladovené, že dokonca napadnú a zabijú psa. Po ďaľších náletoch prichádza pekný deň. Nebo je modré, bez oblakov a telá ranených, ktorých už nevedia, kam ich majú dávať sa rýchlo rozkladajú. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať nový útvar. Rota potrebuje viac ako sto mužov. Himmelstoss sa po zážitkoch z prednej línie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnásť a tri dni na cestu. Jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaču. Oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je mŕtvy. Navštívi ho aj otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operovať.
Vracia sa na front a zisťuje, že jeho rota je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpečné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Zavraždí nepriateľa, ale keď vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôcť. No po niekoľkých hodinách sa prestane zaujímať o človeka, ktorého ako prvého na fronte zavraždil, ale zachraňuje si vlastný život.
Nové Nemecké zbrane neprichádzajú, staré sú už nepresné, doktori robia aj z mrzákov zdravých bojovníkov. Vojna ale pokračuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyčerpaní. Paulovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostáva dva týždne volno. Neustále verí, že bude prímerie a skončí sa vojna.

On tento koniec ale už nezažil.
Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že správa z bojiska sa obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové…

Motto:
„Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú – poznačila vojna – I keď unikla jej granátom.“

_____________________________________________________________________________________________________________________________________________

JOZEF CÍGER HRONSKÝ: Jozef Mak
(sociálno-psychologický román)

Dej:
Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa vdove po Jánovi Makovi. Nikto mu nechcel ísť za krstnú mať, až napokon šla Hana Meľošová, ktorá bola ich susedka. Jozef mal nevlastného brata Jána, ktorý sa oňho staral. No nesprával sa k nemu dobre, vyčítal mu, že ho musí živiť. Matka chcela zabrániť nesvárom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hôr k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navždy. Zišiel z hôr do dediny a začal pracovať ako drevorubač. Bol pracovitý a ľudia si ho za to vážili. Jozef sa zaľúbil do Maruše Meľošovie, dcéry svojej drsnej matky a chcel sa s ňou oženiť. S ťažkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastný dom na Jánovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odísť na front. Túlal sa dlho po svete, bol aj zatvorený pre svoje názory. Dozvedel sa, že Maruša sa vydala za jeho nevlastného brata Jana. No napriek tomu sa vrátil do rodnej dediny. Keď prišiel, Maruša s Janom bývali v jeho novom dome. Týmto veľmi utrpel citový život Jozefa Maka. Ťažko mu bolo žiť vedľa Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnútri a navonok sa nebúril. Napokon sa oženil s Julou Petriskovie, ktorú ale nemal rád. Jula mala jednu ruku nevládnu a jej rodina si myslela, že sa nikdy nevydá, a tak si z nej urobili slúžku. „Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keďže mala ľavú ruku suchú od pleca po lakeť, a ešte bola malá, keď vyriekli nad ňou súd, že sa vydávať nikdy nebude a treba ju trom uživiť nejako do smrti.“

Jula však porodila zdravého syna. Spočiatku si myslela, že keď ju Jozef nebil, nemal ju rád, lebo bola celý život zvyknutá, že ju bili. Medzitým Jano odišiel do Ameriky hľadať šťastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. „Jozef ostal stáť ako stĺp, ustrašila sa Janova tvár, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvý sa spamätal Ján.

Pozrel sa na všetky strany, potom zažmurkal, ponaprával si tvár a spustil ruky. Čože tu robíš, Jožo? Ľaľa, akoby si z neba spadol.“

Maruša začala piť. Raz sa veľmi opila, padla do kotla s horúcou vodou a umrela. „Maruša visela na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná časť tela vonku na vzduchu a horná časť v teplej vode.“
Jula s Jozefom nedávali najavo, že sa majú radi. Až na Julinej smrteľnej posteli to vyšlo najavo. „Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo ...“

Jula zomrela po pôrode druhého dieťaťa. Jozef sa musel ďalej prebíjať životom sám. „Radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo veľmi málo.“

Životnou filozofiou Maka je:
"Trp Jozef Mak - Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak."

_____________________________________________________________________________________________________________________________________________

MILO URBAN:  Živý bič
(unimalistický román)

Hlavné postavy:
Stará Ilčička – vdova, ktorá žila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovitá, ktorá sa na konci pomiatla.
Štefan Ilčík – smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa nechať matku samú, aby nezahynula od hladu. Bol silný a odvážny.

Mal 19 rokov.
Ondrej Koreň – bývalý vojak, statočný, priamy a rozhodný. Na vojne prišiel o hlas a ruku.
Notár Okolický – vrchnosť, veľmož, ktorý využíval svoje postavenie a trýznil ľudí. Počas vojny, bol pánom a vyciciaval pracujúcich ľudí. Považoval sa za nadradeného. Richtár Vorčiak – zvolený ľudom z Ráztok. Keď chcel spraviť po vôli vrchnosti, ukrivdil dedinčanom. Bol veľký zbabelec.
Dekan Mrva – Náboženský hodnostár, ktorý chápal pospolitý ľud a snažil sa mu pomôcť a povzbudiť ho v časoch vojnu.
Jano Kurňava – Jonáš – Tvár mal pošinutú doľava, malé zlé oči. Donášal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramár – 50 ročný, statný muž, ktorý si bránil to málo, čo mal, bránil slobodu ľudí, kvôli čomu aj niekoľkokrát sedel vo Vranove.
Eva Hlavajová – podstivá dedinčanka, ktorú zviedol Okolický. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru – utopila sa.
Adam Hlavaj – dezertér (zbeh), muž Evy, odvážny, prešibaný, spravodlivý. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera.
Sivonka – Starala sa o Evine nemanželské dieťa.
Anqyal – žandár, nadbiehal Kriste.
Trnčík – brat Evy Hlavajovej. Skrýval Adama.
Györi – veliteľ vojska

Dej:
Dej sa odohráva na severnom Slovensku, v Trenčíne a vo Vranove, počas 1. svetovej vojny. Dielo sa kompozične delí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. 1. časti "Stratené ruky" je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám. Je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné, zobrazujúce osudy obyvateľov dediny a to ako vojna zasiahla do ich životov. 2. časť „Adam Hlavaj“ je už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Urban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednotlivé, ale aj skupinové, dedina koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unimalistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinčanov.

1. časť: „Stratené ruky“
Ráztochy je malá dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozprávania starého Komára, a mysleli si, že zlí sú v nej trestaný a dobrí vždy vyhrávajú. Až keď začali prichádzať zmrzačený vojaci (Ondrej Koreň – prišiel o pravú ruku, o jazyk, bol vychudnutý a na tvári mal jazvu) a tvrdý odvod, ich skreslený pohľad na vojnu sa zmenil a odsúdili ju.

Hlavný motív: Eva Hlavajová, ktorej muž je na vojne, čaká dieťa s notárom Okolickým. Eva za ním chodila, aby notár vyslobodil, vyreklamoval jej manžela z vojny. Odvod bol krutý, hlavne pre dedinčanov, ktorý nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramár nechcel pustiť boženíka Krúňavu do stajne. Skončilo to výmenou názorov a Krúňavu sotil Kramár do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komár odprosiť Kúrňavu a ohovoril Kramára. Potom sa konalo vyšetrovanie.
Ilčíka odvezú do Trenčína, kde si privyká vojenskému životu. Dostal sa do čaty, ktorej velil Róna – stroj na zabíjanie, bez srdca. Mal tam veľmi ťažké a kruté podmienky. Rota si obľúbila malého krajčíra, ktorého volali „Pánča“. Všetci v rote ho mali radi a chránili ho pred Rónom, ktorý Pánča neznášal. Raz ho našiel Štefan Ilčík obeseného. Odvtedy sa zmenil, neposlúchal a po incidente s Rónom chytil rýľ a zabil ho. Štefan sa spamätal až vo vezení. Nakoniec ho odsúdili na trest smrti zastrelením.
V dedine panoval hlad. Potrava bola na prídel na kartičky od bohatého Žida a Árona, ktorí cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťažké, na všetko bola sama, nemala čo jesť a onedlho porodila nemanželského syna. Telesne postihnutý Kúrňava vie jediný, kto je otcom Evinho dieťaťa. Keď odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopí. 2. časť: „Adam Hlavaj“
Adam Hlavaj sa rozhodol, že ujde z vojny. Naháňali ho žandári, ale neúspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej ženy, túži po pomste. Pohybuje sa v okolí dediny a pátra po vinníkovi. Okolický sa snažil odstrániť Adama skôr ako sa dozvie celú pravdu.
Adam sa skrýval v stajni u Kramára, ktorý ho raz pozval do domu na večeru. Zrazu prišiel Kúrňava a aj žandári, ktorý Adama chytili. Kúrňava dostal svoje peniaze, ale keď mu Komár vynadal, zistil, že urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickému. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kúrňava povie Adamovi celú pravdu, o tom, že Okolický je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokázal Okolického zabiť
Celá dedina sa proti notárovi Okolickému vzbúri. Notár si zavolá na pomoc pluk. Okolický ochorie, dostane mrtvicu a nemanželské Evino dieťa pri epidémii červienke zomrie. Vojna sa skončila. Dedinčania sa chceli pomstiť Maďarom a krvavo im všetko vyúčtujú. Okolického utopia. Besnenie v dedine vyvrcholí u Árona, kde sa všetci opijú a začnú ho vykrádať. Áron s manželkou utečú a svoj dom podpália.

Adam nebráni besneniu v dedine, usmieva sa, pretože je slobodný.

Charakteristika:
Adama Hlavaj - rozvážny, inteligentný, nezlomný, hrdý a tvrdý človek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho nešťastí, týmto bojom chce pre seba získať slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre čistý človek, obeťou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu.
Ilčíčka - matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieriť, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ľudí, aby sa pomstila.
notár Okolický - pán, ktorý vládne dedine, pohŕda a vykorisťuje nevzdelaných dedinským ľudom. Je to slaboch a tyran.
Štefan Ilčík, Ondrej Koreň - obete vojny

______________________________________________________________________________________________________________________________________________

MARGITA FIGULI: Tri gaštanové kone
(novela)

Hlavné postavy:
Peter – chlapec z Turcak, kupec dreva a koní, pracovitý, čestný, úprimný
Magdaléna Maliariková – čisté, smelé, nepoškvrnené dievča, verné svojej láske, milé a pracovité
Maliarik – otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný
Maliarička – matka Magdy, namyslená, hašterivá, panovačná
Jano Zápotočný – bohatý gazda, manžel Magdy, násilnícky, neverný, pijan
sestra Zápotočného – milá, pracovitá, bohabojná
Vedľajšie postavy: farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúrikmi, krčmár a krčmárka

Dej:
Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov.

Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie.

Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca – skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Joža nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia.
Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni – zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa.
Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia s dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší.

Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť, no netrafí balvanom. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôň Petra zhodil.
Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra.
O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo „Tulák“, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu.

Charakteristika:
Peter – mal rád Magdalénu, mladý človek, sirota, odvážny, úprimný, láskavý, mal rád prírodu a zvieratá, pracovitý
Magdaléna - vnútorne čistá, krehká a citová, citlivá, ma rada Petra,
Zápotočný - bohatý sedliak, príležitostný pašerák koni, je sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, opovrhoval Magdalénou
Magdalénina matka – chamtivá, bola za peniazmi, pokazila šťastie svojej dcére
Kone - sú symbolom sily, čistoty a vášne, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinské ľudu, no sú aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hrajú úlohu prírody, ukazujú jej nepostrádateľnosť v živote ľudí.

___________________________________________________________________________________________________________________________________________
 

DOBROSLAV CHROBÁK: Drak sa vracia
(novela)
Hlavné postavy: Martin Lepiš – drak, Šimon Jariabka, Eva
Dej:
Podtitul tejto novely ja „rozprávka“ (môže byť niečo zlé o drakovi), ale aj rozprávka od slova rozprávanie hlavnej hrdinky Evy, ktorá rozpráva o svojom živote a o drakovi. Toto rozprávanie má zvláštnu formu, kde ide o využívanie autorskej reči. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, človek prírody, považujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie

Dej sa odohráva v Poľsku, okolo Pribiliny. Za kolektívnych hrdinov môžeme považovať dedinčanov. Drak má ťažký osud preto, že bol nájdenec. Našiel ho hrnčiar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol málovravný, mal čierne oči, je nespratník – individualista, nemá rád ľudí, ani ľudia nemajú radi jeho.
Rozprávanie začína, že Šimon sa vráti k Eve a povie jej, že Drak sa vrátil. Eva spomína na to čo bola, ako sa právala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zároveň hlad. Drak sa vrátil neskôr domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedinčania si mysleli, že preniesol múku. Chceli tie vrecia, ale to bola špeciálna hlina na riad. Ľudia si brali hlinu, ale nevedeli, že to nebola múka. Potom bola na Draka, že on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odísť z dediny.
Po rokoch sa vrátil. Eva bola ešte jeho milá. Mal s ním dieťa, keď Drak zmizol, vydala sa za Šimona Jariabeka, no nemala ho rada a stále myslela na Draka. Dedina čakala, čo Šimon urobí, keď sa Drak vráti. Dedinčania potrebovali zahnať kravy dolu z holí, pretože začal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, že pôjde Drak a ako dozor pôjde Šimon. Drak s tým súhlasil. Premysleli si to tak, že Šimon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s ním. Šimon nemá odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k čriede. Šimon sám na chvíľu zmizne. Šimon uvidí Draka sedieť okolo ohňa s cudzincami. Jeden (Poliak) Šimona ovalí. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Šimon sa potom prebudil a vrátil sa do dediny. V dedine vytáral, že Drak predal dobytok a z pomsty mu podpálili dom. Drak sa však nakoniec vrátil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milú. Richtár mu prvý krát povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinského kolektívu. Drak zachránil dedinu a stal sa jedným z nich, no aj napriek tomu z dediny odchádza.

_____________________________________________________________________________________________________________________________________________

IVAN STODOLA: Bačova žena
(dráma-tragédia)

Hlavné postavy:
Ondrej Muranica – bača
Eva
bača Mišo

Dej:
Bača Ondrej Muranica odchádza do Ameriky za prácou. Doma necháva svoju matku a ženu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nešťastí stratí pamäť. Úrady ho vyhlásia za mŕtveho. Eva sa znovu vydá za baču Miša. Je jej veľmi dobrým mužom. Jediný, kto verí, že Ondrej je nažive je jeho matka. Ona má Eve za zlé, že sa vydala. Ondrej so stratou pamäti si zarába tak, že chodí s reklamou po meste a predáva cigarety. Pri jednom z nešťastí, ktorým je svedkom sa mu opäť vráti pamäť. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stáva ženou dvoch mužov. Ondrej v Amerike zbohatol, kúpil si kaštieľ a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale má ju rád aj Mišo. Tragédia vrcholí, keď Eva nechce ublížiť ani jednému, a tak sa rozhodne. Odchádza do lesa, ľahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nožom. Posledná jej veta: „Teraz má už máte obaja.“
V hre autor rieši morálny konflikt a úzko súvisí so sociálnym (otázka vysťahovalectva, financie). Morálne – keď Ondrej je bohatý, má kaštieľ, peniaze, ale nie je šťastný

___________________________________________________________________________________________________________________________________________

 JÚLIUS BARČ-IVAN: Matka
(divadelná hra)

Dej:
Dráma sa začína tak, že jedného rána sa matke zjaví vidina. Vidí Paľa, ktorý prichádza z Ameriky domov a prináša Janovi darček „nôž“. Matka sa tejto vidiny zľakne. Jano zobral Paľovi čiastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lásku. Začal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ľudia ho nemajú radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nemá kamarátov. matkina predtucha sa plní. Paľo prichádza domov a podáva Janovi nôž. Prejde rok. Paľo je nešťastný a začína piť, lebo majetok mu zobral Jano. Paľo odchádza ku Katke, kde robí paholka. Nebýva už v dome. Príde deň, keď sa matke prisnije ďalší sen. V ňom vidí ako Jano zabije nožom Paľa. Matka chce tomu zabrániť. Raz keď Paľo príde navštíviť matku Jano sa schová do komory a vstupuje do izby. Bratia sa začínajú hádať a biť.

Vtedy matka vojde do miestnosti, keď vidí, ako sa Jano zaháňa na Paľa nožom, zhasne svetlo a postaví sa pred Paľa. A tak Jano prebodne matku. V chovaní postáv nastal zlom, keď vidia matkine mŕtve telo na zemi. Vtedy Jano začne plakať. V tom všetko pochopia a nenávisť sa stratí. Napokon sa ide priznať susede. Dráma končí Janovým monológom: „Teba učili trpieť, mnou mohol otriasť len víchor. Mamka ja idem hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí.“

____________________________________________________________________________________________________________________________________________