Čiteteľský denník 4.ročník

JOHN STEINBECK:  O myšiach a ľuďoch

Hlavné postavy:
Lenie Small – veľké dieťa, mohutný, rád sa hrá s myšami, ktoré však vždy nechtiac zabije, má dobré srdce
George Milton – Lennieho „anjel strážny“, chytrí, menšej postavy

Dej:
Obidvaja sú nádenníci a cestujú za prácou od farmy k farme. Majú svoj sen, o tom, že si raz zarobia dosť peňazí, kúpia si malé hospodárstvo a budú si chovať králiky.
Jeden piatok prišli na ďalšiu farmu za prácou. Správcovi sa Lennie najprv nepozdával, ale George ho obhájil, je „silná ako býk“, nech mu dá šancu. Na farme ostatným chlapom Lennie vôbec nevadil. Prekážal len správcovmu synovi Cyrlymu, ktorý bol povýšenecký, agresívny, no maý. Mal ženu, ktorá bola krásna, ale pokukovala po iných chlapoch, čo Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly začal vybíjať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašený, len tak stál a znášal údery. Až na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho päsť, stlačil až mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, že mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary starého Candyho, ktorý už mal našetrenú veľkú čiastku a tiež túžil po vlastnej farmičke. V nedeľu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skrýval malé šteňa, ktoré pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho žena a začala sa mu líškať. Najprv ju odháňal, no za chvíľu mu vzala ruku a položila si ju na vlasy, aby skúsil aké sú mäkké. On ich začal hladkať, no keď mu ju už chcela dať preč, zľakol sa a nechcel ju pustiť. začala kričať, tak jej chytil ústa a dohováral jej nech je ticho. Ona sa metala, čo ho postupne čoraz viac znervózňovalo. Ako sa ju snažil udržať, nešikovným silným pohybom jej zlomil väzy. Vydesený ušiel.

Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hľadať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvý. Radšej ho z milosrdenstva zastrelí, ako by ho vydal neodvratnému lynčovaniu. Tým sa aj jem rozplynie vízia vlastného hospodárstva a naviac vie, že jeho čin ho nikdy neprestane prenasledovať.

_____________________________________________________________________________________________________________________________________________

JOHN STEINBECK: Ovocie hnevu

Hlavné postavy:
Tom Joud, Róza Šaran, Connie (muž Rózy), Noe (brat Rózy a Toma), matka, Al (brat Toma)

Dej:
Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z väzenia, kde sedel 4 roky za zabitie človeka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spomínali na minulé časy. Keď prišli k Tomovmu domu všetko bolo pusté a prázdne. Tom nevedel, čo sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, že celá ich rodina išla ku strýkovi Johnovi. zarábajú si tam česaním vlny. Chcú ísť na západ, kde sa žije lepšie. Pripravili si všetko potrebné a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel starý otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznámili sa s Wilsonom a Sárou, ktorí im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktorí im vyrozprávali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudú mať radi a budú dostávať malú mzdu.

„Oni človeka nenávidia preto, že sa boja.“

Oni vedia, že hladný človek musí zohnať nejaké jedlo, aj keby ho mal ukradnúť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskúšať. Najťažšiu cestu mali na púšti, kde im ochorela stará mama a Tomov brat Noe, zostal žiť pri rieke. Keď prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a záhrad, viníc a obrovských údolí. Kochala sa tou nádherou celá rodina, okrem starej mamy, ktorá zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplývali, keď sa usadili pri Tábore.
Ľudia im rozprávali, že nemajú prácu a sú hladní. Tu tiež jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho žena Rósa bola smutná, lebo čakala dieťa. Niekto im povedal, že v meste je tábor pre chudobných, ale je plný. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali šťastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali šťastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odísť z Tábora. Dostali zamestnanie – zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do nepríjemnosti, zabil policajta. Musel sa schovávať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odísť, aby nedostal rodinu do nepríjemností. Mama mu dala 7 dolárov, rodina tiež odchádza. V ten deň oznámil Al, že sa ide ženiť. Mama bola rada, že sa ide ženiť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na česaní bavlny. Rósa Šaron bola tiež robiť jeden deň a porodila mŕtve dieťa.

Ich auto sa začalo napĺňať vodou a tak museli odísť. Našli starú maštaľ a tam sa uchýlili. Bol tam chlapec s otcom, ktorý umieral od hladu, potreboval mlieko. Rósa mu dala svoje materské mlieko.

______________________________________________________________________________________________________________________________________________

JEROME DAVID SALINGER: Kto chytá v žite
(psychologický román)
Skladá sa z 26 kapitol označených číslami. Román je rozprávaním Holdena v 1. osobe, ktorý lekárom odkrýva svoje vnútro.
Trikrát je použitý motív kačíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden zamýšľa. Pýta sa na ich osud taxikárov. Opakovaním dostáva problém kačičiek na zamrznutom jazere a ich záchrany hodnotu symbolu.
Dej sa odohráva počas troch dní.

Holden v sanatóriu začína rozprávať o svojom citovom kolapse pred rokom. Začal od toho dňa, keď odchádzal z Pencey. Je to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov.

Bola to fakt veľmi náročná škola.
Po prázdninách sa už do školy nevráti a starý profesor Spencer ho pozval, aby sa s ním prišiel rozlúčiť. Má chrípku, leží, Holden musí ísť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnúť z dejepisu, prešiel iba z angličtiny. Spencer sa ho pýtal, či ho vôbec nemrzí, že dosiahol také výsledky a že toto je už v poradí štvrtí škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takáto debata po vôli, sľúbil starému profesorovi všetko, čo chcel, len aby už vypadol.
V internátnej izbe ho navštívi spolužiak Robert Ackley, ktorý býval v susednej izbe. Nedá sa mu slušne naznačiť, že vyrušuje. Holden mu z kufra musí vybrať už zbalené nožničky a on si strihá nechty a striasa ich na podlahu. Odchádza, až keď prišiel Stradlater. Ten sa chystá na rande a požiada Holdena, aby mu napísal kompozíciu - opis z angličtiny. Holden sa opýta, s kým ide na rande. Stradlater odpovedal, že s Jane Gallaghersovou. Holden si spomína, že predvlani bývala prakticky hneď vedľa ich domu. Stradlater odíde a Holden musí stále myslieť na Jane.
Večer Holden napísal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Keď sa Stradlater vrátil, Holden si nevšíma, či je spokojný alebo nespokojný s napísaným opisom a vyzvedá sa, či ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opýtal, či sa s ňou vyspal, načo mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden začal nadávať, následkom čoho sa pobili.
Holden sa rozhodol, že ešte toho dňa odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtiaľ vlakom do New Yorku. Sadol si do prázdneho kupé a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel ísť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont.
Bol večer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na coca-colu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnoletý. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vrátil do hotela.
Ráno sa išiel naraňajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mníšky učiteľky. Rozpráva sa s nimi o škole, knihách.. Príjemne sa mu s nimi diskutovalo.
Po raňajkách si zmyslel, že kúpi sestričke Phoebe platňu. Pozoruje ľudí na prechádzke, hlavne jednu rodinku s malým synom, ktorý vyspevuje: ,,Keď raz človek niekde v žite chytí človeka.''
Divadelné predstavenie, na ktoré po túlačkách po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju pôvodne pozval do kina, nebolo až také zlé. Potom išli na klzisko, ale keďže korčuľovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnúť a občerstviť sa. Pri tej príležitosti sa ho Sally spýtala, či jej príde pomôcť ozdobiť stromček. Sľúbil jej to už v liste. Naraz Holdena napadlo, že by od všetkého najradšej utiekol.

Mal pocit, že to s ním všetko pôjde dolu kopcom. Vtom dostal nápad. Ponúkol Sally, aby s ním niekde odišla do hôr, kde budú sami. Normálne ho tá myšlienka nadchla. Ujsť od všetkého ďaleko, preč, kde nie sú ľudia. Sally však jeho nápad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohádali sa a ona odišla domov sama.
Onedlho zavolal Jane, aby si s ním išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednému známemu chalanovi, ktorý študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvíľu sa rozprávali, ale potom musel odísť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal ďalej a pil, až bol potom spitý namol. Zaplatil a po motaní v Central parku sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestru Phoebe
Domov sa vkĺzol potichu a zobudil Phoebe. Tá mu povedala, že rodičia sú na návšteve. Bola prekvapená, že Holden je doma a hneď tušila, že ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozprávali. Vtom prišli rodičia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichýlil ho priateľ Antolini, ktorý bol profesorom a nadránom odišiel.
Túlal sa po meste. Rozhodol sa, že odíde na Západ a začne nový život, ale musí sa ešte rozlúčiť s Phoebe. Napísal jej krátky odkaz, že ju bude čakať v múzeu a poprosil jednu zamestnankyňu školy, aby jej ho doručila.
Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou veľký kufor a bola rozhodnutá, že ide s Holdenom. Po krátkej hádke povedal, že nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoče.
To bolo všetko. Keď prišiel domov, bol chorý a na jeseň šiel do ďalšej školy.

____________________________________________________________________________________________________________________________________________

JOSEPH HELLER: Hlava XXII
(román)
Hlavné postavy:
Yossarian – kapitán, Catheart – plukovník, Milo – obchodník
Dej:
Názov Hlava XXII je symbolickým stelesnením systému, v ktorom prevládajú nezmyselné nariadenia, predpisy a rozkazy
Dej sa odohráva na vymyslenej leteckej základni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takáto základňa nemohla byť. Bolo to pred koncom 2. svetovej vojny.
Prináša nový pohľad očami amerického vojaka, ktorý bojuje proti nadriadeným a nezmyselným rozkazom. Vojnu považoval za hnusnú. Vojne nepripisoval žiadny význam. Predpis Hlava XXII dovoľuje odísť z frontu všetkým, ktorí absolvovali 30 náletov. Yossarian zostal na fronte, pretože plukovník využíva ďalšiu formu Hlavy XXII, musí uposlúchnuť rozkaz.

Yossarian má problémy zvládnuť záťaž náletov. predstiera, že ho boli pečeň a robí sa bláznom. V nemocnici nastal problém. Ako dôstojník musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci domov. Podpíše iba tie, ktoré nečítal. Tie, ktoré čítal podpíše falošným menom. Bojí sa o svoj život, snaží sa aby ho doktor, poslal domov ako blázna.

„Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.“
„Podľa Hlavy XXII voja, ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon, nemôže byť bláznom.“

Ďalšia tvár armády bola zastúpená obchodníkom s armádnymi zásobami vo veľkom – Milo dokázal bez problémov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na čierny trh, do ktorého sú zamiešaní aj dôstojníci. Milo sa stáva nenahraditeľným. Nemôže absolvovať nálety, musí ho niekto zastupovať. Musí sa zvýšiť počet náletov.
Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho veliteľ si myslel, že tú časť už dobili Američania. Yossarian chodil nahý po tábore, je ranený na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekár mu sľubuje, že pôjde domov, ale pomýlil si meno a Yossarian tam zostáva.
Lekár ho pošle domov, ale pod podmienkou, že bude vychvaľovať tábor – jednotku. Dostáva sa do Ríma, prechádza rozbitým mestom. Zistí, že jeho spolubojovník znásilnil nepríťažlivé dievča a vyhodil ju z okna.
Paradoxne zatknú Yossariana, lebo nemá priepustku. Yossarian má všetkého dosť. Nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sám a dezertuje a uteká do Švédska šťastný.

______________________________________________________________________________________________________________________________________________

LADISLAV MŇAČKO: Ako chutí moc
(román)
Hlavné postavy:
Frank - banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí
Paulína - jeho žena, ktorú zanedbával
mŕtvy šéf kabinetu - 1. muž v krajine, zomrel ako 52 ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo (stučnel) i charakterovo, postupne sa odcudzil
Margita - 1.

žena, pokojná, vždy zhovievavá, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka
Martin - syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite
vdova - 2. žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti
Galovič - jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu
Muklík - prevracač kabátov a udavač, bol dosadený na miesto prednostu Hačového odboru
prof. Fonda - Frankov známy
Judita - partizánska žena
Licka - žena v bare, Frankova známa

Dej:
Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoločnosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný „Mŕtvy“ sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Dej v reálnom čase však nie je takmer žiadny, väčšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vzťahom k Mŕtvemu a nad Mŕtvym samotným. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu (neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina) a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkaš už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší (Galovič) rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná (urémia - moč v krvi) a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky.

V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom.

„Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal? Ako ti chutila? V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla? Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A šťastný. Zintenzívnilo sa tvoje šťastie? Priniesla ti moc ďalšie šťastie, alebo nahradila bývalé nejakým iným? (...) Možno je také šťastie, čudné, ale pripúšťam, že môže byť také: šťastie z moci. Ukazovať, že si viac ako iní, že môžeš rozhodovať o ľudských osudoch, suverénne rozhodovať, ty sám, bez zodpovedania, bez skladania účtov. Možno aj to je šťastie, niekoho vyzdvihnúť a potom ho zašliapnuť. Chutí to? Dáva to človeku uspokojenie? Ukája to jeho vášne, jeho pudy?“

Charakteristika moci:
„Ako s ňou vie zaobchádzať? Čím bola moc v tvojich rukách? Bola dobrom? Bola zlom? Či bola iba samoúčelom? Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť.“

___________________________________________________________________________________________________________________________________________

ALBERTO MORAVIA: Vrchárka
(román)

Dej:
Dej sa odohráva v Taliansku v rokoch 1943 a 1944. Vojna sa blíži k Rímu, preto sa ľudia z obavy, že Rím bude bombardovaný, húfne sťahujú na vidiek. Tak robí aj hlavná hrdinka románu Cesira. Obchod, ktorý viedla po smrti muža, zanecháva do nájmu priateľovi Givannimu, a s osemnásťročnou dcérou Rosettou odchádza k svojim rodičom do Vallecorsy. Vlak však nejde až k cieľu ich cesty a preto ostávajú vo Fondi u manželov Concetty a Vincenza. U nich žijú dlhý čas v biednych pomeroch. Concetta má dvoch synov, ktorí sú vojenskí zbehovia. Aby ich zachránila pred nemeckými fašistami, ktorí už niečo tušia, ponúkne im Rosettu ako dievča do kychyne. Cesira sa o dcéru právom bojí, pretože počula, čo robia nemeckí vojaci s dievčatami, preto obidve v noci ujdú. K rodičom Cesira nemôže ísť, pretože Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia sú v zbernom tábore vo Fronsinone.
Pretože má Cesira peniaze, nejako sa pretlčie a obidve ženy sa dostanú do horskej osady Sv. Eufemia k roľníkovi Paridovi. Nie sú sami, u Parida je viac uprchlíckych rodín. V protiklade s Paridom, ktorý vidí zmysel života len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S ním sa obe ženy spriatelia. Rosette sa s ním nezhodne v náboženskej otázke, pretože Michelo neverí v Boha, ale zistí, že má tiež rád prostých roľníkov a má tiež takú jemnú a šľachetnú dušu ako ona. Celé dni trávia s ním a keď sa Michelo musí skrývať pred Nemcami, ktorí verbujú mládencov na front, skrývajú sa s ním. Občas sa stretnú aj s vojakmi iných národností a od nich sa dozvedia, že došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, že pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne úkryt dvom Angličanom, ktorí im dajú nejakú správu pre anglické jednotky.
Raz príde do osady skupina Nemcov a odvedú Michela, aby im v horách ukázal cestu. Michelo sa už nevráti. Cesira si uvedomuje, že ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpečné miesto a preto s Rosettou odchádzajú od Parida a jeho rodiny. So zásobami jedla sú už tiež na konci.
Dolné dediny sú už oslobodené. Vďaka lístku od Angličanov dostanú Cesira a Rosetta potraviny, oblečenie a tiež auto, ktoré ich odvezie do Vallecorsy. Keď tam prídu, v dedine nik nie je a ženy odpočívajú v kaplnke.

Keď už chcú odísť, prídu tam vojaci z Maroka a chcú ich znásilniť. Cesira sa ubráni, ale neskúsená Rosetta nie. Toto na ňu zapôsobí ta, že sa stane ľahkou ženou. Najprv s vodičom, ktorý ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodič Chorindo ju nechá, pretože má ženu. Neskôr sa Rosetta miluje aj s Concettiným synom Rosariom.
Cesira sa o jej budúcnosť obáva. Chce sa vrátiť do Ríma. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabijú zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrôzou rozmýšľa, čo všetko z nich vojna spravila. Keď uvidí Rím, spomenie si na Michela, do ktorého vkladala všetky nádeje, ktorého si obľúbila ako vlastného syna a ktorého Nemci zastrelili.

____________________________________________________________________________________________________________________________________________
 

ALBERTO MORAVIA: Rimanka
(psychologický román)
Dej:
1. časť
Adriana bola veľkou krásavicou. Oválna tvár, sladké oči, rovný nos, ústa s červenými plnými perami. Mala rovné, dlhé nohy, guľaté boky, dlhý trup s úzkym pásom, široké ramená, plné brucho a jej prsia boli tiež plné, vysoké a pevné.
Jej matka sa rozhodla, že v ich chudobe môže pomôcť Adrianino telo a navrhla maliarovi, že mu poslúži ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pózovala viacerým maliarom.
Matka si však myslela, že ako modelka zarába málo, a preto sa rozhodla, že z Adriany sa stane tanečnica. Adriana však na skúške neuspela, takže tanečnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepáčilo a dávala to najavo. Adriana všetky zarobené peniaze dávala matke.
Pre Adrianu jej sen šťastne sa vydať a mať deti zmocnel, keď sa stretne s mladým šoférom Ginom, s ktorým sa aj zasnúbila. Jedného dňa odišli Ginovi zamestnávatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštíviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobí na ňu silný dojem. Potom sa s Ginom vyspí.
Matka sa naoko hnevá, dovedie Adrianu pred lekára, keď sa jej nechce zdôveriť s tým, čo sa medzi ňou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokojí, keď sa presvedčí, že vzťah sa naplnil. Je presvedčená, že vydaj Adriane už nehrozí - Gino dosiahol, čo chcel.
Adrianinou najväčšou túžbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktorá jej ich odkladala, kupuje skromnú výbavu a nábytok do spálne na pôžičku.
Napriek tomu, že je Gino šofér a nie pán, má pripomienky k tomu, že pracuje ako modelka a nesúhlasí s tým, aby sa stýkala s priateľkou Gisellou, ktorú si vydržiava bohatý pán.

Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje.
Gisella ju vezme na výlet za mesto, má robiť spoločnosť solventnému pánovi Astaritovi, ktorý od prvej chvíle nemohol oči od nej odtrhnúť. Spoločnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prázdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrčil do ruky papierik. Neskôr zistila, že sú to peniaze - tri tisícky. Doma sa nemohla na ne vynadívať. Na chvíľu bola šťastná. Zaplatí splátky a ešte jej niečo ostane.
Pred Ginom mala výčitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poučenie kňaza a peniaze si - nechala. Trápi ju to, že Gino odložil termín svatby. Matka neverí, že sa svatba vôbec uskutoční.
Astarita pozval Adrianu k sebe do úradu. Na stretnutí hovorí o svojej láske k nej, ponúka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dôležitú informáciu o jej snúbencovi. - Jej snúbenec Gino Molinari, je 4 roky ženatý s Antoniettou Partiniovou, dcérou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a majú dievčatko menom Mária.
Keď sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, že sa už nebude živiť ako modelka, ale ako prostitútka.
Jej prvým klientom bol Gisellin známy - obchodník Giacinti, ktorý neustále hovorí o sebe, ale je štedrejší než obvykle. Adriana sa obáva reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastaví a Adriana sa stane prostitútkou.
S Ginom sa stretla až po odchode jeho pánov v ich dome. Gino sa jej páčil, prežije s ním krásne poludnie a nakoniec mu povie, že vie o jeho manželstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej.
Muži sa striedajú, Adriana si dáva záväzok, že jej budú ľahostajní, že sa nepripúta k žiadnemu z nich. Po čase zlenivie, v truhlici na peniaze majú často prázdno a až to ju opäť vyženie do ulíc.
Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, sem-tam prechádzku po obchodnej štvrti.
Kolobeh Adrianinho života opäť naruší Gino, ktorý jej prišiel oznámiť,že panej zmizla vzácna pudrenka a teraz ich vyšetruje polícia. Prizná sa, že ju ukradla a vráti mu ju.
Astarita jej odkazuje po Giselle, že je ochotný rozísť sa svojou rozlúčenou manželkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, môže byť len klientom ako každý iný.

2. časť
Jedného dňa Gisellu a Adrianu sledujú dvaja mladí muži v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladší z mužov, Giacomino (neskôr ho bude volať Mino a stane sa jej životnou láskou), odmietne Adrianine služby, hoci jej zaplatil. Je jemný, plachý, kultivovaný. Prežili príjemný večer na prechádzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrástla.

Mino odmieta dôvernosti a priam sa hrozí, ak sú na verejnosti. Je zahľadený sám do seba, nevidí, že sa Adriana ponúka, že ho hľadí, pretože sa zaľúbila.
Bolí ju Giacomovo odmietnutie a nezáujem, vezme matku na prechádzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvábnu šatku, aby nezabudla, do ktorej sociálnej vrstvy patrí.
Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu než je, je pobehlica, a tak sa aj správa. Gino ju zoznámi s mužom, Sonzogno, Z ktorého aj on sám má poriadny strach. Adriana o ňom nič nevie, a predsa tuší, že by sa ho mala báť. Keď odišiel, Gino jej prezradil, že ho kvôli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu slúžku, ktorá je teraz vo vyšetrovacej väzbe. Adriana sa nevie zmieriť s tým, že nevinné dievča pyká za krádež, ktorú spravila ona.
Sonzogno sa k nej vráti ako klient. Spolu sa pomilujú. On jej prezradí, že je vrahom klenotníka a zlodejom. Obchodník mu ponúkol príliš malú cenu za vec, ktorú mu priniesol na predaj. Sonzogno má temnú povahu a nezvyčajnú silu v ramenách, hoci na to nevypadá. Namiesto peňazí, ktoré Adriana od neho nechcela, jej nechá Ginovu pudrenku, ktorú ona ukradla Ginovej panej.
Po nejakom čase sa stretne s Gisellou a nenápadne sa vypytuje na mladého študenta, ktorý odvtedy nebol u nej ani raz. Po návšteve Giselly ju na pozvanie navštívi Astarita. Zdôverí sa mu, že ukradla pudrenku a že jej je ľúto tej nevinnej slúžky. Astarita jej poradí, aby pudrenku dala kňazovi a nech ho požiada, aby ju doručil polícii, tak najlepšie nepoznaná pomôže slúžke, ktorú na základe Ginových úkladov obvinili z krádeže. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretože v kuchyni čakal počerný mladík - Giacomo.
Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizná, že nemá so sebou ani groša, očakáva, že ho Adriana pošle preč. Nakoniec sa jej prizná, že celý mesiac myslel len na to, aby sa s ňou stretol.
Je o dva roky mladší ako ona, má 19 rokov, študoval a býval v Ríme v podnájme. Je nesmelý a úzkostlivý, nevie prejaviť ani túžbu ani cit. Požiada ju, aby schovala u seba balík, po ktorý si po čase príde. Prezradí jej, že je v ňom množstvo tajne vytlačených letákov, v
ktorých sa ľuďom vysvetľuje, prečo súčasná vláda nie je dobrou vládou a akým spôsobom by sa mala odstrániť. Lichotí mu, že jeho činnosť považuje Adriana za nebezpečnú, má aj revolver.
Po niekoľkých dňoch Adriana nevie vydržať bez Minovej prítomnosti a rozhodne sa ho navštíviť v jeho podnájme.

Mino ju pozve do jedálne, kde jeho pani domáca pripravila preňho večeru.
Adriana odchádza šťastna, Mino jej sľúbil, že na druhý deň po večeri za ňou príde. Giacomo nemal dosť peňazí na život v Ríme, ale nechcel nič prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, že s ňou zaobchádza ako s menejcenným tvorom.
Jedného dňa, keď išla s Minom električkou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala preč. Sonzogno sa jej zdôveril, že má pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ľudia - Gino a ona. Nechce s ním ísť do bytu, ale rana do tváre ju presvedčí, aby poslúchala. Chce, aby s ním ušla do Milána, má vraj dosť peňazí a oni dvaja sú pre seba ako stvorení. Uviedla ho do izby a pod zámienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi.
Domáca pani jej povedala, že Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, že agenti išli zatknúť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktorý pri zatýkaní postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zásahu ho prepustili.
Adriana sa bála ísť domov po Sonzognovej streľbe, ale čakal ju tam zúfalý Mino. Ten jej vyrozprával, že ho vypočúvali a on zradil. Povedal všetko o svojej činnosti, ba aj mená svojich kamarátov.
Adriana musí ísť na políciu, kvôli výpovedi o Sonzognovi. Neprezradí ani jeho meno, povie, že išlo o bežného neznámeho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekára a ten potvrdí jej tušenie, že čaká dieťa. Sú tomu presne dva mesiace. Adriana si vypočítala, že to môže od Sonzogna a táto predstava ju desí.
Mino sa nevie zbaviť smútku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradí, že čaká ,,jeho'' dieťa, navyše rozhodne sa požiadať Astaritu, aby vymazal jeho výpoveď.
Práve vtedy, keď prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretože bol násilnicky ako vždy, Astarita ho fackami vyhodí z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveného pána. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpečí Adrianu, že o výpovedi Mina sa na polícii nerobil žiaden záznam.
Adriana vie, že Sonzogno sa pomstí za urážku,chce Astaritu varovať, ale príde neskoro. Od jedného mladíka sa dozvie, že niekto bol zhodený zo schodišťa. Adriana si je istá, že ten mŕtvy je Astarita. Strážnici išli na strechu a hľadajú vraha, Sonzogna, ktorého nakoniec pri naháňačke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani ďaľšie dni. Na tretí deň prišiel list, v ktorom Mino píše, že keď dostane tento list, on nebude už medzi živými. Nezniesol pocit viny, že zradil.

Postaral sa aj o dieťa, napísal rodine i advokátovi, aby bolo oňho postarané.
Ak to bude chlapček, bude sa volať Giacomo, ak dievčatko, Adriana jej dá meno Letizia - Radosť, pretože chce, aby mala iný život ako ona, šťastný a veselý.

____________________________________________________________________________________________________________________________________________